Pinka (pinkovité)

	Pinky
	; pinka obyčajná
Vedecká klasifikácia
Doména	eukaryoty
Ríša (regnum)	živočíchy (Animalia)
Vývojový stupeň	epitelovce (Eumetazoa)
Skupina	dvojstranovce (Bilateralia)
Kmeň (phylum)	chordáty (Chordata)
Podkmeň (subphylum)	stavovce (Vertebrata)
Trieda (classis)	vtáky (Aves)
Podtrieda (subclassis)	pravé vtáky (Ornithurae)
Nadrad (superordo)	letce (Neognathae)
Rad (ordo)	vrabcotvaré (Passeriformes)
Čeľaď (familia)	pinkovité (Fringillidae)
Podčeľaď (subfamilia)	pinkorodé (Fringillinae)
Rod (genus)	pinka (Fringilla)
Vedecký názov
	Fringilla; Linnaeus, 1758
	Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
	Biologický portál

Pinka alebo zastarano pinkava (lat. Fringilla) je rod zrnožravých vtákov z čeľade pinkovitých. Je to jediný rod podčeľade pinkorodé (Fringillinae).

Od príbuznej podčeľade Carduelinae sa líši tým, že mláďatá nekŕmi semenami rastlín, ale skôr hmyzom. Žije vo všetkých typoch lesov. Stavia si miskovité hniezdo na stromoch a kroch nízko nad zemou. Má krátky zobák kužeľovitého tvaru, ktorým drví rôzne semená.

Druhy

Sú známe iba tri druhy piniek:

pinka obyčajná/pinka lesná (Fringilla coelebs)
pinka modrá (Fringilla teydea) – na Kanárskych ostrovoch
pinka severská/pinka ikavá/ikavec severný/ikavec (Fringilla montifringilla) – drobný vtáčik žijúci v severských štátoch

Pinka obyčajná

Je jedným z najrozšírenejších vtákov v Európe aj u nás. Je to sťahovavý vták, iba staré samčeky prezimujú v blízkosti ľudí. Samička vyberá miesto na hniezdenie dvakrát ročne, hniezdo stavia z machu, korienkov a peria, ktoré spája pavučinami. Bezpečnosť hniezda zaisťuje maskovaním lišajníkom a kôrou. Znáša 4 – 6 sivohnedých, bledomodrých či červenohnedých vajíčok, z ktorých sa za 12 až 13 dní vyliahnu mláďatá. Pinka obyčajná (Fringilla coelebs), patrí medzi najpočetnejšie vtáky Európy. Samec má na krídlach výrazný biely pás, sivomodrý vrch hlavy a záhlavie. V lete sa živí najmä húsenicami, ktoré oberá z listov. Okrem toho požiera semená, výhonky a plody. V kŕmidlách obľubuje najmä slnečnicové semená. Základ spevu majú mladé vtáky vrodený, pod vplyvom ostatných spievajúcich piniek ho však postupne zdokonaľujú a menia.