Mikuláš Dohnány

Mikuláš Dohnány
slovenský básnik, redaktor, polyglot a historik
Narodenie	28. november 1824 Dolné Držkovce, Rakúske cisárstvo
Úmrtie	2. jún 1852 (27 rokov) Trnava, Rakúske cisárstvo
Biografický portál

Mikuláš Dohnány (alebo Dohnáni) z Dohnian (staršie: Mikuláš Dohnányi, pseudonym: Mikuláš z Považia; latinsko-maďarská podoba prídomku: de Dohnány; * 28. november 1824, Ovčiarsko – † 2. jún 1852, Trnava) bol slovenský básnik, redaktor, polyglot, historik, účastník dobrovoľníckych výprav, štúrovec.

Jeho otec bol Jozef Dohnány z Dohnian a matka Kristína, rod. Budaiová.

Životopis

Pochádzal zo zemianskej rodiny a vzdelanie získaval v Trenčíne, Győri, na bratislavskom lýceu a v Levoči. V roku 1846 pôsobil ako vychovávateľ v Bytči, v roku 1847 žil v Ovčiarsku, v rokoch 1847 – 1848 bol vychovávateľom v Levoči a súčasne i správcom Jednoty mládeže Slovenska a v rokoch 1851 – 1852 bol redaktorom časopisu Slovenské pohľady v Skalici a Trnave.

Študoval nemčinu, francúzštinu, angličtinu, maďarčinu, taliančinu, latinčinu, gréčtinu, hebrejčinu a všetky slovanské jazyky a v týchto jazykoch sa zdokonaľoval po celý svoj krátky život.

Zapojil sa do slovenského povstania, ktoré napokon sám historicky spracoval knihou História povstania slovenského z roku 1848, o ktorej Dalimír Hajko píše ako dôkaze túžby objektívne reflektovať vlasť a identifikovať udalosti, ktoré určovali jej tvár a ktorých bol sám Dohnány, rýchlo strácajúci nádej, bezprostredným svedkom.

Príčinou Dohnányho skorého odchodu bola duševná choroba, ktorú Jozef Miloslav Hurban opisuje nasledovne:

„V plnej rade — na údiv všetkých prítomných — začal hovoriť o hviezdach so zjavnými dôkazmi pomätenosti. Pán mestský kapitán, pozorujúc to, vstal a vyviedol chorého do susednej paloty, kde ho chcel priviesť k pamäti. Na jeho slová sa nebohý skutočne aj spamätal a pobral sa prudkým krokom domov. Doma sa správal pokojne, len v tlačiarni, ktorú častejšie navštevoval, vydával odporujúce si rozkazy a dal sádzať týchto niekoľko slov…“

Príčinu, prečo Dohnányho pomätenie prerástlo až do fatálnych dôsledkov nachádza spisovateľ a literárny historik Tomáš Winkler v nešťastnej láske k mladej slečne Jurkovičovej. Domnieval sa, že podobne ako Hurban, i on sa prižení k rodine Jurkovičovcov (Samuel Jurkovič bol významný slovenský národný buditeľ, zakladateľ družstevníctva, ktorého dcéru, prvú slovenskú herečku Aničku Jurkovičovú, si zobral J. M. Hurban) a zamiloval sa do najmladšej Jurkovičovej dcéry Emílie. Tá ho však odmietla.

Tvorba

Prvé literárne práce napísal ešte ako študent v Levoči. Písal básne s národnou tematikou, divadelné hry, rozpravy (napr. o slovenskej dráme), ale venoval sa tiež recenziám a prekladom (Homér, William Shakespeare, George Gordon Byron, Gavril Romanovič Deržavin), riešil teoretické otázky drámy. Vo svojej umeleckej tvorbe čerpal zo slovenských ľudových povestí, nadväzoval na tvorbu štúrovcov, spracovával dobové problémy, no najmä nepodliehal beznádeji, ale vyzýval k činorodej práci.

V diele, ktoré nesie názov História povstania slovenského z roku 1848 sa však nevenuje iba dejinám povstania, ale aj takým témam ako napr. význam slovenskej literatúry v živote národy, počiatky verejného vystupovania Slovákov, boju za uznanie jazyka, píše o Hurbanovi, Hodžovi, Jelačičovi, liptovskomikulášskom zhromaždení atď. Význam Dohnányho knihy o slovenskom povstaní štúrovci vysoko oceňovali. Na druhú stranu, voči Dohnánymu zazneli aj kritické názory. Ako uvádzajú autori Dejín slovenskej literatúry, s Dohnányho výkladom dejín polemizoval napríklad Samuel Štefanovič, ktorý pripomína, že niektoré udalosti podal skreslene a nesprávne.

Podľa Dalimíra Hajka bolo Dohnányho básnické dielo výsledkom sľubných zárodočných iniciatív, ktoré sa v oblasti pôvodnej slovenskej poézie pokúšal realizovať nesporne talentovaný autor. Ako pripomínajú autori Encyklopédie slovenských spisovateľov, Dohnány je typom reflexívneho básnika s vlastnou umeleckou tvárou. Aj Stanislav Šmatlák oceňuje myšlienkovú hĺbku, bohatú obrazotvornosť a sládkovičovskú disciplinovanosť jeho tvorby. Hajko však dodáva, že tento talent sa nestihol rozvinúť a nie všetky jeho básne sú podarené. Podľa Hajka mal potenciál stať sa významným kritikom a pozorovateľom spoločenského života na Slovensku v druhej polovici 19. storočia. Autori Encyklopédie slovenských spisovateľov zdôrazňujú, že Dohnány patril vôbec k prvým divadelným kritikom v rámci štúrovského hnutia čo zdôrazňuje aj profesor Sedlák. Dohnányho snom bolo vidieť slovenskú literatúru v celosvetovom význame.

Dielo

Poézia

• 1968 – Dumy (celé vyšli až posmrtne)

Dráma

• 1846 – Odchod z Bratislavy, zachoval sa len rukopisný zlomok
• 1848 – Pomaňínovci (Levoča)

Recenzie

• 1847 – Andrej Sládkovič: Marína (vyšlo v časopise Orol tatranský)
• 1847 – Pejko: Sklad rozličných spevov (vyšlo v časopise Orol tatranský)
• Jonáš Záborský: Žehry
• Jozef Škultéty: Rečňovanky
• Ján Trokan: Myjava (báseň)

Ostatné diela

• 1850 – História povstania slovenského z roku 1848 (Skalica)
• 1971 – Listy a denníky Mikuláša Dohnányho

Vo filme

Vo filme Niet inej cesty (1968) Dohnányho zahral Dušan Jamrich a jeho postavu môžeme zazrieť aj v samotnom filme Štúrovci (1991), kde ho zahral Dušan Szabó.

Externé odkazy

• Záznam o narodení a krste v matrike evanjelického zboru v Dolných Držkovciach; pokrstený ako Nicolaus Davides Dohnany
• Plné texty diel Mikuláša Dohnányho