Párvatí

Párvatí (Sanskit: पार्वती, IAST: Pārvatī) je hinduistická bohyňa plodnosti, lásky, oddanosti a božskej sily. Je jemným a starostlivým aspektom hinduistickej bohyne Šakti a je jedným z hlavných božstiev šaktizmu, ako forma Božej Matky. Párvatí je taktiež známa ako Adi Parašakti a s bohyňou Sarasvatí a bohyňou Lakšmi tvorí trojicu hinduistických bohýň (Tridevi).^[1] Mnohí hinduistickí stúpenci sa modlia k jej božstvu a prichádzajú k nej s prosbami úzko spätými s manželstvom, plodnosťou a láskou.

Párvatí je odvodené zo sanskritského slova Parvata, čo v preklade znamená "hora". Narodila sa ako dcéra Himáčala, boha a kráľa indických hôr a jeho ženy Menaky.^[2] Pre toto je Párvatí referovaná ako "Dcéra hôr". Aj napriek tomu bola Párvatí nazývaná v hinduistickej literatúre rôznymi inými menami, napr. Kálí, Uma, Girija, Devi Mahešvarí alebo Šailaja. Pod menom Kálí vystupuje ako bohyňa ničiteľky a smrti.

Ikonografia

Hinduistické skriptá opisujú Párvatí ako jemný aspekt bohyne Devi Šakti, ktorá sa do jej tela reinkarnovala po jej smrti. Párvatí je predstavovaná Šivom ako najkrajšie dievča spomedzi všetkých žien na svete s tvárou ako Mesiac a žiarivými vlasmi. Spolu so Šivom reprezentujú zjednotenie ženskej a mužskej energie, ktorá je zodpovedná za stvorenie a obnovenie všetkého žijúceho. Je to istá forma "yoni" a "lingam" (v preklade "ženského" a "mužského" pohlavného orgánu), ktorá nesie názov Šivalinga (základný symbol hinduizmu).^[3] Ak nájdeme Párvatí vyobrazenú so Šivom, tak je kreslená s dvomi rukami držiaca lotosový kvet v pravej ruke. Pokiaľ je na obrázku zobrazovaná sama, berie podobu štyroch rúk držiaca rôzne predmety, ako napríklad kvety, korunu, cukrovú trstinu, ruženec a zvonček.^[4] Jej pokožka je jemne sfarbená do žlta až zlata a na zhotovenie jej fyzickej krásy sa používa kov bronz.

Mytológia

Existujú rôzne variácie príbehu o narodení Párvatí ako bohyni, ktorá si uvedomila svoju základnú silu a stala sa bohyňou pre hinduistický svet. Jedna takáto podoba príbehu začína smrťou bohyne Šakti, prvá Šivova manželka, ktorá si vzala život po nezhodách s jej otcom, a následne bola znovuzrodená na Zem ako aspekt Párvatí. Už od útleho veku bola rozhodnutá vydať sa za božského vládcu Šivy aj napriek nesúhlasu jej rodičov s týmto manželstvom. Po smrti Šakti sa Šiva z veľkého zármutku stiahol zo všetkého diania vo svete a bol vo svojom stave meditácie po niekoľko tisícok rokov. Otec Párvatí, kráľ hôr Himáčal, ktorému mudrci vysvetlili dôvod príchodu Párvatí na Zem, priviedol svoju jedinú dcéru pred Veľkého vládcu všetkých bohov, aby mu slúžila. Šiva nechcel podľahnúť nekonečnej kráse Párvatí a tak odmietol túto ponuku. Párvatí sa nechcela vzdať svojho osudu a tak svojou múdrosťou presvedčila vládcu Šivu slúžiť mu. Keď videla, že o ňu neprejavuje záujem ani po niekoľkých rokoch slúženia mu, vybrala sa do Himalájí a začala odriekanie ťažké aj pre samotných mudrcov. Strávila tam vyše 3000 rokov. Šiva uistil všetkých znepokojených bohov, že Párvatí bude jeho ženou v ten pravý čas. Vládca bohov sa snažil Párvatí odradiť od jej odhodlania, no ona mu bola verná, čo okúzlilo Šivu ešte viac. Napokon samotný Šiva súhlasil so svadbou a prijal Párvatí ako svoju novú manželku.^[5] Po svadbe sa vládca Šiva a jeho manželka presťahovali na horu Kailáš, kde sa im narodili dvaja synovia, Kartikeya a Ganéša.

Chrám Mínakší

Párvatí je často prítomná so Šivom nie len vo svojej obrazovej podobe, ale aj ako socha, ktorú možno nájsť v chrámoch Južnej a Juhovýchodnej Indie. Jedným takýmto posvätným miestom je aj chrám Mínakší v Madurai, Tamil Nadu v juhovýchodnej Indii, kde je socha bohyne Párvatí vyrobená z masívneho zlata. Tento chrám, nazývaný taktiež "Svätyňou nádherných veží", bol postavený v 16. storočí.^[6]

Referencie

↑ SCHUON, Frithjof. Roots of the Human Condition. [s.l.] : [s.n.], 2003. ISBN 978-0941532372. S. 32.
↑ VENILAL DEHEJIA, Harsha. Dr.. [s.l.] : Mapin Publishing Pvt. Limited, 1999. ISBN 978-8185822594. S. 11.
↑ LOCHTEFELD, James. "Yoni" in The Illustrated Encyclopedia of Hinduism, Vol. 2: N–Z. [s.l.] : Rosen Publishing, 2005. ISBN 0-8239-2287-1. S. 784.
↑ CHANDRA, Suresh. Encyclopedia of Hindu Gods and Goddesses. [s.l.] : [s.n.], 1998. ISBN 978-8176250399. S. 245–246.
↑ LOCHTEFELD, James. "Parvati" in The Illustrated Encyclopedia of Hinduism, Vol. 2: N–Z. [s.l.] : Rosen Publishing, 2005. ISBN 0-8239-2287-1. S. 503–505.
↑ RAMASAMY, Praiya. Nayaks Painting. SSRN Electronic Journal, 2015. Dostupné online [cit. 2023-11-11]. ISSN 1556-5068. DOI: 10.2139/ssrn.3675266.

Literatúra

Harshananda, S. (2020) Hindu gods and goddesses, Internet Archive. dostupné na: https://archive.org/details/hindu-gods-and-goddesses-swami-harshananda/page/n3/mode/2up
Kinsley, D. (1987) ‘3. Párvatí’, in Hindu Goddesses: Vision of the Divine Feminine in the Hindu Religious Tradition. Delhi, India: Motilal Banarsidass Publishers, S. 35–52.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Párvatí

[1] SCHUON, Frithjof. Roots of the Human Condition. [s.l.] : [s.n.], 2003. ISBN 978-0941532372. S. 32.

[2] VENILAL DEHEJIA, Harsha. Dr.. [s.l.] : Mapin Publishing Pvt. Limited, 1999. ISBN 978-8185822594. S. 11.

[3] LOCHTEFELD, James. "Yoni" in The Illustrated Encyclopedia of Hinduism, Vol. 2: N–Z. [s.l.] : Rosen Publishing, 2005. ISBN 0-8239-2287-1. S. 784.

[4] CHANDRA, Suresh. Encyclopedia of Hindu Gods and Goddesses. [s.l.] : [s.n.], 1998. ISBN 978-8176250399. S. 245–246.

[5] LOCHTEFELD, James. "Parvati" in The Illustrated Encyclopedia of Hinduism, Vol. 2: N–Z. [s.l.] : Rosen Publishing, 2005. ISBN 0-8239-2287-1. S. 503–505.

[6] RAMASAMY, Praiya. Nayaks Painting. SSRN Electronic Journal, 2015. Dostupné online [cit. 2023-11-11]. ISSN 1556-5068. DOI: 10.2139/ssrn.3675266.

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]