Parciálne tavenie
Parciálne tavenie (iné názvy: čiastočné tavenie, dokonavý vid: parciálne/čiastočné roztavenie, čiastočné natavenie) je proces, pri ktorom dochádza k taveniu iba časti pevnej látky (presnejšie: z pevnej kryštalickej fázy vzniká tavenina s reliktami pôvodnej kryštalickej fázy).[1] Typické je pre zmesi tvorené rôznymi látkami, napr. pre horniny, ktoré tvoria rôzne minerály s odlišnými vlastnosťami. Výsledkom parciálneho tavenia môže byť tavenina s odlišným zložením ako je celkové zloženie pôvodnej horniny.
Parciálne tavenie hornín pri vysokej miere metamorfózy, najmä v súvislosti s migmatitmi sa označuje aj ako parciálna anatexia, anatexia či pretavenie.[2][1][3] Ako anatexia sa podľa niektorých definícií označuje nielen parciálne, ale aj (spravidla následné) úplné roztavenie hornín za spomenutých geologických podmienok.[4][5]
Väčšinou sa rozoznávajú dva typy parciálneho tavenia:[6]
- rovnovážne parciálne tavenie produkuje taveninu, ktorá je v rovnováhe s kryštalickým rezíduom dokiaľ sa obe fázy nachádzajú pohromade (teda do úniku taveniny). Rovnovážne parciálne tavenie je uzavretý systém a je opakom rovnovážnej kryštalizácie.
- frakčné parciálne tavenie produkuje taveninu, ktorá okamžite opúšťa kryštalické rezíduum. Medzi taveninou a kryštálmi nedochádza k žiadnym reakciám. Keďže nie je rovnovážnym procesom, nie je ani opakom frakčnej kryštalizácie.
K parciálnemu taveniu dochádza, ak je rozdiel medzi teplotou solida (pri ktorej začína tavenie) a teplotou likvida (kedy sa začína kryštalizácia, prípadne tuhnutie zliatiny). Keďže väčšina hornín je tvorená viacerými typmi minerálov, niektoré sa vždy budú taviť pri nižších teplotách ako ostatné. Ako prvé sa tavia minerály zo spodnej časti Bowenovej reakčnej schémy ako sú kremeň, muskovit a K-živce. Typické je napríklad parciálne tavenie peridotitu, z ktorého môže vznikať bazalt.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b parciální tavení. In: SVOBODA, Josef, et al. Encyklopedický slovník geologických věd. Vyd. 1. Zväzok 2. N – Ž. Praha : Academia, 1983. 851 s. S. 137.
- ↑ Gill, R., 2010, Igneous Rocks and Processes. A Practical Guide. Willey-Blackwell, Chichester, s. 367
- ↑ ŠALING, Samo; IVANOVÁ-ŠALINGOVÁ, Mária; MANÍKOVÁ, Zuzana. Veľký slovník cudzích slov. 2. revid. a dopl. vyd. Bratislava-Veľký Šariš : SAMO, 2000. 1328 s. ISBN 80-967524-6-4.
- ↑ Petránek, J. On-line geologická encyklopedie [online]. geology.cz, 2007, [cit. 2013-03-10]. Dostupné online.
- ↑ anatexia. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 1999. 696 s. ISBN 80-224-0554-X. Zväzok 1. (A – Belk).
- ↑ Best, M. G., 2003, Igneous and metamorphic petrology. 2nd Edition. Blackwell Publishing, Malden, s. 295
|
Tento článok týkajúci sa geológie je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |
