Piz Badile

	Piz Badile
	vrch
	Severovýchodná stena Piz Badile
Štáty	Švajčiarsko, Taliansko
Región	Bregaglia
Pohorie	Alpy
Nadmorská výška	3 308 m n. m. ;
Súradnice	46°17′41″S 9°35′10″V / 46,29472°S 9,58611°V
Najľahší výstup	Južným hrebeňom (Červený kuloár)
Prvovýstup	W. A. B. Coolidge, F. a H. Dévouassoudovci
- dátum	27. júl 1867
	Poloha v rámci Švajčiarska
	Wikimedia Commons: Piz Badile
	OpenStreetMap: mapa
	Geografický portál

Súradnice: 46°17′41″S 9°35′10″V / 46,29472°S 9,58611°V

Piz Badile je 3 308 m vysoký vrch na hranici Švajčiarska a Talianska, v oblasti Bergell. Popularitu mu priniesla jeho 900 m vysoká severovýchodná stena, žulový monolit, ktorý tvorí „hladký, kolmý, pravidelný múr, vyvolávajúci predstavu dokonalosti“ (Rébuffat).

Pizzo Badile znamená po taliansky „Štít Lopata“. Pod vrcholom je dnes bivaková búda.

Výstupy

Prvý výstup na vrchol južným hrebeňom – dnešnou normálkou – uskutočnil W. A. B. Coolidge a horskí vodcovia F. Dévouassoud a H. Dévouassoud v r. 1867, obťažnosť II.
Prvovýstup severnou hranou z r. 1923 (W. Risch a A. Zürcher), V-, Badilekante, patrí k najkrajším alpským lezeckým túram.
Prvovýstup severovýchodnou stenou vykonali v r. 1937 piati: R. Cassin, G. Esposito, V. Ratti, ku ktorým sa v stene pridali dvaja mladí lezci z Como. Na tretí deň všetci doliezli na vrchol v búrke, ale M. Molteni zahynul od vyčerpania hneď za vrcholom a G. Valseschi kúsok od chaty Gianetti. Obťažnosť cesty (V+/A0 alebo VI+).

Iné zaujímavé výstupy cez Severovýchodnú stenu

1947 G. Rébuffat ako horský vodca, B. Pierre, Cassinova c.
1952 Prvé sólo Cassinovou cestou spravil Hermann Buhl
1967 – 68 Prvý zimný priestup M. Darbellay, A. Gogna, G. Calcano, C. Bournissen, P. Arnamo a D. Troillet
1970 Zimný prvovýstup cestou „Via del Fratello“ (bračekova cesta) A. Rusconi, a G. Rusconi
1978 Čs. prvovýstup „Cesta bielym pásom, Linea Bianca“ urobili I. Koller a S. Šilhán
1978 Ďalší čs. prvovýstup (v pravej časti): „Cesta kvetov" spravili I. Koller a S. Šilhán
1980 Čs. prvovýstup „Cesta cez lievik“ vykonali J. Rybička, J. Šimon a L. Škalda
2006 Prvé zimné sólo stenou preliezol F. Valseschini (Via del Fratello)

Východná stena

1953 Prvý výstup touto stenou Corti a Battaglia
1969 Prvovýstup – Anglická cesta Kosterlitz a Isherwood
1975 čs. direttissima A. Belica a I. Koller
1982 Prvý zimný priestup angl. cesty – čs. horolezkyne Z. Hoffmanová a A. Stehlíková

Šesť veľkých stien Álp

Ku tzv. Trilógii – severným stenám Grandes Jorasses, Matterhornu a Eigeru sa niekedy pridáva západná stena Petit Dru, severná stena Cima Grande a práve sv. stena Piz Badile. Prvý ich všetky preliezol a vo vynikajúcej knihe „Étoiles et Tempêtes“ popísal Gaston Rébuffat.

Referencie

I. Dieška: Horolezectvo - Encyklopédia, Šport 1989.
I. Dieška: Horolezectvo zblízka, Šport 1984.
G. Rébuffat: Hviezdy a búrky, Osveta 1956.
H. Buhl: Od Álp po Himaláje, Šport 1965.

Externé odkazy