Petríkov vrch
| Petríkov vrch | |
| vrch | |
 Petríkov vrch
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Prešovský kraj |
| Okres | Stará Ľubovňa |
| Obce | Jarabina, Hraničné, Mníšek nad Popradom |
| Pohorie | Ľubovnianska vrchovina |
| Povodie | Poprad |
| Nadmorská výška | 931,6 m n. m. |
| Súradnice | 49°24′00″S 20°40′38″V / 49,3999°S 20,6773°V |
| Orogenéza/vrásnenie | Alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | neznačený z Mníška nad Popradom |
  | |
 Poloha v rámci Prešovského kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Petríkov vrch (931,6 m n. m.[1][2]) je vrch v Ľubovnianskej vrchovine, krajinnom celku Východných Beskýd.[3] Leží nad obcou Hraničné, približne 10 km severne od Starej Ľubovne.[2]
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Nachádza sa v severnej časti pohoria[3], v Prešovskom kraji, v okrese Stará Ľubovňa a zasahuje na katastrálne územie obcí Jarabina, Mníšek nad Popradom a Hraničné.[4] Najbližším sídlom je východne ležiaci Mníšek nad Popradom, južne sa nachádza obec Hraničné, Kremná a Jarabina a juhozápadne Litmanová, severným smerom sa rozprestiera poľské mesto Piwniczna-Zdrój.[2]
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Petríkov vrch leží v hrebeni, vedúcom z masívu Eliášovky (1 023 m n. m.) východným smerom. Východne sa nachádza Kiczora (806 m n. m.), Vysoký grúň (660 m n. m.) a Soľovka (823 m n. m.), južne Okrúhla (828 m n. m.), Široký vrch (885 m n. m.) a Nemecký vrch (842 m n. m.), západne Medvedelica (888 m n. m.), Grúnik (936 m n. m.) a Eliášovka a severne Trześniowy groń (1 001 m n. m.) a Kamienny groń (758 m n. m.).[5] Masív patrí do povodia rieky Poprad a jeho prítoku Hraničná, kde vodu zo severnej časti odvádza potok Pilhovčík, z východnej Žľabinský potok a z južnej Eliášovka. Na vrchol nevedie značený turistický chodník.[2]
Výhľady
[upraviť | upraviť zdroj]Vrchol pokrýva súvislý lesný porast[6], ktorý neumožňuje rozhľad. Z vhodných lokalít s redšou vegetáciou je možné pozorovať okolité vrcholy Ľubovnianskej vrchoviny, Čergov, Bachureň, Levočské vrchy, Spišskú Maguru, Nízke a Vysoké Tatry a prihraničné vrchy južného Poľska.[7]
Prístup
[upraviť | upraviť zdroj]Na vrchol nevedie značená turistická trasa, preto prístup je možný lesnými chodníkmi z okolia.[2]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 19.
- ↑ a b c d e Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2022-12-25]. Dostupné online.
- ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2022-12-24]. Dostupné online.
- ↑ Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2022-12-25]. Dostupné online. Archivované 2023-12-08 z originálu.
- ↑ Spišská Magura – Pieniny. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2000.
- ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2022-12-25]. Dostupné online.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2022-12-25]. Dostupné online.