Paranoja

Paranoja (z starogr. para = popri, stranou, mimo, starogr. noeó = myslím, starogr. nous = myseľ) je jedným z ťažkých druhov psychózy, vyznačujúci sa bludmi, chorobnými predstavami ohrozenia a stihomamom. Všeobecne je tento pojem používaný aj pre nadmerné obavy o svoju osobu, spojené napríklad s konšpiračnými teóriami. Paranoik je napr. „presvedčený, že je svetovým vynálezcom alebo agentom s vysokým poslaním, no úrady mu bránia v jeho právach, takže sa musí donekonečna súdiť“. Bludné spracovanie reality sa vyskytuje aj u starých ľudí (senilné zmeny mozgu).

Paranoja v psychiatrii

V psychiatrii bol termín paranoja prvýkrát použitý v roku 1883 psychiatrom Emilom Kraepelinom pre chorobnú ilúziu, v ktorej sa pacient cíti byť jedinečnou, vysoko dôležitou osobou. Emil Kraepelin vychádzal z pôvodnej gréckej náplne slova παράνοια (paranoia), ktoré označuje sústredenie sa na seba. Náplň tohto pojmu sa časom posunula skôr k popisu falošných predstav a obáv z prenasledovania, pretože obsah pôvodného pojmu bol príliš široký. Vzhľadom na tento posun nie je pojem paranoja používaný psychiatrami a psychológmi celkom jednotne.

Obyčajne sa termín paranoja používa pre

1. Predstavu človeka, že mu je ubližované, alebo že mu má niekto ublížiť.
2. Predstavu človeka, že niekto má záujem ublížiť špeciálne jemu.

Príklady niektorých druhov paranoje v psychiatrii

• perzekučná paranoja = chorý sa bojí, že je prenasledovaný
• kverulantská paranoja = chorý sa domnieva, že ho ostatní nemajú radi – obviňuje ich, sťažuje sa, chce sa dohadovať
• žiarlivecká paranoja = chorobná žiarlivosť, niekedy vedie až k vražde alebo samovražde
• davová paranoja = posadnutosť tancom alebo rituálnymi obradmi

Všeobecné chápanie paranoje

Vo všeobecnom povedomí je paranoja spojovaná skôr s:

• pocitom, že človek disponuje zvláštnymi silami a plní dôležitú úlohu
• presvedčenie o prenasledovaní mimozemšťanmi, tajnými službami, alebo démonmi
• konšpiračnými teóriami a predstavou, že svet je riadený temnými silami v pozadí
• pocitom ovladánia mozgu z vonkajšku
• pocitom, že je človek postavou v práve prečítanom románe