Otto II. (Meißenské markgrófstvo)
Otto II. | |
meißenský markgróf | |
Socha Otta II. vo Freibergu, Sasko, Nemecko | |
Panovanie | |
---|---|
Dynastia | Wettinovci |
Predchodca | Konrád I. Veľký |
Nástupca | Albrecht I. Statočný |
Biografické údaje | |
Narodenie | 1125 |
Úmrtie | 18. februára 1190 |
Vierovyznanie | latinské kresťanstvo |
Rodina | |
Manželka | |
Potomstvo | |
Otec | Konrád I. Veľký |
Matka | Luitgarda z Ravensteinu |
Odkazy | |
Otto II. (multimediálne súbory na commons) | |
Otto II. Bohatý (nem. Otto der Reiche; * 1125 – † 18. február 1190) bol meißenský markgróf, pochádzal z významného rodu Wettinovcov a bol najstarším synom Konráda I. Veľkého. Od roku 1156 bol meißenským markgrófom až do jeho smrti v roku 1190. Pochovaný je v cisterciánskom kláštore Altzella neďaleko mesta Nossen.
Život
[upraviť | upraviť zdroj]Otto bol najstarším synom meißenského a lužického markgrófa Konráda I. Veľkého. Po tom, čo sa Konrád na nátlak cisára Barbarossu vzdal vlády, vstúpil do kláštora augustiánov v Lauterbergu. Vládu v Meissenskom markgrófstve zdedil Otto. Jeho bratia získali Lužicu, grófstvo Groitzsch a hrad Rochlitz. Toto rozdelenie znamenalo oslabenie wettinovskej vlády a znemožnilo expanzívnu politiku Otta II. Musel sa len prizerať na stále rastúcu moc cisára na územiach Pleissnerlandu okolo miest Altenburg, Chemnitz a Zwickau.[1]
Otto viedol neúspešný spor s purkgrófmi v Dohne vo východných Krušných horách. Neskôr viedol spory s durínskym landgrófom Ľudovítom III. Durínskym. V roku 1179 sa spolu s magdeburským arcibiskupom Wichmannom zo Seeburgu pridal k výprave cisára Barbarossu proti rebelujúcemu saskému vojvodovi Henrichovi Levovi. Jeho pád však nedokázal využiť. Ottova domáca politika bola oveľa úspešnejšia. V roku 1165 udelil občanom Lipska, ktorí sa nachádzali na križovatke obchodných ciest Via Regi a Via Imperi, mestské privilégiá. Založil kostol svätého Mikuláša a opátstvo Altzella na svahoch Krušných hôr, ktoré dostal od cisára v roku 1168. Nové banícke mesto (Bergstadt) vo Freiburgu sa čoskoro stalo jedným z najdôležitejších zdrojov príjmov Meißenského markgrófstva. Otto vďaka tomu získal prídomok „Bohatý“.[2][3]
V posledných rokoch vlády sa musel Otto vyrovnať zo spormi o dedičstvo medzi svojimi synmi Albertom a Dietrichom. Otto dal prednosť svojmu mladšiemu synovi Dietrichovi, na čo jeho brat Albert zareagoval zajatím a uväznením ich otca. Otto bol prepustený až na príkaz cisára Barbarossu. Spor však pokračoval a bol doň zapojený Ottov zať, manžel jeho dcéry Adléty a neskorší český kráľ Přemysl Otakar I. Mier v tomto rodinnom spore nastolil cisár Henrich VI. v roku 1189. I napriek tomu si svoje nároky uplatnil Albert a po smrti Otta II. sa stal novým meißenským markgrófom.[3][4]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ LYON, Jonathan R.. Princely Brothers and Sisters: The Sibling Bond in German Politics. [s.l.] : Cornell University Press, 2013. ISBN 978-0801451300. S. 127.
- ↑ THOMPSON, James Westfall. Feudal Germany. Zväzok 2. New York : Frederick Ungar Publishing Co., 1928.
- ↑ a b BLASCHKE, Karlheinz. Neue deutsche Biographie. Zväzok 19. Berlin : Duncker & Humblot, 1999. ISBN 3-428-00200-8. Kapitola Otto der Reiche, Markgraf von Meißen, s. 689–690.
- ↑ FLATHE, Heinrich Theodor. Allgemeine Deutsche Biographie. Zväzok 24. Leipzig : Dunckler & Humblot, 1886. Kapitola Otto der Reiche, Markgraf von Meißen, s. 704–705.
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Otto II, Margrave of Meissen na anglickej Wikipédii.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Otto II. (Meißenské markgrófstvo)
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Po stopách Wettinovcov
- Otto II, Margrave of Meissen (po anglicky)
Otto II.
| ||
Vladárske tituly | ||
---|---|---|
Predchodca Konrád I. Statočný |
meißenský markgróf 1156 – 1190 |
Nástupca Albrecht I. Statočný |