Preskočiť na obsah

Metamfetamín

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Pervitín)
Metamfetamín
Metamfetamín
Metamfetamín
Všeobecné vlastnosti
Sumárny vzorec C10H15N
Systematický názov (R,S)-N-metyl-1-fenylpropán-2-amín
Synonymá Desoxyn, pervitín, péčko, piko, perník, pedro, ježkove, parno
Fyzikálne vlastnosti
Molárna hmotnosť 149,237 g/mol
Teplota topenia 170 °C
Teplota varu 212 °C
Rozpustnosť vo vode
Ďalšie informácie
Číslo CAS 537-46-2
Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI.
Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok.

Metamfetamín, slangovo nazývaný aj pervitín (iné názvy pozri nižšie), je syntetická stimulačná droga, ktorá sa vyrába z efedrínu, resp. v súčasnosti z pseudoefedrínu redukciou jodovodíkom v prítomnosti fosforu. Využíva sa v medicíne, ale predovšetkým sa zneužíva ako droga. Ako iné stimulanty, aj pervitín vyvoláva psychickú závislosť. Prvýkrát bol pripravený v roku 1887 v Japonsku. Najprv bol odhalený jeho potenciál pri liečbe chorobnej spavosti a astmy, masovo bol potom spolu s amfetamínom použitý ako povzbudzujúci prostriedok počas II. svetovej vojny (na oboch stranách, predovšetkým osadenstvom lietadiel a tankov). Dodnes je americkou Správou potravín a liečiv povolený na liečbu syndrómu ADHD, na krátkodobé zvládanie extrémnej exogénnej obezity a na liečbu narkolepsie.

Chemické a fyzikálne vlastnosti

[upraviť | upraviť zdroj]

Metamfetamín je syntetická látka štruktúrou podobná amfetamínu a MDMA (extáza). V porovnaní s najčastejšími nelegálnymi drogami je metamfetamín jednoduchá molekula s nízkou molekulovou hmotnosťou. Má dva optické izoméry (enantioméry), (R)- (L-, ľavotočivý izomér) a silne psychostimulačný (S)- (D-, pravotočivý) izomér (Pervitin, Desoxyn). V Európe sa táto droga vyskytuje najmä vo forme (S)-metamfetamín hydrochloridu, teda pervitínu.

(S)-Metamfetamín hydrochlorid sa najčastejšie vyskytuje ako biela kryštalická látka, ktorá je dobre rozpustná vo vode a horúcom metanole, nerozpustná v toluéne a chloroforme. Voľná báza je biela tuhá, amorfná látka charakteristického slabého zápachu, teploty topenia okolo 73 °C, rozpustná vo vode, dobre rozpustná v organických rozpúšťadlách, ako sú alkoholy, chloroform, dichlórmetán a toluén.

Dostupnosť

[upraviť | upraviť zdroj]

Čistý (S)-metamfetamín hydrochlorid v tabletkovej forme je, dnes už zriedka, predpisovaný psychiatrami. V Spojených štátoch je dostupný pod obchodnou značkou Desoxyn. Platia preň predpisy o preskripcii a uchovávaní omamných a psychotropných látok (v USA ako C II Substance).

Nelegálny metamfetamín je dostupný vo viacerých formách. Najčastejšie sa nachádza v podobe bezfarebných kryštálikoch (S)-metamfetamín hydrochloridu, predávaný pod viacerými názvami ako pervitín, perník, péčko, piko, párno, biele, štiko, piknik, perie, yayo, veci, glongy. Menej čistý kryštalický prášok (obsahujúci podľa metódy výroby buď (S)-metamfetamín hydrochlorid, (R,S)-metamfetamín hydrochlorid (racemát) alebo voľnú bázu (S)-izoméru či racemátu) sa predáva pod názvami ako speed, crank alebo raw.

Metamfetamín, ktorý sa predáva na uliciach, môže byť buď čistá látka (zriedka; rozpoznateľný podľa prítomnosti ihlicovitých kryštálov bielej farby alebo bezfarebných, perleťovo sa lesknúcich kryštálikov), alebo denaturovaná z chemických látok, z ktorých sa syntetizovala, a vedľajších produktov reakcie, ako jodopseudoefedrín, pseudoefedrín a stôp jódu (sfarbenie do žlta, až sýto žlta, charakteristického zápachu) a amorfného fosforu (ktorý zafarbuje látku do ružova), ako aj zvyšky rozpúšťadiel z výroby (toluén a pod.). V niektorých prípadoch môže byť zriedená alebo zmiešaná s nie psychoaktívnymi látkami, ako napríklad inozitolom. Niekedy sa riedi („reže“) kofeínom.

Metamfetamín prvýkrát syntetizoval Nagajoši Nagai v roku 1893 v Japonsku. V roku 1919 ho pripravil v kryštalickej forme Akira Ogata pomocou redukcie efedrínu za použitia fosforu a jódu. Na západ sa dostal okolo roku 1930. Metamfetamín je podobný amfetamínu, ktorý prvýkrát syntetizoval rumunský chemik Lazar Edeleanu.

Metamfetamín sa rozšíril počas druhej svetovej vojny. Nacisti široko distribuovali metamfetamín svojim vojakom,[1] hlavne príslušníkom SS a vojakom Wehrmachtu na východnom fronte. Adolf Hitler sám pravidelne brával dávky metamfetamínu od svojho osobného lekára Theodora Morella.[chýba zdroj]

Na konci vojny sa obrovské zásoby metamfetamínu, formálne vyrobené pre japonskú armádu, dostali na japonský čierny trh pod názvom šabu. Krátko potom, ako Japonci označili metamfetamín ako zakázanú látku, japonská yakuza začala masívnu ilegálnu produkciu.

V 50. rokoch 20. storočia americká spotreba metamfetamínu na lekársky predpis prudko vzrástla. V roku 1951 Arthur Grollman vypracoval publikáciu Pharmacology and Therapeutics, v ktorej opisuje, že metamfetamín bol predpisovaný ako liečivo na narkolepsiu, Parkinsonovu chorobu, alkoholizmus, na počiatočnú depresiu a pri liečbe obezity.

Využitie v medicíne

[upraviť | upraviť zdroj]

Metamfetamín sa používa (dnes už zriedka, hlavne v USA) na liečbu nasledovných chorôb:

Užívanie metamfetamínu poškodzuje centrálny nervový systém, srdce, pečeň a zubnú sklovinu, oslabuje imunitný systém. V terapeutických dávkach (obvykle 2,5 - 15 mg denne) farmaceuticky čistého produktu sú však riziká somatických (telesných) škôd značne nižšie, než pri zneužívaní drogy rôznej kvality vo vysokých dávkach.

Kontraindikácie

[upraviť | upraviť zdroj]

Metamfetamín by sa nemal používať, ak osoba trpí chorobami ako:

Metamfetamín ako droga

[upraviť | upraviť zdroj]

Pervitín sa často užíva na rôznych spoločenských podujatiach, kde užívateľ čerpá zo silných stimulačných účinkov drogy, pričom obvyklá dávka býva 50 - 150 mg. Psychostimulačne účinné sú však už oveľa menšie dávky, počínajúc 2,5 mg perorálne (to je asi 1/40 bežnej konzumnej jednotky, tzv. „linky“ pervitínu). Pokročilí toxikomani však obvykle drogu užívajú takmer vo všetkých situáciách a stavoch, obvykle denne (pričom s rozvojom závislosti sa frekvencia užívania i dávky drogy obvykle stupňujú). Droga môže byť aplikovaná inhaláciou (na Slovensku menej bežné fajčenie drogy, na ktoré je najvhodnejšia jej voľná báza), šňupaním (rýchla resorpcia drogy nosnou sliznicou a rýchly nástup účinku, obvyklý najmä u začínajúcich, či príležitostných konzumentov, prípadne aj pokročilých toxikomanov, väčšinou, keď nemajú možnosť aplikovať drogu obvyklým spôsobom, t. j. inhaláciou alebo injekčne; existujú však i jedinci s rozvinutou, ťažkou závislosťou, ktorí drogu užívajú výlučne šňupaním, nazálne) alebo vnútrožilne (intravenózna injekcia vodného roztoku drogy, má veľmi rýchly a prudký nástup účinku s veľmi intenzívnym prežívaním počiatočných účinkov a silnej eufórie, tzv. flash) a pôsobí obvykle 8 až 12 hodín (u vyšších alebo opakovaných dávok sa účinok predlžuje až na 24 až 72 hodín). Pervitín dokáže subjektívne znížiť účinky alkoholu, kombinácia alkoholu s pervitínom je však rizikovejšia, než samostatné užitie jednotlivých drog. Pozorovateľné príznaky užívania zahrňujú rozšírené zreničky, vysoký tlak, tachykardiu (zrýchlený tep, často veľmi výrazne), potenie, zvýšená bdelosť, prípadne neprimeraná dennej dobe (napríklad neskoro v noci, nadránom a pod.), zvýšená komunikatívnosť, až nutkavé, rýchle a hlasné rozprávanie, v ktorom nezriedka možno zachytiť známky psychickej nekonzistencie, skrátenej, povrchnej a prchavej koncentrácie na problémy, až myšlienkového trysku a pri dlhodobom či častom konzume stratu chuti do jedla a chudnutie. Predávkovanie sa prejavuje ťažkou bolesťou hrudníka a 1- až 2-hodinovým bezvedomím, zvýšenou teplotou a niekedy aj záchvatmi kŕčov. Po vyprchaní prvotných účinkov nastáva posledná fáza intoxikácie, tzv. „dojazd“, ktorý sa prejavuje depresiami, strachom, podozrievavosťou až paranojou a vyčerpaním.

Závislosť od tejto drogy spôsobuje po náhlom vysadení výrazné fyzické abstinenčné príznaky, po častejšom (zne)užívaní sa dávky musia zvyšovať (tolerancia, tachyfylaxia). Pervitín vyvoláva silnú psychickú závislosť, človek stráca záujem o veci a vzťahy mimo drogy, vyskytuje sa tendencia užívať drogu čoraz častejšie. Pri vysadení drogy, hlavne abruptnom (náhlom), sa dostavuje psychický abstinenčný syndróm s rôznymi nešpecifickými (neurastenická, neurotická, exhaustívna až psychotická symptomatika), ako aj špecifickými (napr. tzv. craving - mimoriadne silné, impulzívne túžby po účinkoch drogy) symptómami.

  • zvýšená výkonnosť
  • potlačenie únavy
  • potlačenie chuti do jedla
  • strata hmotnosti (nechutenstvo)
  • zvýšená bdelosť
  • zvýšená sexuálna aktivita (avšak, najmä u vysokých dávok sa vplyvom vazokonstrikcie zoslabuje u mužov erekcia), preto sa často využíva pri chemsexe

Medzi neželané účinky patrí:

Terapia intoxikácie pervitínom a pridružených porúch

[upraviť | upraviť zdroj]

Pokiaľ nie sú prítomné život ohrozujúce symptómy, ako hypertenzná kríza, srdečné arytmie, záchvaty kŕčov, kóma, tak sa necháva účinok drogy odoznieť pod lekárskym dozorom za dostatočnej hydratácie; pri silnom nepokoji sa môžu po rozhodnutí lekára podať upokojujúce prostriedky (trankvilizéry), ako diazepam alebo oxazepam. Ak sa vyskytnú kritické komplikácie, zavedie sa intravenózny prístup, pacient sa katetrizuje. Nebezpečná hypertenzia sa mitiguje (zmierňuje) adrenolytikami, ako sú fentolamín a metoprolol, za súčasného EKG monitoringu. Prípadné arytmie sa korigujú opatrne, frakcionovane podanými antiarytmikami (lidokaín, mezokaín i.v. 10-25-50 mg, fenytoín ako intravenózna infúzia), hypertermia sa mitiguje intravenóznou infúziou chladných roztokov elektrolytov. Elektrolyty, hlavne draslík (kálium), horčík (magnézium), vápnik (kalcium) a sodík (nátrium) sa pri hypertermii a kardiovaskulárnych komplikáciách opakovane kontrolujú a podľa potreby doplňujú infúzne. Pri záchvatoch kŕčov sa podávajú intravenózne benzodiazepíny – diazepam (Apaurin) 10 - 30 mg, klonazepam (Rivotril) 1 - 8 mg alebo midazolam (Dormicum) 2 - 15 mg postupne, frakcionovane do ustatia kŕčov. Nutná je reanimačná pohotovosť (možnosť intubácie a riadenej ventilácie, oxygenácie a elektorkardioverzie), preto ťažké akútne intoxikácie pervitínom patria na intenzívnu jednotku.

Pokiaľ po odoznetí akútnej intoxikácie pretrvávajú vážne psychické problémy, pacient sa prevedie na psychiatrické oddelenie. Po vylúčení drogy z tela (negatívny toxikologický test moču) možno pri (nie zriedkavých) psychotických dekompenzáciách nasadiť okrem symptomaticky (už počas intoxikácie podávaných) nasadených benzodiazepínov (oxazepam, diazepam, klonazepam) neuroleptiká (incizívne, alebo atypické, podľa voľby psychiatra). Pri pretrvávajúcej vážnej depresii alebo mánii, pripadne pri striedaní týchto porúch sa podávajú okrem atypík (risperidón, olanzapín, quetiapín) aj antidepresíva (napríklad tianeptín 3 x 12,5 - 25 mg) a/alebo tymoprofylaktiká (valproát, karbamazepín, lamotrigín). Pokiaľ psychotická alebo afektívna produkcia pretrváva dlhú dobu po prekonaní intoxikácie, je niekedy nutné reevaluovať stav pacienta a prispôsobiť tomu liečbu (psychofarmakami, psychoterapiou).

Pri návyku na pervitín je vhodné protitoxikomanické liečenie (podľa stavu pacienta ústavné alebo ambulantné, prípadne komunitné).

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. History: Addiction and the Reich [online]. nature.com, [cit. 2019-06-28]. Dostupné online. (po anglicky)

Ďalšia literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]
  • RYCHLÍKOVÁ, Apolena; ŠPLÍCHAL, Pavel. Piko : junkies’ lives matter, na životech feťáků záleží. 1. vyd. [Praha] : Alarm, 2022. 259 s. ISBN 978-80-908712-3-6.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]