Pekelná
| Pekelná | |
| vrch | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Žilinský |
| Okres | Námestovo |
| Obec | Lokca |
| Pohorie | Podbeskydská vrchovina |
| Povodie | Orava |
| Nadmorská výška | 876,9 m n. m. |
| Súradnice | 49°23′25″S 19°24′38″V / 49,3904°S 19,4105°V |
| Orogenéza/vrásnenie | Alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | z obce Breza |
  | |
 Poloha v rámci Žilinského kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Pekelná[1] (876,9 m n. m.[2]) je vrch v Podbeskydskej vrchovine, krajinnom celku Stredných Beskýd.[3] Leží nad obcou Lokca, približne 4 km západne od Námestova.[4]
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Nachádza sa v strednej časti Podbeskydskej vrchoviny.[3] Leží v Žilinskom kraji, v okrese Námestovo a na katastrálnom území obce Lokca.[1] Najbližšími sídlami sú východne situovaná Oravská Jasenica, južne ležiaca Lokca a západne Breza.[2][4]
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Pekelná leží na juhovýchodnom okraji vrchoviny, v hrebeni vedúcom juhovýchodne z masívu Vrát (1 051 m n. m.). Východne sa nachádza Stará hora (947 m n. m.), Magurka (1 107 m n. m.) a Javorový vrch (1 076 m n. m.), južne Budín (1 221 m n. m.), Šubovka (1 128 m n. m.), Prípor (1 106 m n. m.) a Čistý grúň (1 082 m n. m.), západne Surový (902 m n. m.), Kýčera (944 m n. m.) a Zraz (968 m n. m.) a severne Vyšná Poperačka (1 043 m n. m.), Vráta (1 051 m n. m.), Kozubka (931 m n. m.) a Slepčianka (925 m n. m.).[4][2] Masív patrí do povodia Oravy a jej zdrojnice Biela Orava, kde vodu zo západných a južných svahov odvádzajú krátke potoky a z východnej časti prítoky Veselianky.[4] Na vrchol nevedie značený turistický chodník.[4]
Výhľady
[upraviť | upraviť zdroj]Vrchol pokrýva súvislý lesný porast[5], ktorý neumožňuje rozhľad. Z vhodných lokalít je vidieť okolité vrcholy Podbeskydskej vrchoviny, Oravskú Maguru a Oravské Beskydy.[6]
Prístup
[upraviť | upraviť zdroj]Na vrchol nevedie značená turistická trasa, no traverzom vedie východným úbočím 
žlto značený chodník z Lokce k rozhľadni Brabírka.[4]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2023-12-24]. Dostupné online. Archivované 2023-12-08 z originálu.
- ↑ a b c Orava – Beskyd Žywiecki. Edícia turistických máp. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2001.
- ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2023-12-24]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e f Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2023-12-24]. Dostupné online.
- ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2023-12-24]. Dostupné online.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2023-12-24]. Dostupné online.