Přemyslovci
Přemyslovci boli príslušníci českého panovníckeho rodu, ktorý vládol v Čechách od konca 9. storočia do roku 1306. Okrem českého zasadli i na uhorský a poľský trón. V českých krajinách panovali i na Morave (ako údelné kniežatá brnianske, znojemské a olomoucké). Hlavná línia vymrela po meči v r. 1306, vo vedľajšej (opavskej) línii vymreli až v r. 1521.
Počiatky rodu
[upraviť | upraviť zdroj]Přemyslovci odvodzovali svoj pôvod od bájneho Přemysla Oráča, náčelníka kmeňa Lemuzov, ktorý sídlil v stredných Čechách a jeho hlavným strediskom bolo územie dnešnej Prahy. Na prelome 11. a 12. storočia tieto tradície zapísal najstarší český kronikár Kosmas vo svojej Kronike Čechov. Podľa nej si Přemysla Oráča vyvolila za manžela bájna kňažná Libuša z kmeňa Čechov. Spolu mali sedem synov – Nezamysla, Mnata, Vojena, Vnislava, Křesomysla, Neklana a Hostivíta. Najstarším historicky doloženým Přemyslovcom bol Hostivítov syn Bořivoj I. (9. storočie), české knieža v čase, keď přemyslovské kniežatstvo patrilo k Svätoplukovej Veľkej Morave (880 – 894). Spolu so svojou manželkou Ludmilou prijal krst, čím začal proces christianizácie Čiech. Po smrti Svätopluka sa všetci českí kmeňoví vojvodcovia od Veľkej Moravy odtrhli a r. 895 vstúpili v Regensburgu do vazalského pomeru k nemeckému kráľovi Arnulfovi Korutánskemu.
Prvé historické kniežatá
[upraviť | upraviť zdroj]Po Bořivojovi panovali jeho synovia Spytihněv I. a Vratislav I., ktorého synom bol Václav (neskoršie vyhlásený za svätého). V roku 935 ho v Starej Boleslavi dal zavraždiť jeho brat Boleslav a ujal sa moci. Boleslav I. bol energický panovník. Podarilo sa mu podmaniť si aj kmeňové územia na severe a západe Čiech. K jeho kniežatstvu vtedy ešte nepatrili severovýchodné, východné a južné Čechy ovládané rodom Slavníkovcov.
Roku 995 po dobytí hlavného strediska Slavníkovcov a vyvraždení všetkých mužských príslušníkov tohto rodu, si Boleslav II. podrobil aj ich územia. Poľský kráľ Boleslav I. Chrabrý, obsadil r. 999 Krakovsko a v r. 999 – 1003 opanoval aj Moravu. Po vypudení Boleslava III. z Čiech sa nakrátko stal vládcom v Čechách príbuzný Přemyslovcov Vladivoj (1002 – 1003) a po ňom až do r. 1004 sám Boleslav Chrabrý. Koniec jeho vláde v Čechách urobil nemecký kráľ Henrich II., ku ktorému sa pred svojím bratom Boleslavom III. uchýlili Jaromír a Oldřich. Pomocou nemeckého kráľa sa obaja postupne dostali na český kniežací stolec. Za vlády Oldřicha došlo k pripojeniu Moravy k Čechám (v r. 1017 – 1027). Tým sa vytvorilo základné jadro českého přemyslovského štátu, ktoré sa už potom nikdy nerozpadlo.
Správcom Moravy sa stal Oldřichov syn Břetislav, ktorý neskôr aj ako panovník (1035 – 1055), upevnil přemyslovské panstvo v Čechách a na Morave. Jeho syn Vratislav II. dostal od cisára Henricha IV. ako prvý Přemyslovec kráľovskú hodnosť (iba však pre svoju osobu, nie dedične).
Až do konca 11. storočia sa kniežací stolec obsadzoval podľa starešníckeho princípu (vládol vždy najstarší člen rodu). V prvej štvrtine 12. storočia sa toto pravidlo porušilo; jednotliví členovia rodu súperili navzájom o vládu. Za kniežaťa Svatopluka Olomouckého v r. 1108, došlo k vyvraždeniu tretieho významného českého rodu Vršovcov. Významným přemyslovským panovníkom v 12. storočí bol Vladislav II. (1140 – 1172), ktorému cisár Fridrich I. Barbarossa za jeho hrdinstvo pri obliehaní Milána udelil kráľovský titul (r. 1158).
Dediční českí králi
[upraviť | upraviť zdroj]Počnúc Přemyslom Otakarom I. (1192 – 1193 a 1197 – 1230), až na krátke prerušenie od r. 1193 do r. 1197, keď bol českým panovníkom pražský biskup Henrich Břetislav a po ňom brat Přemysla Otakara I. Vladislav Henrich, otázka nástupníctva sa počas celého 13. storočia riadila pravidlom primogenitúry (prvorodenstva). Přemysl Otakar I., ktorého druhou manželkou bola dcéra uhorského kráľa Bela III. Konštancia, už r. 1198 dosiahol pre seba kráľovskú hodnosť a zlatou bulou sicílskou z r. 1212 udelil rímsky cisár Fridrich II. Sicílsky kráľovskú hodnosť a právo voliť rímskeho kráľa aj jeho nástupcom.
Udelením dedičnej kráľovskej hodnosti sa stalo postavenie českých panovníkov omnoho samostatnejšie a nezávislejšie. Přemyslovci sa tým zaradili medzi najvýznamnejšie európske dynastie. Najväčším českým panovníkom 13. storočia bol Přemysl Otakar II. (1253 – 1278), ktorý sa ešte za života svojho otca Václava I. ako moravský markgróf stal aj rakúskym, štajerským a korutánskym vojvodom. Ašpiroval aj na cisársku korunu, no 26. augusta 1278 v rozhodujúcom boji v bitke na Moravskom poli bol porazený Rudolfom Habsburským a na bojisku aj sám padol.
Vymretie kráľovskej vetvy
[upraviť | upraviť zdroj]Po jeho smrti nastalo obdobie provizória, počas ktorého vládol v Čechách ako poručník neplnoletého Václava II. Oto V. Brandenburský a na Morave Rudolf Habsburský. Až r. 1283 vládu nad celým územím prevzal Václav II., ktorý sa usiloval aj o získanie poľskej koruny. Jeho syn Václav III. sa po vymretí Arpádovcov (v r. 1301) stal uhorským kráľom. R. 1305 odišiel z Uhorska a po neočakávanej smrti svojho otca sa stal i českým kráľom. Václav III. pokračoval v politike svojho otca, no pri ceste na vojenskú výpravu do Poľska ho 4. augusta 1306 v Olomouci zavraždili. Ním vymrel rod Přemyslovcov v mužskej kráľovskej línii.
Po Přemyslovcoch nastúpila v českom štáte dynastia Luxemburgovcov. Prostredníctvom Elišky Přemyslovny (sestry Václava III.), manželky Jána Luxemburského rod pokračoval v ženskej línii. Eliškin syn Karol sa pokladal za dediča přemyslovských tradícií a hrdo sa k svojim přemyslovským predkom hlásil.
Opavskí Přemyslovci
[upraviť | upraviť zdroj]Nemanželský syn kráľa Přemysla Otakara II. Mikuláš I. Opavský bol pápežom Urbanom IV. legitimizovaný, ale nemohol si nárokovať český trón. Od svojho otca najneskôr v roku 1269 získal do držby Opavsko. Jeho syn Mikuláš II. potom v roku 1337 zdedil Ratiborské kniežatstvo. Po jeho smrti v roku 1365 sa rodová doména rozpadla na menšie územia rozdelené medzi jeho potomkami. Medzi rokmi 1443 až 1456 držali opavskí Přemyslovci tiež Minsterberské kniežatstvo. Táto vetva vymrela v roku 1521, posledným členom rodu Přemyslovcov bol Valentin Hrbatý.
Přemyslovské kniežatá a králi
[upraviť | upraviť zdroj]Dedičná línia na českom tróne
[upraviť | upraviť zdroj]Přemyslovci-Luxemburgovci-Habsburgovci-Jagellovci
Pozn.: Hrubým písmom je zvýraznený pokračovateľ línie