Pavol Bartko
| Pavol Bartko | |
| univerzitný profesor, vedec a odborník veterinárnej medicíny | |
 | |
| Narodenie | 1. december 1931 Banská Štiavnica, Slovensko |
|---|---|
| Úmrtie | 12. máj 2014 (82 rokov) Bratislava, Slovensko |
| Alma mater | Vysoká škola veterinárska v Košiciach |
Prof. MVDr. Pavol Bartko, DrSc. (* 1. december 1931, Banská Štiavnica – † 12. máj 2014, Bratislava)[1] bol významný univerzitný profesor, medzinárodne uznávaný vedec a odborník veterinárnej medicíny.
Doktor vied a pedagóg Univerzity veterinárskeho lekárstva na svojej alma mater v Košiciach a na univerzitách veterinárneho lekárstva v Havane a v Mapute, kde okrem akademickej činnosti viedol projekt UNDP a FAO.
Pavol Bartko je v odbornej veterinárnej a univerzitnej praxi považovaný za významného vysokoškolského profesora, vedca a šíriteľa zveľaďovania širokej poľnohospodárskej a veterinárskej praxe.[2]
Životopis
[upraviť | upraviť zdroj]- Narodil sa 1. decembra 1931 v Banskej Štiavnici (Banky). V roku 1951 maturoval na banskoštiavnickom gymnáziu. V roku 1956 promoval na vtedajšej Vysokej škole veterinárskej v Košiciach - v súčasnosti Univerzita veterinárneho lekárstva a farmácie. Rok 1956 je aj počiatkom jeho tvorivej činnosti ako vysokoškolského pedagóga, vedeckého pracovníka, úzko spätého s vývojom, realizáciou a implementáciou praktických vedeckých poznatkov do praxe.
- Prof. Bartko sa v pomerne krátkom čase stal kandidátom veterinárnych vied, odborníkom a špecialistom v problematike vnútorných chorôb hospodárskych zvierat, zvlášť v oblasti porúch látkového metabolizmu.
- Habilitačnú prácu obhájil v roku 1966. V roku 1984 bol menovaný profesorom.
V rokoch 1967 – 1970 a 1975 – 1978 pôsobil ako vysokoškolský pedagóg a vedec na Veterinárnej fakulte Vysokej školy poľnohospodárskej v Havane, kde prednášal choroby prežúvavcov a ošípaných a klinickú propedeutiku. Okrem vedeckej činnosti, publikačných aktivít a prednáškovej činnosti na akademickej pôde v oblasti pregraduálnej výuky sa venoval aj domácim a zahraničným ašpirantom v postgraduálnom štúdiu na svojej alma mater - Univerzite veterinárneho lekárstva v Košiciach a aj na zahraničných univerzitách.[3]
Pôsobil na Veterinárskej fakulte Univerzity Eduardo Mondlane – Maputo v Mozambiku, kde okrem výučby a výskumu garantoval aj projekt UNDP a FAO (United Nations Development Programme a Food and Agriculture Organization of the United Nations) pre Mozambik v rokoch 1984 – 1987.
- Vyvrcholením vedeckej činnosti prof. MVDr. Pavla Bartka bolo udelenie najvyššej vedeckej hodnosti - doktora vied - DrSc. v roku 1985.
- Pavol Bartko bol historicky prvý prezident Akademického senátu Univerzity veterinárskeho lekárstva v Košiciach (1990).[4]
Bibliografia prof. Bartka veľmi bohatá. Celkový počet publikácií jednotlivo i v spoluautorstve činí 341 publikácií. Vedeckú produktivitu reprezentuje 33 záverečných správ, pôvodné vedecké práce v počte 121, učebnice a monografie 27[5], realizované patenty, projekty a autorské osvedčenia 11 a iné[6]. Jeho neúnavnú aktivitu dokresľuje aj členstvo v medzinárodných spoločnostiach pre jednotlivé druhy hospodárskych zvierat, v redakčných i vedeckých radách.
- Bol členom Slovenskej komisie pre udeľovanie vedeckých hodností, prvým predsedom Akademického senátu Univerzity veterinárneho lekárstva v Košiciach a členom Štátnej akreditačnej komisie.
- Nesporne jeho zásluhou bolo zriadené Klinické skúšobné laboratórium umiestneného na katedre, ktoré svojou činnosťou napomáhalo v diagnostike porúch zdravotného stavu hospodárskych zvierat nielen na farmách, ale aj v drobnochove, a aj dnes funguje na pracovisku Kliniky prežúvavcov a kliniky ošípaných ako laboratórium klinickej diagnostiky.[7]
Jeho odborná erudícia, hlboké teoretické vedomosti a dobré organizačné schopnosti boli veľkým prínosom aj pri vedení katedry v rokoch 1990 až 1997.[8]
Akademická obec sa s prof. MVDr. Pavlom Bartkom, DrSc. rozlúčila 12. mája 2014.[9]
Prof. Bartko vyškolil mnohých domácich i zahraničných ašpirantov, významným spôsobom prispel k akademickému rozvoju veterinárneho lekárstva doma i v zahraničí.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ POKORNÝ, Jozef. Piate celoštátne stretnutie veterinárnych lekárov seniorov nad 70 rokov [online]. Košice: Inštitút vzdelávania veterinárnych lekárov, 18. – 19. máj 2023, [cit. 2024-09-01]. Dostupné online.
- ↑ SPRAVODAJCA - Univerzita veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach. Prof. MVDr. Pavol Bartko, DrSc. – 80-ročný [online]. uvlf.sk, november-december 2011, [cit. 2024-09-01]. Dostupné online.
- ↑ Inštitút vzdelávania veterinárnych lekárov. Expertízy slovenských veterinárnych lekárov v rozvojových krajinách sveta (50. výročie) [online]. Košice: ivvl.sk, 2015, [cit. 2024-09-01]. Dostupné online.
- ↑ Akademický senát | Orgány univerzity | Univerzita veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach [online]. www.uvlf.sk, [cit. 2024-08-31]. Dostupné online.
- ↑ Vnútorné choroby prežúvavcov Teľatá a dojnice. Vybrané kapitoly.. Košice : Príroda, 1991. ISBN 978-8007002975. S. 271.
- ↑ ResearchGate [online]. [Cit. 2024-09-02]. Dostupné online.
- ↑ BARTKO, Pavol. Clinical diagnosis in veterinary medicine. /. [s.l.] : Datahelp, vydavateľstvo,, 1995. (1. vyd..) Dostupné online. ISBN 978-80-967346-1-0.
- ↑ História | Univerzita veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach [online]. www.uvlf.sk, [cit. 2024-08-31]. Dostupné online.
- ↑ UNIVERZITY VETERINÁRSKEHO LEKÁRSTVA A FARMÁCIE V KOŠICIACH, máj - jún 2014, číslo 3, ročník XLIII [online]. [Cit. 2024-09-02]. [chrome-extension://efaidnbmnnnibpcajpcglclefindmkaj/https://www.uvlf.sk/document/spravodajca-3-2014.pdf Dostupné online.]