Preskočiť na obsah

Othenio Abel

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Othenio Abel
rakúsky geológ a paleontológ
rakúsky geológ a paleontológ
Narodenie20. jún 1875
Viedeň, Rakúsko-Uhorsko dnes Rakúsko
Úmrtie4. jún 1946 (70 rokov)
Mondsee, Rakúsko
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Othenio Abel

Othenio Abel (* 20. jún 1875, Viedeň – † 4. júl 1946, Mondsee) bol rakúsky geológ a paleontológ. Spolu s Luisom Dollom bol spoluzakladateľom náuky o živote vyhynutého tvorstva a jeho prispôsobení sa okoliu tzv. paleobiológie, ktorú on sám v roku 1912 definoval ako „výskum prispôsobenia sa fosílnych zvierat prostrediu a zisťovanie spôsobu ich života“.[1]

V rokoch 1917-1934 pôsobil ako univerzitný profesor vo Viedni a neskôr na ústave paleontológie na Univerzite v Göttingene. Podieľal sa na prieskume jaskyne Drachenhöhle pri Mixnitzi, kde bolo objavených veľké množstvo holocénnych a pleistocénnych pozostatkov, hlavne jaskynných medveďov.[2] Venoval sa paleontológii stavovcov, rekonštrukciám fosílnych zvierat a regionálnou geológiou treťohôr Viedenskej panvy.[1]

Medzi jeho najvýznamnejšie diela patria monografie:[2]

  • Grundzüge der Paläobiologie der Wirbeltiere, 1912
  • Lehrbuch der Paläozoologie, 1920
  • Die Drachenhöhle bei Mixnitz, 1931
  • Vorzeitliche Lebensspuren, 1935
  • Das Reich der Tiere, 1939.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b Abel, Othenio. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 1999. 696 s. ISBN 80-224-0554-X. Zväzok 1. (A – Belk), s. 21.
  2. a b Online-Lexikon AEIOU - Abel, Othenio [online]. aeiou.at, [cit. 2010-07-04]. Dostupné online. ((po nemecky))