Pavel Maňka

	Pavel Maňka
	slovenský výtvarník
Narodenie	21. máj 1929; Levice, Česko-Slovensko
Úmrtie	4. september 2015 (86 rokov); Bratislava, Slovensko
Bydlisko	Pohronská ulica, Bratislava
Národnosť	Slovenská
Zamestnanie	Akademický Maliar
Známy vďaka	umeleckej tvorbe
Alma mater	VŠVU, Bratislava (1951-1956)
Rodičia	Irena a Július Maňka
	Biografický portál

Pavel Maňka (* 21. máj 1929, Levice – † 4. september 2015, Bratislava) bol slovenský výtvarník. Bol modernista, avantgardista, letec, maliar, konštruktér a konštruktivista, soliterista a filozof. Uzavretý experimentátor a konštruktér, jeden z priekopníkov abstraktno-geometrickej tendencie na Slovensku.

Životopis

Rodisko, štúdiá, vzdelanie

Pavel Maňka sa narodil 21. mája 1929 v Leviciach. Do Bratislavy (Nové Mesto) sa presťahoval s dvomi bratmi Igorom a Tomášom, a rodičmi Irenou a Júliusom v roku 1945. Traja bratia tu zažili rozkvet vetroňov v Dúbravke a na Vajnorskom letisku. Vášeň k lietaniu Pavla Maňku sprevádzala celý život, menila len formu.

Po absolvovaní strednej Školy umeleckého priemyslu študoval v rokoch 1951 – 1956 na VŠVU v Bratislave u prof. Jána Želibského.

Jeho hľadanie výtvarného prejavu prebiehalo v kontexte s vývojom abstraktného umenia v Európe. Od roku 1961 sa zúčastňoval na neverejných výstavách abstraktnej tvorby. Bol členom klubu Konkrétistov a od roku 1969 vystavoval s mladými talentami v Bratislave, Prahe, Viedni, Brne a ďalších mestách. Slovenské publikum veľmi nerozumelo jeho moderným víziám, o to viac bol úspešný na sérii výstav v galériách českých miest v 60-tych rokoch 20. storočia. V rokoch 1969 – 1989, počas socializmu, bola moderná abstraktná tvorba považovaná za problematickú a Pavel Maňka sa stiahol z verejného života; tvoril v ateliéri na Pohronskej ulici.

Od roku 1991 vystavoval na spoločných výstavách a salónoch. Samostatnú výstavu mal v galérii Cypriána Majerníka v roku 2012 pod kurátorským vedením Jiřího Valocha. „Pavlovi Maňkovi prináleží časové prvenstvo v obrate k abstraktne – geometrickému tvarosloviu v slovenskom maliarstve po druhej svetovej vojne.“ napísala Ľuba Belohradská.

V súkromnom živote sa pre umeleckú tvorbu vedome vzdal rodinného života. Samostatnou časťou jeho tvorby sú lietadlá; vytvoril dizajn stoviek lietadiel a vznášadiel, ktoré všetky lietajú v podobe modelov z balzy, papiera a polystyrénu.

Sám povedal: „Veda, technika a umenie umožnili dosiahnutie súčasného vysokého stupňa našej civilizácie, neustále sa zväčšuje rádius tvorivých možností v globálnom meradle. Mám rád technické výtvory, modernú architektúru a umenie. Ladné línie a čisté farby športového automobilu vzbudzujú vo mne esteticko-dynamické vzrušenie, podobne štart raketoplánu; priťahuje ma kozmický priestor. Paralelne s technikou, aj vo výtvarnom umení nastal rozvoj všetkými smermi. Mne sú blízke konštruktivistické tendencie, umožňujúce vyjadrenie až samotnej podstaty sveta. Dá sa to formulovať jednou vetou – všetko je vlnenie, sú len rôzne formy vlnenia. V reálnom svete je to asi DUCH, ENERGIA, HMOTA, ČAS. Príťažlivosť, ako jedna z foriem energie je v každej hmote, či živej bytosti. Potom by sa dalo povedať, že GRAVITÁCIA = LÁSKA, LÁSKA = CIT Kde nie je láska, tam je rozpad, chaos.“

Zomrel 4. septembra 2015 v Bratislave.

Kolektívne výstavy

1960 MLADÍ VÝTVARNÍCI BRATISLAVY, MGB (Mestská galéria Bratislava)
1961 KONFRONTÁCIE I., ateliér J. Jankoviča, Bratislava
1962 KONFRONTÁCIE II., ateliér A. Rudavského, Podunajské Biskupice, Bratislava
1963 OBRAZY, Malá scéna SND, Bratislava
1963 SÚČASNÉ SLOVENSKÉ UMENIE, Jízdarna Pražského hradu, Praha
1966 SIEBEN JÜNGE KÜNSTLER AUS BRATISLAVA, Viedeň, Rakúsko
1969 MODERNE UND NAIVE KUNST AUS DER SLOWAKEI, Braith-Mali Museum, Biberach an der Riss, Nemecko
1969 KLUB KONKRÉTISTOV, Pavilón ZSVU, Bratislava
1970 KLUB KONKRÉTISTŮ, Dům pánů z Kunštátu, Brno
1971 – 1989 nevystavoval, tvoril vo svojom ateliéri.
1991 ABSTRAKCIA, Slovenská výtvarná únia, Bratislava
1993 SALÓN ´93, Galéria Heffner, Bratislava
1994 SALÓN ´94, Galéria Heffner, Bratislava
1995 ŠESŤDESIATE ROKY V SLOVENSKOM VÝTVARNOM UMENÍ, SNG Bratislava
1996 ŠESŤDESIATE ROKY V SLOVENSKOM VÝTVARNOM UMENÍ, SNG, Zvolenský zámok, Zvolen
1996 SALÓN, Umelecká beseda slovenská. Bratislava
1997 SALÓN, Umelecká beseda slovenská. Bratislava
1997 KLUB KONKRÉTISTŮ, Oblastní galérie Vysočiny, Jihlava, Česko
1998 KLUB KONKRÉTISTŮ, Oblastní galérie, Liberec, Česko
1998 KLUB KONKRÉTISTŮ, Galérie Klatovy – Klenová, Česko
1998 KLUB KONKRÉTISTŮ, Galérie výtvarného umění, Ostrava, Česko
1999 KLUB KONKRÉTISTŮ, Alšova jihočeská galerie, Hluboká nad Vltavou, Česko
1999 KLUB KONKÉTISTOV, SNG Bratislava
2000 SALÓN, Umelecká beseda slovenská. Bratislava
2001 KLUB KONKÉTISTOV – POCTA A.KLIMOVI, Galéria Z, Bratislava
2001 SALÓN, Umelecká beseda slovenská. Bratislava
2002 SALÓN, Umelecká beseda slovenská. Bratislava
2003 SALÓN, Umelecká beseda slovenská. Bratislava
2006 BIENÁLE VOĽNÉHO VÝTVARNÉHO UMENIA 2006, Spoločnosť voľných výtvarných umelcov, USB Bratislava
2008 HRANNICE GEOMETRIE, Galéria Z, Bratislava
2010 HRANNICE GEOMETRIE, Dom umenia, Bratislava
2010 SOUČASNÁ SLOVENSKÁ GEOMETRIE 1, Galéria mesta Plzně, Česko
2011 BRATISLAVSKÉ KONFRONTÁCIE 1961 – 1965, Galéria Cypriána Majerníka, Bratislava
2013 1963 – PREDVEČER SLOVENSKEJ NEOAVANTGARDY, Galéria Cypriána Majerníka, Bratislava

Samostatné výstavy

2012 PAVEL MAŇKA – BRATISLAVSKÝ KONŠTRUKTÉR, Galéria Cypriána Majerníka, Bratislava
2015 PAVEL MAŇKA, ateliér na Pohronskej ulici, Bratislava

Bibliografie (výber)

E. Šefčáková: Konfrontácia (Výstava mladých slovenských umelcov nefiguralistov v Bratislave) Mladá tvorba. 1964, č.11, str.38-41
Ľ. Belohradská: Konfrontácia nových postupov, Pravda 17.2.1968
E. Šefčáková: Klub konkrétistov v Bratislave, Výtvarný život, 15, 1970, č.4 str. 22-
Pohribný: Klub konkrétistů po dvaceti letech, Revue K, 1988-89, č. 32 – 33
Kolektív: Šesťdesiate roky, katalóg výstavy SNG, Bratislava 1995

Dielo

Umelec

Maňka nepatril k autorom „chrliacim“ gejzíry nápadov, svoj tvorivý potenciál koncentroval sústredene jedným smerom – k rozvíjaniu vlastného autorského programu, v ktorom sa opieral o premyslenú kompozíciu celku, redukovanie farebnej škály a čisté jasné tvary. Svoje diela postupne očisťoval od všetkého „nedôležitého“ a „nadbytočného“. Každý prvok v procese jeho tvorby nadobúdali svoj maximálny význam a dôležitosť. Pre samotného Maňku bolo toto neustále hľadanie harmónie celku zároveň aj vyjadrením akéhosi životného postoja, resp. výrazom vnútorného presvedčenia. V roku 1966 sa ho pokúsil teoreticky zdôvodniť slovami: „[...] Rovná narysovaná čiara je vlastne kus nekonečna, má viditeľné pokračovanie oboma smermi. Seriálové opakovanie určitých prvkov zase imituje fázový časový posun. Tak ako jednotlivé častice hmoty spája gravitácia a ďalšie sily aj v umení každá skladba či kompozícia vznikne po realizácii určitej myšlienky či koncepcie. Pôsobením fyzikálnych síl, určitých zákonitostí a tvorčej invencie vznikajú originály smerujúce k vytvoreniu novej umelej prírody. Psychotronika odhalila fakty o existencii poľa u každého objektu, u živých bytostí biopole a vyžarovanie kladnej alebo zápornej energie. V súčasnom období sa snažím, síce v malej miere, obohatiť výtvarné objekty práve o túto dimenziu, aby vyžarovali kladné pole pozitívne pôsobiace na psychiku človeka. [...] Myslím, že výsledky tohto až laboratórneho experimentovania jednotlivcov by mali prejsť do snahy o vytvorenie celoplanetárneho estetizovaného prostredia, harmonicky napojeného na mikro a makrokozmos.“

Hoci Maňkove prvé, kubisticky ladené diela ešte prezrádzali inšpiráciu v predmetnom svete, postupne čoraz viac smeroval ku geometrickej abstrakcii zaujímajúc sa predovšetkým o riešenie priestorových vzťahov v ploche. Ohľadne počiatkov svojho záujmu o geometrickú abstrakciu spomenul svojich stredoškolských pedagógov Jozefa Chovana a Miroslava Fikariho. Zrejme práve kompozičné školské cvičenia na bratislavskej ŠUV, ktorú navštevoval v rokoch 1946 – 1950, boli prvým impulzom na ceste k neskoršiemu abstraktno-geometrickému prejavu.

Konštruktér a dizajnér

Maňka sa venoval aj dizajnu. Návrhy rôznych novotvarov, ako napríklad návrh lietajúceho “vznášadla„, alebo maketa centrálneho sídla inštitúcií európskej únie v Bruseli (2000) boli prejavom jeho tvorivosti prezrádzajúcim túžbu aspoň utopicky zasahovať do veľkých architektonických projektov. V tejto rovine sa dá jeho tvorba vnímať v kontexte utopických architektonických habitatov, objavujúcich sa v umení 60. rokov. Osobité postavenie v tvorbe P. Maňku majú jeho priestorové objekty, akými sú napr. Tribukus a Perfokubus z roku 1965 – perforované biele kocky, založené na hre so svetlom a tieňom.

Odborný záujem o Maňkovu tvorbu vzbudila najmä jeho účasť na bratislavských Konfrontáciách7 a jeho spriaznenosť s Klubom Konkretistov, ku ktorému sa pripojil v roku 1968. Po utlmení činnosti klubu sa vytráca zo scény a znovu vystavuje až po roku 1990. Je známy fakt, že svoje veci „ťažko púšťal“ a ich zverejneniu sa v podstate bránil.

Galéria

PAVEL MAŇKA, Kompozícia9, 1963, olej, 100x123
PAVEL MAŇKA, Akord, 50x110, 1960
PAVEL MAŇKA, SPIRALOID1, 60x60, 1967
PAVEL MAŇKA, perfokubus, sololit, 35x35, 1965

Zdroje

Ľ. Belohradská mu pripisuje časové prvenstvo v obrate k abstraktne-geometrickému tvarosloviu v slovenskom maliarstve po druhej svetovej vojne.Spomína prvú (neverejnú)Konfrontáciu I v ateliéri J. Jankoviča kde saprezentoval ako jediný predstaviteľ abstraktne-geometrického prejavu. BELOHRADSKÁ, Ľ./TROJANOVÁ, E.: Hranice geometrie. Petrum, Bratislava 2009, s. 240.
Materiál bol pomerne systematicky usporadúvaný jednak samotným umelcom, po jeho smrti čiastočne jeho neterou výtvarníčkou Soňou Sadílkovou (Maňkovou).
BELOHRADSKÁ, Ľ.: Nepovšimnutý bratislavský konštruktér Pavel Maňka vs. (nevšímavý) kurátor Jiří Valoch. In: Jazdec roč. 4/2012, s. 3.
POHRIBNÝ, A. (ed.) Klub Konkretistov. Kant, České Budejovice 1997, s. 125.
BELOHRADSKÁ/TROJANOVÁ, 2009, s . 240. 6 Ibid., s . 58-59. 7 MOJŽIŠ J./JANKOVIČOVÁ S.: Konfrontácie. Petrum, Bratislava 2010.