Peregrín Laziosi
| Peregrín Laziosi | |
 Giacomo Zampa, Svätý Peregrín, 17. stor., olej na plátne, Cantore Galleria Antiquaria, Modena | |
| Biografické údaje | |
|---|---|
| Narodenie | okolo 1260 |
| Úmrtie | 1. máj 1345 |
| Svätenia | |
| Cirkev | rímskokatolícka |
| Rehoľník | |
| Rehoľa | Rehoľa služobníkov Panny Márie (OSM) (serviti) |
| Vstup | 1292 |
| Svätec | |
| Blahorečenie | 15. apríl 1609 Pavol V. |
| Kanonizácia | 27. december 1726 Benedikt XIII. |
| Sviatok | 1. máj |
| V cirkvách | rímskokatolícka |
| Patrón | rodičiek, kočišov, pomocník proti rakovine, reumatizmu, dne, moru, Forlì |
| Atribúty | kríž, noha s rakovinovým vredom |
| Odkazy | |
 Peregrín Laziosi | |
Svätý Peregrín Laziosi (tiež Peregrín z Forlì) (lat. Peregrinus, tal. Pellegrino) (* okolo 1260, Forlì – † 1. máj 1345, Forlì) bol taliansky rehoľník a neskorší svätec. Bol príslušníkom rehole servitov.
Narodil sa v meste Forlì (na juhovýchode dnešného regiónu Emilia-Romagna) v aristokratickej rodine. V mladosti vyrastal ako mladý šľachtic a nič nenasvedčovalo jeho neskorší zasvätený život. Mesto bolo v čase Peregrínovho narodenia súčasťou Pápežského štátu a o jeho príbuzných bolo známe, že sa politicky angažovali v protipápežskej strane ghibelinov. Obyvatelia mesta boli názorovo rozdelení na dva tábory (občiansky a šľachtický) a často tu prepukali vášne a konflikty medzi oboma stranami. Ako sprostredkovateľ mieru tu bol vyslaný generálny predstaviteľ servitov, neskorší svätec Filippo Benizi, ktorého v návale emócií Peregrín napadol. Tento incident sa stal zlomovým momentom v ďalšom Peregrínovom živote.
Plný pokánia a pokory požiadal v roku 1292 prijatie do noviciátu v Siene. Z celého srdca sa pustil do služby Bohu a najbiednejším ľuďom. Okolo roku 1295 sa vrátil do rodného mesta, kde sa stal duchovným správcom. Jeho prianie, aby tam kde je to možné rozdávať sa druhým, vykonával s neúnavnou láskou k trpiaciom. Stal sa veľmi populárnym a jeho kázne získavali mnoho stúpencov.
Vo veku šesťdesiat rokov sa mu na nohe objavil rýchlo postupujúci rakovinový nádor, ktorý onedlho napadol aj kosti. Lekári videli jediné riešenie v amputácii postihnutej končatiny. V noci pred zákrokom sa v nemocnici pred obrazom s ukrižovaným Ježišom modlil až od vyčerpania zaspal. Na druhý deň mal nohu úplne zdravú. Správa o zázračnom vyliečení sa rýchlo rozšírila po meste a ešte znásobila dôveru ľudí k Peregrínovi. Mnohí ho začali uctievať, no on ostal verný svojmu jednoduchému životu.
O nasledujúcich dvadsať rokov zomrel. Pri jeho hrobe, navštevovanom početnými zástupmi ľudí, dochádzalo k viacerým zázrakom. Dnes sa miesto uloženia ostatkov tohto svätca nachádza v jemu zasvätenej bazilike v Peregrínovom rodnom meste.
Už zo 14. storočia pochádza jeho životopis (písaný po latinsky), ktorý vypracoval jeho rehoľný spolubrat. Text životopisu, doplnený viacerými legendami z Peregrínovho života, v roku 1483 spopularizoval taliansky humanista Nicolò Borghese (1432 – 1500), učenec a politik zo Sieny.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Peregrín Laziosi
Zdroje
[upraviť | upraviť zdroj]- Sl. Ravik, O světcích a patronech, Levné knihy KMa, Praha, 2006, ISBN 80-7309-343-X
- CHLUMSKÝ, Jan. ŽIVOTOPISY SVATÝCH: sv. Peregrín Laziosi [online]. catholica.cz, [cit. 2016-12-04]. Dostupné online. (čes.)