Pazardžiško-Plovdivsko pole

	Pazardžiško-Plovdivsko pole; (Пазарджишко-Пловдивско поле)
	nížina
	pohľad na nížinu z úpätia Rodop pri dedine Belaštica
Štát	Bulharsko
Regióny	Plovdiv, Pazardžik
Nadradená ; jednotka	Hornotrácka nížina
Susedné ; jednotky	Săštinska Sredna gora ; Rodopy ; Čirpanski văzvišenija ;
Súradnice	42°12′14″S 24°31′37″V / 42,203889°S 24,526944°V
Dĺžka	110 km
Šírka	50 km
Rozloha	3 500 km² (350 000 ha)
	Poloha nížiny v Bulharsku
	Wikimedia Commons: Pazardzhik-Plovdiv Field
	OpenStreetMap: mapa
	Geografický portál

Súradnice: 42°12′14″S 24°31′37″V / 42,203889°S 24,526944°V

Pazardžiško-Plovdivsko pole (bulh. Пазарджишко-Пловдивско поле, doslova Pazardžicko-plovdivské pole) je geomorfologická jednotka v Plovdivskej oblasti a v Pazardžickej oblasti v južnom Bulharsku.^[1]^[2]

Charakteristika

Polohopis

Predstavuje západnú časť Hornotráckej nížiny.^[1]^[2] Z juhu je ohraničená severnými svahmi pohoria Rodopy, zo severu južnými svahmi Săštinskej Srednej gory.^[1]^[2] Na východe siaha po vysočinu Čirpanski văzvišenija.^[1]^[2]

Rozmery a rozloha

Nížina má tvar elipsy, je dlhá približne 110 km a v najširších častiach dosahuje šíry približne 50 km.^[1] Je rozdelená riekou Marica na dve rozdielne veľké časti. Južná menšia časť je^[1]^[2] široká približne 10 km,^[2] väčšia severná časť^[1]^[2] dosahuje šírky 25 – 30 km.^[2] Najširšie časti sa nachádzajú v priečnych rozšíreniach nížiny, ktoré sú tvorené dolinami riek Asenica a Striama.^[2] Hlavná os nížiny prechádza v smere západ – východ.^[1]^[2]

Celková rozloha Pazardžicko-plovdivského poľa je približne 3 500 km².^[1]

Vznik

Nížina vznikla v období raného neogénu a kvartéru nahromadením a následným usadením riečnych nánosov.^[1]

Reliéf

Reliéf nížiny je rovinatý, výnimku tvoria Plovdivské pahorky, tvorené syenitom,^[2]^[1] ktoré vystupujú z nížiny do nadmorskej výšky 286 m n. m..^[1]

Geológia

Podložie nížiny je tvorené prevažne kryštalickými horninami.^[2] Pôdy sú prevažne aluviálne a úrodné.^[1]

Vodstvo

Riečna sieť na území nížiny je pomerne hustá.^[2] Oblasť odvodňuje rieka Marica a jej prítoky,^[1]^[2] pričom medzi najdôležitejšie patria Topolnica, Luda Jana, Čepinska reka, Striama, Văča a ďalšie.^[2]

Vody z riek sú široko využívané na zavlažovanie nížiny.^[2]

Klíma

Klíma je mierne prechodne-kontinentálne.^[1]

Osídlenie a hospodárstvo

Osídlenie

Nížina je husto osídlená, na jej území sa nachádza veľké množstvo miest, ako aj prevažne veľkých a stredne veľkých dedín. Najväčšími a najdôležitejšími sídlami sú mestá Plovdiv a Pazardžik.^[1]^[2] Medzi ďalšie dôležité mestá patria napríklad Septemvri, Stambolijski,Săedinenie, Rakovski, Părvomaj, alebo Sadovo.^[2]

Hospodárstvo

Väčšina územia nížiny je široko využívaná pre poľnohospodárstvo. Pestuje sa zelenina, ovocie, vinič, obilniny (vrátane ryže), slnečnice, cukrová repa a tabak.^[1]

Doprava

Cez nížinu prechádza hlavná medzinárodná železničná trať na Sofia – Plovdiv – Istanbul, rovnako aj medzinárodná diaľnica, tzv. avtomagistrala Trakija, spájajúca tie isté mestá. Okrem samotnej diaľnice sa na území nížiny nachádza rozsiahla sieť ciest ostatných tried.^[1]^[2]

Galéria

pohľad na nížinu z úpätia Rodop nad dedinou Ustina
pohľad na severnú časť nížiny z Plovdivu
geografická mapa Hornotráckej nížiny – Pazardžiško-Plovdivsko pole zaberá západnú časť nížiny

Referencie

↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j ^k ^l ^m ⁿ ^o ^p ^q ^r KIRADŽIEV, Svetlin. Enciklopedičen geografski rečnik na Bălgarija. Sofia : Iztok-Zapad. 2013. 628 s. ISBN 6191521421. S. 396. (po bulharsky)
↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j ^k ^l ^m ⁿ ^o ^p ^q ^r ^s KOLEKTÍV AUTOROV. Goľama enciklopedija BĂLGARIJA – tom 8 – mom-pan. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Naučnoinformacionen centăr „Bălgarska enciklopedija“. 2012. 4946 s. ISBN 9789548104302. S. 3278. (po bulharsky)

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Pazardžiško-Plovdivsko pole

[ref1-1] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j ^k ^l ^m ⁿ ^o ^p ^q ^r KIRADŽIEV, Svetlin. Enciklopedičen geografski rečnik na Bălgarija. Sofia : Iztok-Zapad. 2013. 628 s. ISBN 6191521421. S. 396. (po bulharsky)

[ref2-2] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j ^k ^l ^m ⁿ ^o ^p ^q ^r ^s KOLEKTÍV AUTOROV. Goľama enciklopedija BĂLGARIJA – tom 8 – mom-pan. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Naučnoinformacionen centăr „Bălgarska enciklopedija“. 2012. 4946 s. ISBN 9789548104302. S. 3278. (po bulharsky)

[1]

[2]