Parížska šestka
Parížska šestka (franc. Les Six) je názov zoskupenia umelcov, ktorých v roku 1920 označil kritik Henri Collet vo svojom článku Les cinq russes, Les Six Français et M. Satie (Päť Rusov, šesť Francúzov a pán Satie). Išlo o skupinu francúzskych skladateľov, pracujúcich na Montparnasse a ktorých hudba je často považovaná za vzdor proti wagnerizmu a impresionizmu.[1][2][3]
Členovia
[upraviť | upraviť zdroj]Formálne boli členmi Parížskej šestky:[4][5]
- Georges Auric (1899 – 1983)
- Louis Durey (1888 – 1979)
- Arthur Honegger (1892 – 1955)
- Darius Milhaud (1892 – 1974)
- Francis Poulenc (1899 – 1963)
- Germaine Tailleferre (1892 – 1983)
Mnoho ďalších sa zúčastnilo neformálne, medzi tými najvýznamnejšími boli Erik Satie, Jean Cocteau a Jean Wiéner.
História
[upraviť | upraviť zdroj]Táto skupina sa pôvodne sformovala okolo ich hudobného mentora, parížskeho skladateľa Erika Satieho, ktorý predstavil členov ako „les nouveaux jeunes“ v Théâtre du Vieux-Colombier. Od roku 1918 sa ich hovorcom stal spisovateľ Jean Cocteau. Svoje meno Parížska šestka, naráža na ruskú Skupinu piatich umelcov. V roku 1920 ich v dvoch novinových článkoch opomenul kritik a skladateľ Henri Collet, ktorý mal k skupine blízko.[6][7]
Členov spájal program ako spoločné odmietanie romantickej (wagnerovskej) hudby, odklon od hudobného impresionizmu Clauda Debussyho a obrat k súčasným formám ľahkej hudby, napr. B. Jazz, varieté a cirkusová hudba. Niektoré z ich diel možno priradiť k neoklasicizmu.[6]
Po ukončení vzájomnej spolupráce sa každý skladateľ rozvíjal po svojom a zostal z nich akýsi okruh priateľov.[6]
Hudba
[upraviť | upraviť zdroj]Hoci stanoveným cieľom skupiny nebolo pracovať na spoločných skladbách, v priebehu rokov sa naskytlo päť príležitostí, počas ktorých aspoň niektorí členovia skupiny spolupracovali. Len raz sa zapojili všetci šiesti členovia a niekedy sa zúčastnili aj skladatelia mimo skupiny. Auric a Poulenc boli zapojení do každej spolupráce, Milhaud do štyroch, Honegger a Tailleferre do troch, Durey do jednej.
- L’Album des Six (1920)
- Les Mariés de la Tour Eiffel (1927)
- L'éventail de Jeanne (1949)
- Mouvements du coeur (1952)
- La Guirlande de Campra (1956)
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ PROTEUSMK. parížska šestka [online]. 2022-10-20, [cit. 2024-09-09]. Dostupné online.
- ↑ Les Six: Meet the game-changing French composers who rejected Romanticism [online]. www.classical-music.com, [cit. 2024-09-09]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Francis Poulenc [online]. lso.shorthandstories.com, [cit. 2024-09-10]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ The powerhouse of French composers: Les Six [online]. ABC Classic, 2019-09-30, [cit. 2024-09-09]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Le Groupe des Six – Jean Cocteau unique et multiple [online]. [Cit. 2024-09-10]. Dostupné online. (po francúzsky)
- ↑ a b c XXe siècle -- Les Six, le Coq et l'Arlequin [online]. www.scena.org, [cit. 2024-09-09]. Dostupné online.
- ↑ KOGER, Grove. Paris When It Sizzled: Les Six [online]. 2018-04-05, [cit. 2024-09-09]. Dostupné online. (po anglicky)
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Parížska šestka
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Parížska šestka v Encyclopædia Britannica (po anglicky)
- Parížska šestka v Encyclopædia Universalis (po francúzsky)
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Groupe des Six na nemeckej Wikipédii.