Peter Chanel
Svätý Peter Chanel alebo Pierre-Louis-Marie Chanel (* 12. júl 1803 La Potière, Francúzsko – † 28. apríl 1841 Futuna, Oceánia) bol francúzsky katolícky kňaz, rehoľník, misionár a mučeník. Bol prvým kresťanským mučeníkom v Oceánii.
| Peter Chanel | |
 | |
| Biografické údaje | |
|---|---|
| Narodenie | 12. júl 1803 La Potière, Francúzsko |
| Úmrtie | 28. apríl 1841 (37 rokov) Wallis a Futuna, Oceánia |
| Svätenia | |
| Cirkev | rímskokatolícka |
| Kňaz | |
| Kňazská vysviacka | 15. júl 1827 |
| Svätec | |
| Blahorečenie | 17. november 1889 Lev XIII. |
| Kanonizácia | 12. jún 1954 Pius XII. |
| Sviatok | 28. apríl |
| Patrón | Oceánie |
| Odkazy | |
 Peter Chanel | |
Životopis
[upraviť | upraviť zdroj]Narodil v dedinke La Potière neďaleko Montrevel-en-Bresse v departemente Ain vo Francúzsku. Bol synom Clauda-Françoisa Chanela a Marie-Anne Sibellasovej a piatym z ôsmich detí. Pokrstený bol štyri dni po svojom narodení, na sviatok Panny Márie z hory Karmel. O niekoľko rokov neskôr, keď bol konfirmovaný, dostal meno Louis Marie, čo poukazovalo na jeho oddanosť svätému Aloisovi Gonzagovi a Panne Márii. Približne od svojich 7 do 12 rokov pracoval ako pastier. Miestny farár presvedčil jeho rodičov, aby Petrovi umožnili navštevovať malú školu, ktorú kňaz založil.
Lyonský arcibiskup v tej dobe vyzval kňazov, aby pre seminár získavali nových seminaristov, aby v jeho biskupstve boli doplnený chýbajúci kňazi. Kňazi chýbali kvôli revolúcii, ktorá spôsobila Cirkvi vo Francúzsku obrovské škody, kvôli následkom násilnej likvidácii reholí a kláštorov. Bolo zničených veľa kláštorov, a veľké množstvo rehoľníkov a rehoľníčok bolo popravených. Revolucionármi bolo zrušených väčšina biskupstiev. Bolo zavraždených veľa kňazov a traja biskupi. Bolo uväznených a do kolónie v Guayany deportovaných viac ako 3600 kňazov.
Po ukončení miestnej školy jeho zbožnosť a inteligencia upútali pozornosť hosťujúceho kňaza z Cras, abbého Trompiera, ktorý na jeseň 1814 prevzal chlapcovo vzdelávanie v Cras. Keď abbé Trompiera bol v roku 1815 vymenovaný za kňaza do Monsolsu išiel s ním aj Peter Chanel.
K prvému svätému prijímaniu pristúpil 23. marca 1817 [1]. Od tohto obdobia sa začal zaujímať o misie v zahraničí. Jeho záujem sa začal, keď si prečítal listy misionárov z Ameriky, ktoré mu posielal biskup Louis William Valentine Dubourg. Neskôr povedal: "V tom roku som si vytvoril myšlienku ísť do zahraničných misií."
V roku 1819 vstúpil do menšieho seminára v Meximieux, kde získal niekoľko ocenení a triednych cien v latinčine, kresťanskej náuke a rečníctve. V roku 1823 navštevoval diecézne kolégium v Belley a v roku 1824 hlavný seminár v Brou [2].
Za kňaza bol vysvätený 15. júla 1827 [3]. Následne krátky čas pôsobil ako pomocný kňaz v Ambérieu-en-Bugey. V Ambérieu čítal aj listy bývalého vikára z tejto farnosti, ktorý bol v tom čase misionárom v Indii. Tam sa zoznámil s Claudom Bretom, ktorý sa mal stať jeho priateľom a tiež jedným z prvých misionárov maristov. Nasledujúci rok Chanel požiadal biskupa z Belley o povolenie odísť do misií. Jeho žiadosť nebola prijatá a namiesto toho bol na nasledujúce tri roky vymenovaný za farára v Crozete[1] Peter Chanel našiel svoju novú farnosť v žalostnom stave. V nedeľu a sviatočné dni bol kostol takmer prázdny. Deti, nečinné a ponechané samé na seba. Kňaz sa vybral na púť do Annecy k hrobu svätého Františka Saleského, ktorý kedysi navštívil jeho farnosť.
Jeho horlivosť bola rešpektovaná a jeho starostlivosť, najmä o chorých vo farnosti [4], si získala srdcia miestnych obyvateľov. V tomto období sa Chanel dopočul o skupine diecéznych kňazov, ktorí dúfali, že založia rehoľný rád zasvätený Panne Márii
V roku 1831, keď mal 28 rokov, vstúpil Peter Chanel do vznikajúcej kongregácie Misionárov Máriinej spoločnosti (maristov) [1], ktorá sa mala zamerať na miestne misie a zahraničnú misijnú činnosť. Namiesto toho, aby si ho maristi vybrali za misionára, ho však vymenovali za duchovného vodcu v seminári v Belley, kde zostal päť rokov [4]. v roku 1833 sprevádzal Jeana-Clauda Colina do Ríma, aby sa usiloval o schválenie vznikajúcej kongregácie. V roku 1836 boli maristi požiadaní, aby vyslali misionárov na územie juhozápadného Pacifiku [5] výmenou za prípadné prijatie bolo skupine prisľúbené formálne schválenie, ktoré udelil pápež Gregor XVI. Peter Chanel, ktorý bol 24. septembra 1836 spolu s ďalšími ašpirantmi vyhlásený za maristu, sa stal predstaveným skupiny siedmich maristických misionárov, ktorá sa 24. decembra vydala na cestu z Le Havre na lodi Delphine v sprievode nového biskupa z Maronea (Západná Oceánia) Jeana-Baptistu Pompalliera [6].
Najskôr cestoval na Kanárske ostrovy (8. januára 1837), kde sa jeho priateľ Claude Bret nakazil chrípkovým vírusom, ktorý viedol k jeho smrti na mori (20. marca 1837). Potom cestoval do Valparaíso v Čile (28. júna), kde mala svoju základňu francúzska Kongregácia Najsvätejších sŕdc Ježiša a Márie, ktorá mala na starosti apoštolský vikariát Východnej Oceánie. Jeho treťou a štvrtou zastávkou boli Gambierove ostrovy (13. septembra) a Tahiti (21. septembra), kde skupina prestúpila na loď Raiatea. Na tejto lodi sa vydali na cestu (23. októbra), aby vysadili dvoch misionárov vo Wallise, hlavnom sídle misie v Tonge. Misionári dorazili do Vava'u, ale neboli prijatí, a tak pokračovali v ceste na ostrov Futuna. Potom odišiel na susednú Futunu v sprievode francúzskeho laického brata Marie-Niziera Delorma. Dorazili tam 8. novembra 1837 spolu s anglickým protestantským laikom Thomasom Boagom, ktorý býval na ostrove a pripojil sa k nim na Tongu, kde hľadal cestu na Futunu [6].
Skupina bola na začiatku dobre prijatá kráľom Futuny, Niulikim. Peter Chanel sa ťažko učil jazyk, ale nakoniec ho ovládal. Napriek malému zdanlivému úspechu a veľkému nedostatku si zachoval nekonečnú trpezlivosť a odvahu. Dňa 2. februára 1839 cyklón zničil takmer všetky domy a plantáže na ostrove. Verne pracoval uprostred najväčších ťažkostí, ošetroval chorých, krstil umierajúcich a od všetkých si získal meno "muža s láskavým srdcom" [6]. Bola to náročná misia, ktorá si vyžadovala zvládnuť izoláciu a aklimatizovať sa na odlišnú stravu a zvyky, ale nakoniec začala prinášať ovocie. Niekoľko domorodcov sa dalo pokrstiť a niekoľko ďalších sa dalo poučiť [4]. Kráľ Niuliki veril, že kresťanstvo by podkopalo jeho autoritu veľkňaza a kráľa. Keď sa jeho syn Meitala chcel dať pokrstiť, kráľ poslal obľúbeného bojovníka, svojho zaťa Musumusu, aby "urobil všetko, čo je potrebné" na vyriešenie problému. Musumusu išiel za Meitalom a obaja sa pobili. Musumusu, ktorý bol v bitke zranený, odišiel k Petrovi Chanelovi a predstieral, že potrebuje lekársku pomoc. Kým ho ošetroval, skupina ďalších ľudí vyrabovala jeho dom. Musumusu vzal sekeru a ubil Chanela na smrť. Chanel zomrel 28. apríla 1841.[7]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c Stevens, Rev. Clifford. "The One Year Book of Saints", OSV Publishing, Huntington, Indiana
- ↑ Dom Antoine Marie osb. San Pietro Chanel Sacerdote e martire [online]. Santi, beati e testimoni, santiebeati.it. Dostupné online. (po taliansky)
- ↑ Anthony Ward SM. A Short Biography from Marist Celebration [online]. . Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ a b c Foley OFM, Leonard. Saint of the Day, Lives, Lessons, and Feast, Franciscan Media ISBN 978-0-86716-887-7
- ↑ Freri, Joseph. "St. Peter-Louis-Marie Chanel." The Catholic Encyclopedia. Vol. 11. New York: Robert Appleton Company, 1911. 2 Apr. 2013
- ↑ a b c Sollier, J.P., "St. Peter-Louis-Marie Chanel." The Catholic Encyclopedia. Vol. 11. New York: Robert Appleton Company, 1911. 2 Apr. 2013
- ↑ Monks of Ramsgate. "Peter Chanel". Book of Saints. 1921. CatholicSaints.Info. 9. októbra 2016
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Peter Chanel na anglickej Wikipédii a Pedro Chanel na španielskej Wikipédii.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Peter Chanel