Preskočiť na obsah

Otakar Sommer

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Otakar Sommer
český právny romanista
dekan právnických fakúlt v Bratislave a Prahe
Otakar Sommer
Osobné informácie
Narodenie7. jún 1885
 Příbram, Rakúsko-Uhorsko
Úmrtie15. august 1940 (55 rokov)
 Praha, Protektorát Čechy a Morava
Národnosťčeská
Alma materKarlova univerzita v Prahe
Zamestnanieúradník, univerzitný profesor, dekan právnických fakúlt, rektor
RodičiaJan Sommer a Mária Skretová
PríbuzníJosef Stupecký (z matkinej strany)
SúrodenciMária
ManželkaVěnčeslava, rod. Silovská[1]
Dielo
Žánreprávnická literatúra, právno-romanistické štúdie
Obdobiezačiatok 20. storočia
Témyrímske právo
Literárne hnutieprávna romanistika
Významné práceUčebnice soukromého práva římského I – II; Prameny soukromého práva římského
Ovplyvnený
 
Ovplyvnil
 
Odkazy
Spolupracuj na CommonsOtakar Sommer
(multimediálne súbory na commons)

Prof. JUDr. Otakar Sommer (celým menom Otakar Ladislav Marie Sommer[2]; * 7. jún 1885, Příbram, Rakúsko-Uhorsko – † 15. august 1940, Praha, Protektorát Čechy a Morava) bol český právny romanista, univerzitný funkcionár Právnickej fakulty Univerzity Komenského: dekan (1923/24), prodekan (1922/12; 1925/26), rektor (1926/27) a prorektor (1927/28); dekan Právnickej fakulty Karlovej univerzity (1933/34). Zaslúžil sa o vznik Právnickej fakulty Univerzity Komenského, kde v rokoch 1921 až 1928 pôsobil ako profesor rímskeho práva. Zakladajúci člen Učenej spoločnosti Šafárikovej, člen Kráľovskej českej spoločnosti náuk, ČAVU či Československej národnej rady bádateľskej.[3][2][1]

Život

[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa v roku 1885 v meste Příbram. Pochádzal zo sedliackej, konzervatívnej a a katolíckej rodiny. Jeho otcom bol učiteľ matematiky a autor učebníc Jan Sommer a matkou Mária, rod. Skretová. Mal sestru Máriu. V detstve bol chorľavý, prežil týfus i zápal pľúc.[2] Najprv začal študovať na gymnáziu v Roudnici[2], no už zakrátko prešiel na gymnázium v Malej Strane v Prahe. Právo študoval na študoval na Právnickej fakulte Karlo-Ferdinandovej univerzity v Prahe, kde bol jeho učiteľom zakladateľ modernej českej právnej romanistiky, Leopold Heyrovský. Okrem rímskeho práva sa zaujímal aj o občianske právo a kánonické právo. Spočiatku sa chcel venovať skôr platnému súkromnému právu a v roku 1909 nastúpil do právnej praxe ako praktikant na súde v Jičíne. Pod vplyvom profesora Josefa Stupeckého, jeho vzdialeného príbuzného sa však následne preorientoval na vedeckú kariéru a rímske právo.[2]

V rokoch 1910 – 1911 absolvoval študijné pobyty v Berlíne a v Lipsku, kde sa oboznámil s vtedy najnovšími postupmi v právnej romanistike, právnou papyrológiou a interpolačnou kritikou. Habilitoval sa v roku 1913 s prácou Dies cedens v právu římském. Počas prvej svetovej vojny pracoval ako úradník v Zemskom výbore Českého kráľovstva. Po vzniku Československa bol 22. decembra 1918 vymenovaný za radcu na vysokoškolskom odbore Ministerstva školstva a národnej osvety. Z tejto pozície ovplyvnil proces vzniku nových právnických fakúlt v Bratislave a v Brne.[3]

Do Bratislavy priviedol viacerých českých profesorov a sám sa na novozriadenej fakulte ujal výučby rímskeho práva. Angažoval sa tiež pri tvorbe univerzitnej fakultnej knižnice a zháňal knihy z Talianska, Nemecka a Rakúska. Jeho zásluhou fakulta získala aj časť z knihovne Ludviga Mitteisa, ktorú prostredníctvom Sommera odkúpilo Československo po Mitteisovej smrti. 20. mája 1921 ho prezident Tomáš Garrigue Masaryk vymenoval za riadneho profesora.[3]

V tom čase sa stal Sommer v novinách predmetom verejných výhrad (tzv. Sommrův případ). Bolo mu vyčítané hromadenie funkcií (okrem funkcie profesora v Bratislave bol aj súkromným docentom v Prahe a ministerským úradníkom. Kritizované bolo aj jeho nakladanie s financiami pri obstarávaní literatúry pre novú fakultu a bol obviňovaný aj z klientelizmu pri vysielaní učiteľov na školenia do zahraničia či z využívania služobných ciest na súkromné účely. Sommer sa následne dostal do sporu s ministrom Vavrom Šrobárom a v novembri 1921 bol z funkcie ministerského úradníka stiahnutý, hoci Vestník ministerstva informoval o dobrovoľnom odstúpení. Sommerov odchod z ministerstva viedol k utlmeniu niektorých započatých zámerov, nadlho ustali napríklad snahy o zriadenia katolíckej bohosloveckej fakulty v Bratislave. Po odchode z ministerstva sa Sommer začal naplno venovať výučbe na univerzite a jej vnútornému rozvoju. Zasadzoval za zavedenie obligatórnych praktických cvičení a podporoval zrušenie právnických akadémií, ktoré slúžili v Uhorsku ako nižšie inštitúcie vzdelávajúce v práve. Založil tiež knižnú edíciu Knihovna Právnickej fakulty University Komenského, ktorá slúžila na vydávanie monografií tamojších vyučujúcich.[3]

V roku 1928 prevzal po Leopoldovi Heyrovskom miesto profesora rímskeho práva na Karlovej univerzite. V rokoch 1933/34 bol dekanom právnickej fakulty v Prahe. Zomrel v roku 1940 v Prahe.[1]

Dielo

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Dies cedens v právu římském (1913)
  • Dějiny pramenů římského práva (1922)
  • Antická a naše právní kultura (1925)
  • Reforma právnických studií (1925)
  • Prameny soukromého práva římského (1928, 1932)
  • Texty ku studiu soukromého práva římského (1932)
  • Učebnice soukromého práva římského (I. Obecné nauky, 1933, II. Právo majetkové, 1. 1935, 2. 1936)

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ a b c SOMMER, Otakar. In: Slovenský biografický slovník. Zväzok 5. R – Š. Martin : Matica slovenská, 1992. ISBN 80-7090-216-7. S. 314.
  2. ↑ a b c d e f g GREGOR, Martin. Historiografia rímskeho práva na Slovensku. Praha : Leges, 2021. 364 s. ISBN 978-80-7502-485-5. S. 37an.
  3. ↑ a b c d GREGOR, Martin. Prínos profesora Otakara Sommera pre rozvoj slovenskej právnej vedy. Právník, 2020, roč. 159, čís. 12, s. 942 – 955.

Ďalšia literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]
  • GREGOR, Martin. Historiografia rímskeho práva na Slovensku. Praha : Leges, 2021. 364 s. ISBN 978-80-7502-485-5. S. 35 – 116.
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Otakar_Sommer&oldid=7886545“