Pavel Kyrmezer
| Pavel Kyrmezer | |
| slovenský renesančný dramatik a náboženský spisovateľ | |
| Narodenie | Banská Štiavnica, Slovensko |
|---|---|
| Úmrtie | 19. marec 1589 Uherský Brod, Česko |
Pavel Kyrmezer (* okolo 1530, Banská Štiavnica – † 19. marec 1589, Uherský Brod) bol slovenský renesančný dramatik a náboženský spisovateľ.
Životopis
[upraviť | upraviť zdroj]Narodil sa v rodine mestského kuriéra v Banskej Štiavnici, ktorý pochádzal zo Sedmohradska a bol začas zamestnaný pri kráľovskej komore. Po skončení teológie v Krakove pôsobil ako evanjelický farár v Soblahove a v Nemšovej. Na Morave sa usadil v roku 1560 a pôsobil tu ako učiteľ, mestský pisár a napokon ho v Krakove vysvätili za luteránskeho kňaza. Bol farárom v Sliezsku a na Morave, v roku 1576 sa stal farárom a potom dekanom v Uherskom Brode. Snažil sa o zjednotenie protestantských cirkví na Morave, no nedarilo sa mu to vďaka Jednote bratskej, ktorá odmietala jeho vedenie. Keď ho obvinili z kalvinizmu, odsťahoval sa do Holíča. Napokon zomrel v biede a opatere členov Jednoty bratskej, s ktorými sa pomeril.
Tvorba
[upraviť | upraviť zdroj]Významné miesto v dejinách literatúry mu zabezpečili po česky alebo ľudovým jazykom vo veršoch písané divadelné hry. Ich námetom sú biblické motívy, ale spracovanie vyniká kritickým pohľadom na súveký svet. Tieto diela sú jedným z prvých prejavov meštianskeho, od školy nezávislého divadla. Jeho hry znamenajú vrchol slovenskej a českej humanistickej a renesančnej literatúry.
Dielo
[upraviť | upraviť zdroj]- 1566 – Komedia česká o Bohatci a Lazarovi, divadelná hra
- 1573 – Komedia nová o vdově, kteruž Pán Buoh předivným spuosobem skrze Elizea proroka od věřitele jejiho vysvobodil, divadelná hra
- 1576 – Cirkevné zákony (Leges ecclesiasticae)
- 1578 – Huba (Spongia)
- 1579 – Malá biblí, to jest Vyučování mládeže i lidí sprostných pobožnosti křesťanské, katechizmus a cirkevný poriadok
- 1580 – Rokovanie o zjednotení (Acta concordiae), popísanie sporu s Jednotou bratskou
- 1581 – Komedia o Tobiášovi, divadelná hra
- 1585 – Vyznanie viery (Confessio fidei)