Papraďorasty (vrátane plavúňorastov)
Papraďorasty (lat. Pteridophyta alebo Pteridophytina) alebo výtrusné cievnaté rastliny [v užšom zmysle] je súhrnné označenie (resp. v starších systémoch taxón) niekoľkých taxónov (oddelení alebo po staršom tried) výtrusných rastlín. Telo papraďorastov je už rozlíšené (diferencované) na dve základné časti - koreň a výhonok. Patria teda medzi vyššie rastliny (Cormobionta) a cievnaté rastliny.
Charakteristika
[upraviť | upraviť zdroj]Sú to nekvitnúce rastliny, ktoré sa rozmnožujú haploidnými výtrusmi (spórami). Tie dozrievajú v sporangiách - výtrusniciach. Podľa typu výtrusníc možno rozdeliť papraďorasty na
- eusporangiálne - stena výtrusnice je tvorená minimálne dvoma vrstvami buniek. Patria sem plavúne (Lycopodiophyta), prasličky (Equisetophyta), psiloty (Psilotopsida), a 2 čeľade papradí (Polypodiophyta).
- leptosporangiálne - výtrusnica je tvorená len 1 vrstvou buniek a má tzv. stopôčku. Patrií sem väčšina papradí.
Z výtrusov vyrastá stielkatý prvorast – protálium. Ten je, tak ako aj výtrus, haploidný (má iba 1 chromozómovú sadu) a predstavuje teda gametofyt. Na gametofyte sa vytvoria pohlavné orgány – samčie plemennícke (anterídiá) a samičie zárodočné (archegóniá). V nich vznikajú pohlavné bunky, samčie sprematozoidy a samičia oosféra . Po oplodnení vzniká embryo, z ktorého vyrastá vlastná rastlina papradorastov s výtrusnicami. Táto predstavuje nepohlavnú generáciu – sporofyt. Sporofyt je dominantný nad gametofytom, hoci v niektorých prípadoch je schopný samostatného života nezávislého od gametofytu. Dominanciou sporofytu a pravými vodivými pletivami sa papraďorasty odlišujú od machorastov.
Papraďorasty sú veľmi starou skupinou. Ich najstaršie fosílie pochádzajú zo silúru. Najväčšie rozšírenie dosiahli v karbóne a perme, kedy existovali aj ich stromovité formy (v súčasnosti už vyhynuté). Z ich zvyškov vznikli fosílne palivá ako je uhlie, ropa či zemný plyn.
Systematika
[upraviť | upraviť zdroj]papraďorasty/výtrusné cievnaté rastliny:
- oddelenie †rýniorasty (Rhyniophyta)
- oddelenie †zosterofyly (Zosterophyllophyta)
- oddelenie prútovkorasty (Psilophyta)
- oddelenie plavúňorasty (Lycopodiophyta)
- oddelenie prasličkorasty (Equisetophyta)
- oddelenie sladičorasty (Polypodiophyta)
V súčasnosti je rozšírený fylogenetický systém PPG I. V ňom sa zvyknú papraďorasty v slovenčine nazývať aj papraďovité rastliny a z vyššie uvedených taxónov nezahŕňajú plavúňorasty - pozri PPG I a papraďovité rastliny (opak plavúňovitých rastlín).