Panzerhaubitze 2000
| Panzerhaubitze 2000 | |
|---|---|
 Talianska húfnica PzH 2000 v Katare | |
| Základná charakteristika | |
| Posádka | 5 |
| Dĺžka | 11,7 m |
| Šírka | 3,5 m |
| Výška | 3,4 m |
| Hmotnosť | 57 t |
| Pancierovanie a výzbroj | |
| Pancierovanie | |
| Hlavná zbraň | 155mm kanón Rheinmetall L52 |
| Sekundárne zbrane | 7,62 mm guľomet MG3 |
| Pohon a pohyb | |
| Pohon | diesel MTU 881 Ka-500 (736 kW) |
| Odpruženie | hydropneumatické |
| Max. rýchlosť | 67 km/h |
| Pomer výkon/hmotnosť | |
| Dojazd | 420 km |
| Priechodnosť | |
Panzerhaubitze 2000 je nemecká samohybná húfnica kalibru 155mm na pásovom podvozku. V čase svojho vzniku išlo o zrejme najvýkonnejší konvenčný delostrelecký systém v operačnej službe. Okrem nemeckej armády bola PzH 2000 vybraná aj do výzbroje talianskej, holandskej a gréckej armády.
Vznik a vývoj
[upraviť | upraviť zdroj]V polovici 60. rokov sa ukázalo, že existujúce delostrelecké systémy v NATO už nespĺňajú zvýšené požiadavky na bojisku z hľadiska mobility, dostrelu, rýchlosti paľby a ochrany. V dôsledku toho Nemecko, Taliansko a Veľká Británia spoločne vyvinuli poľnú húfnicu FH-155. V roku 1973 podpísali tieto tri štáty vládne vyhlásenie s cieľom vyvinúť nový zbraňový systém s balistickými vlastnosťami FH-155 a úrovňou mobility a ochrany hlavného bojového tanku Leopard 1. Technické problémy však v roku 1986 spomalili program PzH 155 do takej miery, že bol nakoniec úplne zrušený. V Nemecku sa v novembri 1987 začal nový vývoj. Do súťaže sa zapojili dve konzorciá - Krauss-Maffei/Porsche/KUKA a Wegmann/MaK, z ktorých každé postavilo jedno testovacie vozidlo. Zákazku nakoniec získalo konzorcium Wegmann/Ma, ktoré v rokoch 1991 až 1993 vytvorilo štyri prototypy. Od novembra 1994 do marca 1995 prebiehali vojskové skúšky prototypov. Prvá zo 185 objednaných húfnic bola Bundeswehru dodaná v roku 1998.[1]
Konštrukcia
[upraviť | upraviť zdroj]PzH-2000 je samohybná húfnica na pásovom podvozku, ktorý je postavený na základe komponentov tanku Leopard 2. 155 mm kanón o dĺžke 52 kalibrov umožňuje paľbu na veľké vzdialenosti. Bežnou muníciou je možné strieľať až na vzdialenosť 30 km, granáty s dnovým výtokom (BB) až na vzdialenosť cez 40 km v závislosti od typu. Plne automatizované nabíjanie dáva veľmi vysokú rýchlosť streľby. So štandardným 24-voltovým nabíjacím systémom je možné vystreliť 3 náboje za 10 sekúnd, pričom trvalá rýchlosť streľby je 10 rán za minútu. Stroj nesie 60 delostreleckých granátov. Námer sa mení v rozsahu od -2,5° do +65°. Veža húfnice je plne otočná. PzH 2000 je vybavená technológiou MRSI (Multiple Round Simultaneous Impact) – húfnice vedia v rýchlom slede vyslať až päť granátov po rôznych trajektóriách tak, aby na cieľ vzdialený maximálne 24 kilometrov dopadli prakticky súčasne. Lokálnu obranu húfnice proti pozemnému a vzdušnému ohrozeniu zabezpečuje guľomet MG3 kalibru 7,62 mm. [2]
Húfnicu poháňa dieselový motor MTU MT 881 Ka-500 s maximálnym výkonom 1 000 koní (736 kW). Vďaka nemu dokáže PzH 2000 dosiahnuť na ceste rýchlosť až 67 km/h a v teréne 45 km/h.
Predný pancier PzH 2000 poskytuje ochranu proti nábojom kalibru 14,5 mm. Bočné a zadné pancierovanie chráni proti paľbe ručných zbraní a črepinám z delostreleckých granátov. V prípade potreby je možné namontovať reaktívne pancierovanie.[3]
Nasadenie
[upraviť | upraviť zdroj]Húfnice PzH 2000 boli po prvýkrát použité v boji holandskou armádou v auguste 2006 proti cieľom Talibanu v provincii Kandahár v Afganistane. Potom boli pravidelne používané na podporu koaličných jednotiek v provincii Uruzgan. PzH 2000 sa vo veľkej miere používali aj počas bitky o Čóru. Húfnice poskytovali pozemným jednotkám palebnú podporu na vzdialenosť viac ako 30 kilometrov.[4] Ukázalo sa, že sú presné a efektívne. Húfnica však bola kritizovaná Holanďanmi pri nasadení v provincii Uruzgan, pretože systém ochrany pred zbraňami hromadného ničenia si nedokázal poradiť s vysokou úrovňou prachu v Afganistane.
Od júna 2010 používali tri tieto húfnice aj nemecké jednotky v provincii Kunduz.[5] PzH 2000 zohrali kľúčovú úlohu aj počas operácie Halmazag v novembri 2010, keď boli dediny Isa Khel a Quatliam znovu dobyté od Talibanu nemeckými výsadkármi.
Po invázii ruských vojsk nasadila Ukrajina do bojov aj húfnice PzH 2000, dodané z Nemecka, Holandska a Talianska. Podľa nemeckého spravodajského týždenníka Der Spiegel však majú Ukrajinci s prevádzkou týchto samohybných húfnic značné problémy. Intenzita ich použitia údajne výrazne prekračuje maximálne štandardy NATO, a to v priemere trikrát až štyrikrát. Na ukrajinskom bojisku nie je raritou, že je počas jedného dňa vystrieľaná plánovaná maximálna celotýždenná norma granátov a dochádza tak k podstatne rýchlejšiemu opotrebovaniu kanónov. Ukrajinci v súčasnosti údajne strieľajú okolo 300 granátov denne, pričom prevádzkové predpisy PzH 2000 dovoľujú iba 100 výstrelov denne. To spôsobuje vážne opotrebenie zbraňových systémov. Na druhú stranu zo sovietskych húfnic D-20 strieľajú Ukrajinci maximálne dvadsaťkrát denne.
Okrem opotrebenia sa podľa nemeckej tlače prejavil aj problém s nedostatkom náhradných dielov pre PzH 2000 a nedochádza tak k včasnému vykonávaniu údržby a potrebným opravám. Výsledkom vyššie uvedeného je potom fakt, že z celkového počtu dodaných húfnic je viac ako polovica mimo prevádzky.
Preto sú húfnice za účelom opráv z Ukrajiny odosielané do Litvy. Nedostatok náhradných dielov (náhradné diely nemá Bundeswehr ani nemecký priemysel) však spôsobuje, že niektoré z húfnic musia byť kanibalizované (t.j. rozobrané na náhradné diely).[6]
Používatelia
[upraviť | upraviť zdroj]Súčasní používatelia
[upraviť | upraviť zdroj]
Grécko - obstaralo 24 kusov.
Holandsko - obstaralo 64 kusov.
Chorvátsko - v decembri 2014 Chorvátsko podpísalo zmluvu na nákup dvanástich samohybných húfnic z bývalých zásob Bundeswehru, ktoré mali byť dodané do roku 2016. K roku 2017 bolo napokon do chorvátskych ozbrojených síl zavedených 16 húfnic, z ktorých 12 je v aktívnej službe.[7]
Katar - v roku 2013 objednal 24 húfnic.[8]
Litva - objednala 21 húfnic, pričom prvých 12 použitých exemplárov PzH 2000 zo zásob Bundeswehru bolo dodaných v roku 2015.[9]
Maďarsko - objednalo 24 húfnic PzH 2000 ako náhradu za zastarané sovietske húfnice D-20. Prvé dve z objednaných húfnic boli dodané v auguste 2022.[10]
Nemecko - Bundeswehr si do roku 2002 obstaral 185 húfnic, pričom v roku 2021 mal v prevádzke už len 108 kusov.[11]
Taliansko - bolo prvým exportným odberateľom PzH 2000. Talianska armáda dostala celkovo 70 kusov.
Ukrajina - v roku 2022 získala od Nemecka 14 kusov, od Holandska 3 kusy[12] a od Talianska 6 kusov.[13] V roku 2022 schválilo Nemecko Ukrajine predaj 100 húfnic PzH 2000. Húfnice mali údajne hodnotu 1,72 miliardy dolárov, čo je 17,2 milióna dolárov na húfnicu.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ PzH 2000 (Panzerhaubitze 2000) [online]. militaryfactory.com, [cit. 2023-04-11]. Dostupné online.
- ↑ Performance characteristics of the PzH 2000 [online]. kmweg.com, [cit. 2023-04-11]. Dostupné online.
- ↑ PzH 2000 [online]. military-today.com, [cit. 2023-04-22]. Dostupné online. Archivované 2009-07-09 z originálu.
- ↑ PzH 2000 155mm Self-Propelled Howitzer [online]. army-technology.com, 2001-06-12, [cit. 2023-04-22]. Dostupné online.
- ↑ Redaktion. Bundeswehr setzt erstmals schwere Artillerie ein [online]. abendblatt.de, 2010-07-12, [cit. 2023-04-22]. Dostupné online.
- ↑ NOVOTNÝ, Zbyněk. Německé houfnice PzH 2000 mají na Ukrajině problémy s velkým opotřebením [online]. armyweb.cz, Sun, 20 Nov 2022 07:07:33 +0100, [cit. 2023-04-22]. Dostupné online.
- ↑ KOSTANJSAK, Petra. PzH 2000 – powerful, modern and effective [online]. hrvatski-vojnik.hr, 2020-02-12, [cit. 2023-04-22]. Dostupné online.
- ↑ Qatari Army orders tanks and artillery systems from KMW [online]. army-technology.com, 2013-04-21, [cit. 2023-04-22]. Dostupné online.
- ↑ WELT. Aufrüstung: Deutschland schickt Panzerhaubitzen nach Litauen [online]. welt.de, 2015-04-15, [cit. 2023-04-22]. Dostupné online.
- ↑ Hungarian Armed Forces Receives First Two PzH 2000 Self-Propelled Howitzers [online]. militaryleak.com, 2022-08-30, [cit. 2023-04-22]. Dostupné online.
- ↑ KADAM, Tanmay. Meet Panzerhaubitze 2000 – The “Heavy-Duty Monster” That Ukraine Could Get To Battle Invading Russian Forces [online]. eurasiantimes.com, 2022-04-23, [cit. 2023-04-22]. Dostupné online.
- ↑ Deutschland liefert weitere Panzerhaubitzen an die Ukraine [online]. esut.de, 2022-06-29, [cit. 2023-04-22]. Dostupné online.
- ↑ Repubblica.it. Esteri [online]. repubblica.it, [cit. 2023-04-22]. Dostupné online.