Orol tatránski

Orol tatránski (iné zápisy: pôvodne Orol Tatránsky, v súčasnom pravopise Orol tatranský) bola literárna resp. literárno-náučná príloha Slovenských národných novín, ktorá vychádzala od 1. augusta 1845 do 6. júna 1848, najskôr týždenne, potom každý druhý týždeň. Zámerom hlavného redaktora novín Ľudovíta Štúra bolo v prílohe podávať obraz o stave slovenskej národnej kultúry (najmä literárneho života), pokladajúc ju za neoddeliteľnú súčasť procesu formovania moderného slovenského národa.

Koncepcia

Ľ. Štúr v Ohlase o Slovenských národných novinách a Orlovi tatránskom, vydanom 15. júna 1845 v Prešporku (Bratislave), charakterizoval koncepciu Slovenských národných novín tak, že zatiaľ čo vlastné noviny mali obsahovať „čiastku [...] politickú“, Orol tatránsky mal tvoriť „čiastku [...] hlavne historickú“ a „poučenlivé so zábavnými vecami spojovať“. Konkrétne mal obsahovať:

„

1. Z pekného umenia: a) Piesne a spevy, skladané od jednotlivcov, a národné. b) Povesti a rozprávky, písané v reči neviazanej, od vzdelancov zložené a od pospolitého ľudu vypravúvané, národné. 2. Z náuk: a) Veci historické vlasti našej, národa nášho slovanského a aj iných národov sa týkajúce. Sem budú patriť aj tie články, ktoré veci v novinách spomenuté vysvetľovať a objasňovať budú. V článkoch historických rozprávavať budeme aj o starožitnostiach národov, najmä vlasti našej a národa nášho slovanského. b) Veci štatistické, terajší stav rozličných národov a krajín, najmä vlasti našej a národa slovanského vykladajúce. Budú takéto články aj predmety (objectum) v novinách spomínané vysvetľovať. c) Články s právom rozličných národov a najmä vlasti našej sa zaoberajúce. d) Jazykospyt, najmä reč našu a reči príbuzné indoeurópske rozberajúci. e) Články z prírodných náuk vzaté, prírodu z rozličných strán považujúce, jej tvory a úkazy vysvetľujúce. 3. Kritiku, ktorá na naše najnovšie diela slovenské bystré oko mať a ich posudzovať bude. Bez kritiky nemôže sa dobre dariť literatúra. 4. Obrazy zo života národov a najmä z národa nášho vzaté. Sem bude patriť aj opis krajov, miest a miestností pamätných, ako tiež aj cestopisy a dopisy z cudziny a hlavne z našich krajov, pamätnosti a život, najnovšie usilovania iných a hlavne našincov opisujúce. 5. Známosti o poľnom a domácom hospodárstve, o jeho zdokonaľovaní a zlepšovaní, najnovšie vynálezy z tohoto ohľadu a s jakým sa úžitkom potrebujú ohlasujúce.

“

Tento rozvrh sa Ľ. Štúr spolu s redaktormi Petrom Kellnerom-Hostinským, Bohuslavom Nosákom, Ján Štúr a Mikulášom Dohnánym snažil dodržiavať, čo však nebolo vždy možné vzhľadom na obmedzený rozsah i problémy so zaobstarávaním rukopisov. Preto nevznikli stále, pravidelné rubriky. V prvom ročníku Orla tatranského bývali nepravidelné rubriky Poviedky o mužoch veľkých, Rozličné správy, Slovanské správy, Ohlasy a pod., v druhom ročníku Prehľad časopisov, Rozličnosti, Obyčaje, Hry a zábavy Slovákov, Anekdoty a v treťom ročníku pribudli nové rubriky Dopisovateľ, Slovesnosť, Recenzie novovyšlých kníh a domáce spravodajstvo pod názvom Slovenský život.

Vydávanie

Príloha začala vychádzať v Bratislave 1. augusta 1845. Jej prvý ročník sa skončil 30. júna 1846. Druhý sa začal 10. júla 1846 a skončil sa 22. júna 1847. Tretí ročník sa začal 9. júla 1847 a skončil sa 6. júna 1848. Dovedna teda v troch ročníkoch vyšlo 97 čísel na 774 stranách. Orol tatránski zanikol v revolučnom roku 1848 (pozri revolúcia v rokoch 1848 – 1849 v Uhorsku a slovenské povstanie) spolu so Slovenskými národnými novinami.

Význam

Vzhľadom na nedostatok publikačných možností pre slovenských autorov bola na stránkach Orla tatránskeho uverejnená podstatná časť dobovej literárnej produkcie, v základných znakoch patriaca do romantizmu. Pôvodnú básnickú tvorbu uverejňoval Andrej Sládkovič, Janko Kráľ, Samo Bohdan Hroboň, Samo Chalupka, P. Kellner-Hostinský a M. Dohnány, Ján Kalinčiak, S. B. Hruboň a Samo Tomášik prispievali prózou a B. Nosák i cestopismi. Jozef Miloslav Hurban, Ľ. Štúr, Ján Francisci-Rimavský a M. Dohnány vo svojich literárnych kritikách vyjadrovali tiež postoje k otázkam koncepcie a smerovania literatúry a načali tak novú éru slovenskej literárnej kritiky. Kultúrnohistorické články (najmä Ľ. Štúra) a vnútrogeneračné polemiky (J. M. Hurbana, Ctiboha Zocha a i.) predstavovali cenný zdroj pre poznanie ideovej orientácie spoločenského života.

Použitá literatúra

• Rosenbaum, Karol, ed. (1984), „OROL TATRÁNSKI“, Encyklopédia slovenských spisovateľov, 2. zväzok: P – Ž (1. vyd.), Bratislava: Vydavateľstvo Obzor, str. 382-383