Vidlochvostovité

	Vidlochvostovité
Vedecká klasifikácia
Doména	eukaryoty
Ríša (regnum)	živočíchy (Animalia)
Vývojový stupeň	epitelovce (Eumetazoa)
Skupina	dvojstranovce (Bilateralia)
Vývojová vetva	prvoústovce (Gastroneuralia (Protostomia))
Skupina	špirálovce (Spiralia)
Línia	zvliekavce (Ecdysozoa)
Nadkmeň (superphylum)	Panarthropoda
Kmeň (phylum)	článkonožce (Arthropoda)
Oddelenie	hryzadlovce (Mandibulata)
Podkmeň (subphylum)	šesťnôžky (Hexapoda)
Trieda (classis)	hmyz (Insecta (Ectognatha))
Podtrieda (subclassis)	Dicondylia
Infratrieda (infraclassis)	Pterygota
Divisio	Neoptera
Subdivisio	holometabolný hmyz (Endopterygota (Holometabola))
Rad (ordo)	motýle (Lepidoptera)
Podrad (subordo)	uzdokrídle (Frenata)
Infrarad (infraordo)	Ditrysia
Nadčeľaď (superfamilia)	kyjotykadlové (denné) motýle (Rhopalocera)
Čeľaď (familia)	Vidlochvostovité (Papilionidae)
Vedecký názov
	Papilionidae; Latreille, 1802
	Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
	Biologický portál

Vidlochvostovité (Papilionidae) je čeľaď motýľov. Čeľaď opísal v roku 1802 francúzsky entomológ Pierre André Latreille.

V súčasnosti k nej priraďujeme viac ako 600 druhov motýľov. Patria sem aj niektoré z najväčších, najkrajších, ale i najvzácnejších druhov motýľov sveta.

Druhy

Práve v tejto skupine sú zastúpené prakticky najvzácnejšie druhy denných motýľov, či už ide o rarity zo skupín Parnassiini (Duponchel, 1835) a Zerynthiini (Grote, 1899) alebo podčeľade vidlochvosty (Papilioninae Latreille, 1802).

Každý rok sú popisované nové druhy, ktoré patria do tejto čeľade. Ide hlavne o územia juhovýchodnej Ázie a Južnej Ameriky, kde ešte všetky druhy nie sú dokonale preskúmané. Mnoho druhov je popisovaných v posledných rokoch i z oblasti Čínskej ľudovej republiky.

Motýle, ktoré patria do tejto čeľade sú zvyčajne stredne veľké až veľké druhy. Na hlave majú jeden pár vypuklých hladkých oči. Tykadlá bývajú zakončené kyjakovitým zhrubnutím. Na hrudi majú tri páry plne vyvinutých nôh. Predné krídla majú pomerne veľké, trojuholníkového, niekedy i pretiahnutého tvaru. Konce krídel bývajú zaokrúhlené. Na zadnom okraji zadných krídel je rôzne tvarovaná ostroha, alebo chvostík, ktorá dala názov tejto čeľadi.

Patria sem niektoré z najväčších motýľov sveta, ktoré patria do rodu Ornithoptera. V tomto rode samičky niektorých druhov majú rozpätie krídel až 25 cm. Druhy tejto skupiny sa vyskytujú v oblasti ostrovov juhovýchodnej Ázie: Indonézia, Filipíny, Papua – Nová Guinea, tropických oblastiach južnej Ameriky: Brazília, Peru, Ekvádor, Venezuela, Kolumbia ale i v Afrike.

Príslušníci čeľade Papilionidae sa živia nektárom z kvetov prevažne červenej, alebo fialovej farby. Pri konzumácii nektáru z kvetu nesedí motýľ na kvete, ale poletuje nad nim, pričom neustále trepotá krídlami. Pri stretnutí samčeka so samičkou svojho druhu sa samček snaží otrieť krídla o samičkine tykadlá. V tykadlách má samička umiestnené receptory, ktoré vnímajú pachy samčeka. Niektoré druhy vidlochvostov, hlavne z rodov Parides a Troides majú na vnútornom okraji zadných krídel záhyb, v ktorom sú umiestnené pachové šupinky, ktoré sú biele, nitkovitého tvaru.

Vajíčka bývajú okrúhleho tvaru, na spodnej strane ľahko sploštené. Niektoré vajíčka veľkých druhov majú i 4 mm v priemere. Po nakladení bývajú zvyčajne svetlo žlté, pred vyliahnutím húseničiek stmavnú. Húsenice tejto čeľade bývajú zvyčajne lysé, pomerne veľké a často pestro sfarbené. Za hlavou majú zvláštny útvar vzhľadu mäsitej vidličky, tzv. „osmeterium“, ktoré vysúvajú pri podráždení a jeho prostredníctvom vylučujú aromatické látky, ktorými sa snažia odstrašiť útočníka. Kukly sú opásané, pripevnené vláknom k podkladu a o kremaster (koncová časť kukly).

Na území Slovenska sa vyskytuje nasledujúcich 5 druhov tejto čeľade: