Preskočiť na obsah

Ostrý vrch (vrch v Považskom Inovci)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Ostrý vrch
vrch
Štát Slovensko Slovensko
Regióny Trenčiansky, Nitriansky
Okresy Topoľčany, Nové Mesto nad Váhom
Obce Kálnica, Zlatníky
Pohorie Považský Inovec
Podcelok Vysoký Inovec
Povodia Nitra, Váh
Nadmorská výška 910,1 m n. m.
Súradnice 48°43′59″S 17°59′57″V / 48,7331°S 17,9991°V / 48.7331; 17.9991
Orogenéza/vrásnenie alpínske vrásnenie
Najľahší výstup po z obce Kálnica
Poloha v rámci Trenčianskeho kraja
Poloha v rámci Trenčianskeho kraja
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Ostrý vrch (910,1 m n. m.[1]) je vrch v Považskom Inovci. Leží nad obcou Kálnica, približne 11 km východne od Nového Mesta nad Váhom.[2]

Nachádza sa v centrálnej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Vysoký Inovec.[3] Vrchol leží na rozhraní Trenčianskeho a Nitrianskeho kraja, okresov Nové Mesto nad Váhom a Topoľčany a zasahuje na katastrálne územie obcí Kálnica a Zlatníky.[4] Nachádza sa v hlavnom hrebeni a vrcholom vedie červená značka z Panskej javoriny na Inovec.[2]

Ostrý vrch je súčasťou hlavného hrebeňa v najvyššej časti Považského Inovca. Vrcholovú časť hrebeňa pokrýva riedky porast s horskou lúkou. Severne susedí Jakubová (906 m n. m.), východne Dolný lom (701 m n. m.), južne Panská javorina (943 m n. m.) a západne Polámaný vrch (638 m n. m.).[1] Východnú časť masívu odvodňujú prítoky Chotiny, ktorá smeruje do rieky Nitry, zo západných svahov voda smeruje Kalnickým potokom do Váhu. Najbližšími sídlami sú severne ležiaci Selec a severozápadne situovaná Kálnica, východným smerom sú najbližšie obce Dubodiel a Zlatníky.[2]

Vďaka nízkej vegetácii na vrcholovej časti a nadmorskej výške poskytuje Ostrý vrch takmer kruhový výhľad. Veľmi dobre viditeľné sú okolité vrchy pohoria, no pri vhodných podmienkach možno pozorovať tiež Strážovské vrchy, Vtáčnik, Pohronský Inovec, Tribeč, Malé a Biele Karpaty. Nezriedka je na severovýchodnom horizonte vidieť aj hrebeň Malej a Veľkej Fatry.[5]

  • po značke po hrebeni:
  • po značke:
    • od východu z Prašíc cez Panskú javorinu
    • od severozápadu z Kálnice cez rázc. Pod Ostrým vrchom[2]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b Považský Inovec – Piešťany. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
  2. a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2021-12-06]. Dostupné online.
  3. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2021-12-06]. Dostupné online.
  4. Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2021-12-06]. Dostupné online. Archivované 2022-06-27 z originálu.
  5. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2021-12-06]. Dostupné online.

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]