Za Vlasť (partizánsky oddiel)
| Partizánsky oddiel Za Vlasť | |
| Krajina |  Slovenská republika Protektorát Čechy a Morava Československá republika |
|---|---|
| Vznik | 28. september 1944 |
| Zánik | 16. máj 1945 |
| Typ | partizánsky oddiel |
| Velitelia | pplk. Michail Jakovlevič Saveliev |
| Účasť | |
| Vojny | druhá svetová vojna |
| Bitky | železničné sabotáže 15. november 1944 vyhodenie vlaku do vzduchu na trati Kysucké Nové Mesto – Krásno nad Kysucou 15. máj 1945 vraždy a rabovanie v obci Divina |
Partizánsky oddiel Za Vlasť (rus. За Родину) bol jedným z partizánskych oddielov vysadených letecky na územie Slovenska počas Slovenského národného povstania Sovietskym zväzom.[1] Oddiel pôsobil na Kysuciach so základňou v Dlhom Poli, na Orave, v apríli 1945 sa presunul na Moravu a po skončení vojny sa zotavoval opäť na svojej základni na Dlhom Poli. Príslušníci oddielu sa už po skončení vojny 13. – 15. mája 1945 dopustili rabovania a následne vrážd civilistov v susednej obci Divina.[2]:31
História oddielu
[upraviť | upraviť zdroj]Výsadok
[upraviť | upraviť zdroj]Veliteľom 17-členného oddielu bol vymenovaný Michail Jakovlevič Saveliev. Oddiel tvorili:[3]
- komisár Vasilij Matvejevič Gerus,[pozn. 1]
- náčelník štábu Ivan Nikolajevič Iškov,
- radista Fedor Gurevič Kondakov,
- starší radista Ivan Fedorovič Ščerbakov,
- veliteľ diverznej skupiny Dmitrij Fedorovič Konstantinov,
- míneri Alexander Michajlovič Persidskij a Dmitrij Vasilievič Kuznecov,
- lekárka Tamara Ivanovna Tokarevová (Levčenková),
- zdravotník Piotr Andrejevič Bachtin,
- veliteľ čaty Jevgenij Fedorovič Starostiuk,
- proviantný náčelník Dmitrij Pavlovič Fedorov
- vojaci Andrej Petrovič Michlin, Georgij Filipovič Jalynskij, Fadej Dimitrovič Čistiakov, Spartak Arsentievič Iodko a Nikifor Archipovič Borisov.
Oddiel bol vyslaný partizánskym štábom 1. ukrajinského frontu z letiska v poľskom Rzeszowe v noci z 28. na 29. septembra 1944. Výsadok dopadol do priestoru hory Malý Polom v Moravsko-sliezskych Beskydách na slovenskej strane hranice s protektorátom Čechy a Morava. Výsadkári sa po niekoľkých dňoch presunuli k obci Dlhé Pole a nadviazali spojenie s ilegálnym národným výborom a 12. októbra vytvorili oddiel „Za Vlasť“. K polovici októbra mal oddiel 65 členov,[1]:343 z toho 30 bývalých sovietskych vojnových zajatcov. Ku skupine sa pripojila predtým samostatná partizánska skupina P. Belonogova, ktorá operovala v okolí obce Veľké Rovné. Štáb oddielu bol zriadený v Dlhom Poli – Močiaroch, v dome Vincenta Hečíka. Po celý čas až do oslobodenia oblasti sa tu zdržiavala časť oddielu, aj keď hlavné sily sa presúvali.[3]
Železničné sabotáže, aktivity na Kysuciach
[upraviť | upraviť zdroj]Oddiel sa po celý november a december presúval, jeho deštrukčné skupiny plnili spravodajské a diverzné úlohy. Uskutočnil sedem deštrukčných akcií, šesť na trati Žilina – Čadca – Jablunkov a jednu na trati Čadca – Makov. 15. novembra 1944 partizáni vyhodili do vzduchu vlak na úseku Kysucké Nové Mesto – Krásno nad Kysucou, čím prerušili dopravu podľa údajov železničných úradov na 30 hodín.[1]:387 Oddiel bol prenasledovaný nemeckými stíhacími komandami. V závere roka 1944 vyvinulo nemecké veliteľstvo v Žiline veľké úsilie likvidovať partizánske oddiely a skupiny v priestore Turzovskej vrchoviny, Javorníkov a Moravsko-sliezskych Beskýd.[pozn. 2] 30. novembra oddiel utrpel značné straty počas bojov s nemeckými jednotkami pri osadách Magale a Greguše. 12. decembra nemecké sily za pomoc partizánom zastrelili miestneho občana Jána Šušolíka a obidve osady - 22 domov - vypálili.[1]:387 V decembri sa oddiel trikrát neúspešne pokúšal preniknúť na Moravu. Počas bojov okrem iných padol náčelník štábu Iškov, ranení boli radista Ščerbakov, veliteľ čaty Jalynskij a komisár Gerus.[3]
Presun na Oravu, reorganizácia
[upraviť | upraviť zdroj]Jedna z protipartizánskych akcií prinútila Savelievov oddiel opustiť základňu v Dlhom Poli a 12. januára 1945 sa oddiel presunul cez Rudinu, Snežnicu a Kotrčinú Lúčku na Oravu. 17. januára 1945 sa odpútal od prenasledovateľov a dostal sa do priestoru Hruštína, kde zotrval aj vo februári. Zložitá materiálna situácia donútila oddiel prekročiť frontovú líniu a spojiť sa s jednotkami Červenej armády. K 16. marcu 1945 bol oddiel reorganizovaný; sovietski príslušníci nastúpili do Červenej armády, česko-slovenskí občania nastúpili do 1. čs. armádneho zboru. 31 bývalých príslušníkov bolo zaradených do reorganizovaného oddielu rovnakého názvu, ktorý bol po novom podriadený veliteľstvu 4. ukrajinského frontu a na jeho príkaz prešiel 31. marca 1945 na svoju pôvodnú základňu v Dlhom Poli, odkiaľ sa 5. apríla 1945 začal presúvať na Moravu,[3] kde do konca vojny pôsobil v okolí Čeladnej.[1]:472 Bezprostredne po skončení vojny sa oddiel opäť vrátil na svoju základňu v Dlhom Poli.
Rabovanie a vraždy civilistov v Divine
[upraviť | upraviť zdroj]Partizáni oddielu „Za Vlasť“ ešte počas vojny vymáhali v obci Dlhé Pole a okolitých obciach vrátane Diviny potraviny, oblečenie, dobytok a povozy. Divinský krčmár Jozef Čuraj im musel ešte počas vojny pravidelne vyplácať sumu 50 000 korún. Keď tak neurobil, partizáni ho nechali povláčiť koňmi.[2]:31 30. apríla 1945 opustila nemecká armáda Žilinu. V obci Divina prevzal správu miestny národný výbor, pri ktorom bola vytvorená z miestnych občanov ozbrojená milícia.
Dňa 13. mája 1945 prišli do Diviny na nákladnom aute piati partizáni z oddielu „Za Vlasť“ s cieľom vyzdvihnúť si zásoby, odcudzené miestnemu obyvateľstvu v januári 1945 a začali neskôr od viacerých Divinčanov pod hrozbou zastrelenia vymáhať kone a alkohol. Veliteľ miestnej divinskej milície Jozef Ozimín upovedomil blízku vojenskú jednotku česko-slovenskej brigády, ubytovanú v neďalekej obci Divinka a zároveň milícia vyzvala partizánov, aby sa vzdali. Pri pokuse o odpor boli dvaja partizáni zastrelení. Zvyšní partizáni a štyria príslušníci divinskej milície boli eskortovaní na sovietske vojenské veliteľstvo do Žiliny.[2]:32
14. mája 1945 boli zatknutí partizáni po intervencii pplk. Savelieva prepustení, naopak na sovietskom veliteľstve došlo k brutálnemu výsluchu veliteľa divinskej milície Jozefa Ozimína a predsedu miestneho národného výboru v Divine Jozefa Mačineka. Sovietske vojenské veliteľstvo zároveň nariadilo odzbrojenie divinskej milície.[2]:33
Dňa 15. mája 1945 vyrazilo pod vedením pplk. Savelieva 30 – 40 partizánov z Dlhého Poľa na trestnú výpravu do Diviny, kde zavraždili 10 občanov, ďalší piati utrpeli ťažké zranenia a 2 hospodárske usadlosti boli vypálené.[2]:33
Okresné veliteľstvo Národnej bezpečnosti 1 v Žiline postúpilo vyšetrovanie prípadu armádnemu veliteľstvu Obranno-bezpečnostného spravodajstva pod vedením Bedřicha Reicina, tam však nebola vôľa vec vyšetriť. Obnovené vyšetrovanie v roku 1947 tiež neviedlo k potrestaniu páchateľov. Potrestaniu trestných činov partizánov bránili aj zákony obnoveného česko-slovenského štátu, najmä zákon č. 115/1946 Zb. z. a n. „O právnosti jednání souvisejících s bojem o znovunabytí svobody Čechů a Slováků“.[2]:34-35
Poznámka
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Vasilij Matvejevič Gerus bol vysadený v rámci nákladného výsadku až 27. októbra 1944 v lokalite Babiše, na rozhraní obcí Makova a Kolárovíc[3]
- ↑ Paralelne v tom čase prebiehala na druhej strane hranice v dňoch 17. – 22. novembra 1944 operácia Tetrov, najväčšia protipartizánska operácia na území Protektorátu Čechy a Morava za celé obdobie druhej svetovej vojny.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c d e GEBHART, Jan; ŠIMOVČEK, Ján. Partizáni v Československu 1941 – 1945. Praha, Bratislava : Naše vojsko, Nakladateľstvo Pravda, 1984. 560 s.
- ↑ a b c d e f Partizáni ako politický a mocenský činiteľ na Slovensku v rokoch 1945-1948. In: LETZ, Róbert. DIES ATER - Nešťastný deň 29. august 1944. Ed. P. Bielik, P. Mulík. Bratislava : Občianska iniciatíva Dies Ater vo Vydavateľskom družstve Lúč, 1994. 187 s. ISBN 80-7114-127-5.
- ↑ a b c d e GREŠÁK, Ján. Druhá svetová vojna na Kysuciach [online]. Klub Nového slova, 2022-05-03, [cit. 2024-03-16]. Dostupné online.