Pečovská Nová Ves
Pečovská Nová Ves | |
obec | |
Štát | Slovensko |
---|---|
Kraj | Prešovský kraj |
Okres | Sabinov |
Vodný tok | Torysa |
Nadmorská výška | 345 m n. m. |
Súradnice | 49°07′20″S 21°02′29″V / 49,1221°S 21,0413°V |
Rozloha | 11,75 km² (1 175 ha) [1] |
Obyvateľstvo | 2 875 (31. 12. 2023) [2] |
Hustota | 244,68 obyv./km² |
Prvá pís. zmienka | 1248 |
Starosta | Jaroslav Dujava[3] (nezávislý) |
PSČ | 082 56 |
ŠÚJ | 525006 |
EČV (do r. 2022) | SB |
Tel. predvoľba | +421-51 |
Poloha obce na Slovensku
| |
Interaktívna mapa obce
| |
Wikimedia Commons: Pečovská Nová Ves | |
Webová stránka: pecovska.sk | |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Pečovská Nová Ves je obec na Slovensku v okrese Sabinov.
Polohopis
[upraviť | upraviť zdroj]Ulice
[upraviť | upraviť zdroj]Kvetná, Školská, Na Dujave, Na Pečovec, Orgovánová, Hlavná, Poľský Dvor, Ľutinská, Kostolná, Mlynská, Záhradná, Za Ľutinkou, Jabloňová, Južná, Na rybníkoch, Na Trubalovec, Za Majerom
Vodné toky
[upraviť | upraviť zdroj]- rieka Torysa
- potok Ľutinka
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje. |
Prvé písomné zmienky o hornotoryských dedinách máme až z polovice 13. storočia v darovacích a vlastníckych listinách. Naši predkovia žili aj storočia po zániku Veľkej Moravy, v občinách – veľkorodinách na kráľovskej pôde, ako roľníci, pastieri a drobní remeselníci. Mená prvotných majiteľov zeme v našom kraji – Budko, Bogislav, Číž, Sislav a podobne svedčia o tom, že aj oni splývali s uhorskou šľachtou. Ale v kraj sa začínajú, najmä od 13 storočia usadzovať i cudzí feudáli (Maďari, Nemci), ktorým kráľ prideľuje za ich vojenské zásluhy pôdu s jej obyvateľmi.
Podľa archeologických údajov bolo na terajšom území obce Pečovská Nová Ves osídlenie už v paleolite v období gravittien. Z názvu obce „Nová Ves”, (Wyfolu, Wyfalu, Újfalu) je zrejme, vznikla vedľa staršej osady – Starej Vsi, ktorou bol pravdepodobne dnešný Sabinov. Obdobie vzniku Novej Vsi je predpokladaný na 11. storočie, z iných zdrojov sa možno dozvedieť, že obec vznikla až v 13. storočí.
Literatúra uvádza existenciu hostinca „Pod krčnou – Kuchmaalja” – r. 1209 na mieste terajšej obce. Hoci je príslušná listina falzum z neskoršej doby, je pravdepodobne, že na mieste, kde sa vyberalo clo bola krčma a okolo nej sa tvorila osada, ako sa uvádza v dokumente z nasledujúcich rokov. Ondrej II. Daroval dnešný Hanigovský hrad (Nový hrad Újvár) spolu s obcou Nová Ves a k tomu patriacim mýtom Demeterovi z Rašky. Je pravda, že v 13. storočí patrila Nová Ves ku kráľovským majetkom Šarišského hradu. Už vtedy sa tu vyberalo mýto od povozov furmanov a obchodníkov. Mešťania Bardejova a Sabinova v r. 1567 mýtnicu prapadli a zničili. Mýtnica pretrvala až do konca 16. storočia.
Brána pri Novej Vsi bola vystavaná pri krajinskej ceste smerom na Červenicu. Najstaršiu správu o tejto bráne poznáme z roku 1285 v súvislosti s darovaním a vymedzením majetku dediny Červenica. Bola tu hranica medzi ostrihomskou arcidiecézou a jágerskou diecézou. S pôvodnou hraničnou, strážnou a kontrolnou funkciou súvisela aj funkcia mýtnice a colnice. Keď kráľ Karol Róbert v roku 1322 daroval Pečovskú Novú Ves, daroval aj túto mýtnicu.
Súčasťou obranných a kontrolných zariadení stredovekých monarchií bolo široké pohraničné pásmo lesov z oboch strán chránených zásekmi.
Z existujúcich správ možno zistiť na území Šariša najstaršie záseky okolo hory Stráž (Fintice, Slivník) a novšie v doline Torysy pri Červenici. O zásekoch pri Červenici vieme z listín v súvislosti s darovaním majetkov ležiacich už na nimi. Za zásekmi ležalo vtedy územie okolo Kamenice (Pusté Pole, Petrovenec, Lipany). Poloha brány – mýtnice a zásekov medzi Pečovskou Novou Vsou a Červenicou označovala uhorskú stranu pohraničného pásma s Poľskom. Názov záseky neoznačoval nijakú súčasnú funkciu. Ostal názvom príslušného miesta aj potom, keď už záseky prestali existovať, keď tam nebolo hraničiarov. Územie na severe Šarišskej stolicd ešte v 14. storočí označovali za pohraničný obvod.
Hodnoverný záznam o obci Pečovská Nová Ves pochádza z roku 1319. Už prv tu mal svoj majetok Henrik z Brezovice, prívrženec Karola Róberta z Anjou, po jeho poku bojoval proti Matúšovi Čákovi Trenčianskemu (Rozhanovce, r. 1312). Kráľ ho obdaroval majetkami a stal sa aj šarišským županom. Neskôr sa vzoprel voči kráľovskému rozkazu a nechcel v r. 1314 vydať jeho vojsku hrad Tobol, za čo ho dal kráľ uväzniť. Podľa povesti ho z hradného väzenia na vlastnom hrade Tobol vyslobodil jeho verný sluha Jozef Kohak, ktorý si nasadil na ruky jeho okovy a vydával sa za neho. Za to ho neminul trest: odťali mu obe ruky. Podľa listiny z r. 1315 mu Henrik za odmenu daroval majetok medzi Brezovicou a Torysou, ako ager sanguiniu – pole za preliatu krv. Chotárny názov medzi Brezovicou a Torysou Kvakov sa odvodzuje od priezviska Kohak.
Novšie sa objavil názor, že „Ujfalu – Nová Ves” v listine z r. 1248 sa nevzťahuje na Pečovskú Novú Ves, ale na obec Chminianska Nová Ves. No rozbor listiny identifikáciu s Pečovskou Novou Vsou robí nepochybnou. Obec Pečovská Nová Ves patrila medzi najstaršie colnice hradu Šariš.
Politika
[upraviť | upraviť zdroj]Obecné zastupiteľstvo
[upraviť | upraviť zdroj]Jaroslav Dujava, starosta
Obyvateľstvo
[upraviť | upraviť zdroj]2 741 obyvateľov v roku 2020.
Kultúra a zaujímavosti
[upraviť | upraviť zdroj]Stavby
[upraviť | upraviť zdroj]- amfiteáter
- hasičská zbrojnica
Pamiatky
[upraviť | upraviť zdroj]- Kostol sv. Ondreja, pôvodne renesančná stavba z 2. polovice 16. storočia, Kostolná ulica
- Renesančný kaštieľ postavený po roku 1560 s nárožnou vežou, Ľutinská ulica
- Neskororenesančný dvojvežový kaštieľ z 1. tretiny 16. storočia, baroková prestavba z r. 1755, Ľutinská ulica
- Klasicistická kúria postavená v 1. polovici 19. storočia, Hlavná ulica (dnes sídlo obecného úradu)
- Barokový kaštieľ z polovice 18. storočia, dvojpodlažný s ústredným vstupným portálom, začiatkom 20. storočia secesná prestavba, Kostolná ulica
- Barokový kaštieľ z 2. polovice 18. storočia, jednopodlažný s manzardovou strechou, Kostolná ulica
- Kaplnka sv. Jána Nepomuckého, Hlavná ulica
- Židovský cintorín, Na Trubalovec
- Židovská synagóga (z r. 1868, dnes postupne upadá a chátra)
- Neskororenesančný kaštieľ z prvej tretiny 17. storočia (posledný majiteľ Antal Péchy) bol postavený v záhrade pri kaplnke sv. Jána
- Neskororenesančný kaštieľ z prvej tretiny 17. storočia (posledná majiteľka manželka Ferenca Péchyho) stál neďaleko terajšej budovy obecného úradu
--- obidva kaštiele boli poškodené delostrelectvom v roku 1919 a postupne zanikli ---
Šport
[upraviť | upraviť zdroj]Futbalový klub TJ Slovan Pečovská Nová Ves.
Pravidelné podujatia
[upraviť | upraviť zdroj]Pečovskonovoveský šľapák,
Pečovskonovoveský jarmok,
Hospodárstvo a infraštruktúra
[upraviť | upraviť zdroj]Verejné ustanovizne
[upraviť | upraviť zdroj]Obecný úrad
Matričný úrad
Základná škola s Materskou školou
Všeobecný lekár pre deti a dorast
Všeobecný lekár pre dospelých
Stomatologická ambulancia
Lekáreň
Školstvo
[upraviť | upraviť zdroj]Základná škola
Materská škola
Osobnosti
[upraviť | upraviť zdroj]Významné osobnosti
[upraviť | upraviť zdroj]V Pečovskej Novej Vsi sa narodil 20.09.1924 Doc. PhDr. Andrej Stančák, CSc. Patrí k zakladateľskej generácii klinickej psychológie na Slovensku.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Pečovská Nová Ves