Pancierovka 27

Pancierovka 27 (P-27) bola československá protitanková zbraň, používaná v 50. a 60. rokoch 20. storočia, kedy ju vystriedala sovietska RPG-7 a československá RPG-75.

Vývoj

Po 2. svetovej vojne bolo v Československu ukoristených množstvo nemeckých proti pancierových zbraní, predovšetkým typu Panzerfaust 60 a Panzerschreck. Preto logicky začalo Československo s vývojom vlastnej pancierovej päste, ktorá by dokázala preraziť v tej dobe akýkoľvek pancier do hrúbky 200 mm. Začiatok projektu sa datuje rokom 1947, kedy začal vývoj pokusnej pancierovky označovanej ako PPZ. Po neúspešnom projekte pancierovky PPZ sa postupne modernizovala, až v roku 1950 sa konečný vývoj ukončil a oficiálne sa zbraň preznačila ako Pancierovka 27 alebo P-27.

Charakteristika

Pancierovka – hlavné časti

Hlaveň, dlhá 1030 mm a kalibru 45 mm
Mieridla, ktoré umožňovali účinnú streľbu od 50 do 150 metrov
Spúšťadlo fungujúceho na princípe elektromagnetického indukčného generátoru, ktorý vypudí elektricky impulz a následne iniciuje elektrický palník v nábojke.
Dvojnožka

Pancierovka fungovala na princípe bezzáklzového dela, kde bol spätný ráz kompenzovaný oceľovým prachom unikajúc spolu s plynom smerom vzad a samotná strela smerom vpred. Plyny ohrozujú priestor za zbraňou bol do vzdialenosti 40 metrov. Okrem ničenia pancierových vozidiel, bola určená aj k likvidácií rôznych palebných zrubov a živej síly. Veľkou nevýhodou bolo opotrebovanie hlavne natoľko, až sa v niektorých prípadoch pri streľbe roztrhla. Taktiež bola nevýhoda zbrane malý účinný dostrel a krehkosť bakelitovej nábojky.

Pod vplyvom uvedených nevýhod bolo v roku 1951 rozhodnute pokračovať vo vývoji zbrane. Konečný výsledok sa dostavil v roku 1953, pancierovka bola označená ako P II, avšak aj napriek jej nižšej váhe a menšej dlžke nebola prijatá do výzbroje a tak sa pokračovalo vývojom pod označením P III. Tu mala mať strela v drieku raketový motor, a pre ochranu strelca pribudol na pancierovke štít z plexiskla ktorý sa neosvedčil. Nakoniec bol celý program zrušený v prospech sovietskej strely RPG-7.

V rokoch 1952 až 1955 bolo 2 600 pancieroviek spolu s 84 940 nábojov dodaných do Poľska, kde sa testovali. Po testoch putovali pancierovky do rôznych arabských štátov.

Strela – hlavné časti

Hlava, kde sa nachádzala výbušná zmes a kumulatívna vložka
Driek, kde bol zapaľovač Z2 a počianková naplň
Nábojka, tu sa nachádza výmetná zmes rozdelená na dve časti a medzi oboma časťami bola zápalná vložka v ktorej sa nachádzala rozbuška spojená s medenným pásikom. Na konci sa nachádzala nábojnica s oceľovým prachom.
Nosítka ktoré chránili krehkú nábojku z bakelitu

Najčastejšie sa používalo strelivo typu Nb-P27 ako priepaľný náboj a Nb-Cv-P27 ako cvičný náboj. Učinný dostrel na pevné ciele bol do 100 metrov, na pohyblivé do 75 metrov a na živé do 150 metrov. Prebíjal pancier do 200 milimetrov.

Parametre

Dlžka zbrane: 1030 mm
Hmotnosť zbrane: 6,4 kg
Hmotnosť náboja: 3,75 kg
Kaliber nadkalibernej strely: 98 mm
Obsluha: 2 muži (strelec, nosič nabojov)
Rýchlosť streľby: 6 rán za minútu

Používatelia

Zdroje

Dubánek, M., 2011, "Od bodáku po tryskáče." Mladá fronta, Praha, ISBN 978-80-204-2515-7
http://forum.valka.cz/topic/view/37213/CZK-Pancerovka-27
Dubánek, M., Lakosil.J., Minařík, J., 2008, "Utajena obrana železné opony." Mladá Fronta, Praha, ISBN 978-80-204-1758-9