Plamene inkvizície
| Plamene inkvizície | |||||||||||||||||||||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Plameni inkvizitori | |||||||||||||||||||||||||||
|
| |||||||||||||||||||||||||||
| Autor | Marija Jurić Zagorka | ||||||||||||||||||||||||||
| Pôvodný jazyk | chorvátsky | ||||||||||||||||||||||||||
| Nakladateľstvo originálneho vydania | Stvarnost | ||||||||||||||||||||||||||
| Dátum 1. vydania originálu | 1965 | ||||||||||||||||||||||||||
| Slovenské vydania knihy | |||||||||||||||||||||||||||
| |||||||||||||||||||||||||||
Plamene inkvizície (chorv. Plameni inkvizitori) je dvojdielny historický román chorvátskej spisovateľky Marije Jurić Zagorky.
Dej románu sa odohráva počas panovania uhorského kráľa Štefana V., ktorého panovanie sa historicky datuje do 13. storočia (1270 – 1272). Román zachytáva vládu panovníka, vzťahy v jeho rodine a život na kráľovskom dvore, ktoré spolu so snahami uvedomelej chorvátskej šľachty získať moc a otázkami náboženského vyznania, tvoria pozadie, do ktorého spisovateľka Marije Jurić Zagorka umiestnila životy svojich štyroch ústredných protagonistov.
Hoci si autorka niektoré dejinné udalosti vysvetľuje po svojom a prispôsobuje si ich potrebám deja, predsa len vo väčšine poodhaľujú zmätenú situáciu, ktorá v tom čase v Uhorsku vládla.
Dej románu
[upraviť | upraviť zdroj]
Upozornenie. Článok alebo jeho časť prezrádza zápletku, pointu alebo rozuzlenie diela!Dej románu Plamene inkvizície je veľmi bohatý, hlavná dejová línia je popretkávaná množstvom epizód a epizódiek, ktoré vysvetľujú konanie, povahy postáv a objasňujú tajomstvá potrebné pre rozuzlenie príbehu. Na začiatku sa stretávame s mladou chorvátskou kňažnou Doriou Okičskou, ktorá sa po nezhode s priateľkou Mirenou odoberá domov na Okičgrad. Cestou sa však jej sprievod stane obeťou lúpežného prepadu. Veliteľ zbojníckej družiny, rytier nazývaný „Čierny Tomo“ (Tomo Loborský), je očarený krásou mladej kňažnej a rozhodne sa ju získať. Ona mu však ujde, no namiesto toho, aby sa vyslobodila, vpadne do pevnosti zhýralých, navonok mravných, hospitalcov – rytierskeho rádu. Olivero, predstavený rádu, sa ju pokúsi znásilniť, Dorii však príde na pomoc práve Tomo. Zachráni ju pred zneuctením a postará sa, aby v bezpečí odišla domov.
Doria sa po tejto noci vráti do domu priateľky Mireny, dcéry chorvátskeho bána Joachima Pektara (v prameňoch sa uvádza ako Joachim Pektari, v slovenskom preklade Zagorkiných Plameňov ako Pektar) a spriatelí sa s katovou dcérou Tajanou, ktorá v bánskom dome pracuje ako slúžka a zároveň bola dôvodom, pre ktorý sa Doria a Mirena pohádali.
Tajana je chudobné, krásne, nevzdelané, láskavé dievča. Je zamilovaná do svojho ochrancu, tajomného rytiera Sokola, ktorý je tiež jedným z hlavných postáv. Rytier Sokol je záhadný muž, ktorý je šikovný v boji a ženy uchvacuje práve tým, že si nikdy nedáva dolu kuklu z hlavy.
Keď do Chorvátska príde kráľ s kráľovnou, Doria i jej brat Ivan Okičský, dvadsaťšesťročné mladé knieža, sú vybraní, aby sa stali súčasťou dvora.
Ivan spolu s rytierom Sokolom a niekoľkými ďalšími mužmi majú na zreteli blaho svojej krajiny, a tak rozohrajú hru s cieľom osamostatniť sa od Uhorska. Miestami je táto hra veľmi nebezpečná a má za následok ich vlastné utrpenie.
Kráľovná Alžbeta, rodom z pohanského kmeňa Kumánov, je pyšná a zlá žena, hrdá na svoju odkvitajúcu krásu. So svojím milencom Joachimom plánuje vraždu kráľa. Alžbeta sa však zamiluje do záhadného Sokola, čo sa pozitívne vplýva na plány Ivana a jeho druhov. Kvôli tejto jej vášnivej zamilovanosti sa jej vzťah s Joachimom naruší a kráľovi Štefanovi sa podarí Joachima zneškodniť.
Medzitým sa rytier Sokol postará, aby Tajanu prijali na dvore; pomohlo jej, keď ju vyhlásil sa darkyňu šťastia, vďaka ktorej vždy v súboji zvíťazí. Sám kráľ si ju zavolá na dvor a ona sa stane dvornou dámou kráľovnej, vďaka čomu môže Sokolovi pomáhať a získavať pre neho cenné informácie.
Do deja takisto niekoľkokrát vstúpi zbojník Tomo, najprv prezlečený za igrica, aby podvodom vylákal bozk od krásnej Dorie, neskôr ako jej opätovný záchranca z rúk krutého inkvizítora Konráda a ako jej väzniteľ na vlastnom hrade, odkiaľ ju ale opäť po troch dňoch pustí nedotknutú, pretože jeho láska k nej mu nedovoľuje ju znásilniť, hoci si ju sám nechce priznať. Doria však k zbojníkovi necíti nič podobné, niekedy jej je odporný, niekedy ho ľutuje, inokedy zase dumá, aké by bolo krásne, keby jeho meno nebolo pošpinené hanbou lúpežníka, potom by ho mohla ľúbiť.
Na kráľovskom dvore, ktorý sa medzitým presťahuje do Budína, sa však veci zmenia. Joachim, ktorého dal kráľ tajne zajať a popraviť, podplatil kata a vracia sa. Zabíja kráľa a spolu s kráľovnou, ktorá síce príliš nadšená jeho návratom nie je, sa ujíma vlády. Ivan Okičský, ktorý sa medzitým stal palatínom, je zajatý a len s veľkým úsilím sa mu podarí skontaktovať so Sokolom a začať konať. Kráľovná si uvedomuje, že kým bude Joachim nažive, nebude môcť byť šťastná s rytierom Sokolom. Pokúsi sa proti nemu zorganizovať sprisahanie, Joachim je však rýchlejší a utečie k nepriateľovi, k Rudolfovi Habsburskému. Ľstivá kráľovná sa konečne cíti slobodná, no dozvie sa, aké city sú medzi Tajanou a rytierom Sokolom a chce sa Tajany zbaviť. Ivan, rytier Sokol a ostatní, ktorí sa snažili o nezávislosť Chorvátska, sa musia skrývať. Tajanu sa im podarí zachrániť a vysvetlia jej, že v skutočnosti nie je len chudobné dievča, ale nemanželská dcéra Alžbety a istého veľmi vznešeného kniežaťa Ratimíra, ktorý by sa mal stať chorvátskym kráľom, ak sa ich snahy vydaria.
Doria súhlasí s bratovou požiadavkou, aby sa vydala za vojvodu Bélu, ktorý by podľa závetu Štefana V. mal zasadnúť na uhorský trón, a pomôcť im tak uskutočniť ich požiadavky. Doria s týmto plánom súhlasí, okolnosti však svadbu oddialia a chystá sa boj. V záujme bezpečnosti sú obe dievčatá vyslané na juh, do Senja, kde sa majú skrývať za ten čas, kým nepominie nebezpečenstvo a kým ich kráľovná nezbaví falošného obvinenia z krivoverectva a čarodejníctva, ktorým sa ich chcela zbaviť. Tajana odchádza s ťažkým srdcom, pretože jej milovaný rytier Sokol si od nej vymôže sľub, aby na neho zabudla.
Cestou do Senja sa dievčatá opäť ocitnú v nepriazni osudu a zaujmú ich piráti. Odvezú ich k mužovi meno „Morský diabol“, v ktorom dievčatá spoznajú Toma Loborského. Tomo sa stal pirátom v zúfalej nádeji, že konečne nájde smrť a prestane myslieť na Doriu. Tomo sa rozhodne, že Doriu a Tajanu vyslobodí. Keďže však na lodi má slovo len čo sa týka velenia pri boji s inými loďami, nemôže ich oslobodiť hneď, preto vymyslí plán, ako ich dostať do bezpečia. Po tom, ako spolu strávia niekoľko dní, Doria spozná, že Tomo v skutočnosti vôbec nie je taký zlý, ako si o ňom myslela; odkedy ju spoznal, prestal okrádať ľudí a hoci teraz napomáha pirátom, nič z lupu si nikdy nevzal. Uvedomí si, ako ju tento muž nadovšetko miluje. Keď sa Tomovi podarí dostať ich na pevninu, Doria sa do neho tiež zamiluje. Prestane jej záležať na tom, že bol kedysi zbojníkom, pretože sa stala svedkom toho, ako sa zmenil. Ešte stále je tu však jej rodinná česť, brat, ktorý by takú hanbu neprežil a jej sľub vydať sa za vojvodu. Rozídu sa a Doria s Tajanou sa opäť dostanú k Ivanovi. Sú svedkami finálneho zápasu, kedy je kráľovná nútená Chorvátov požiadať o pomoc proti Joachimovi, ktorý ju ohrozuje spolu s Rudolfom Habsburským. V zápase je zabitý Joachim a Tajana sa dozvie, že rytier Sokol bol v boji takisto zranený a na následky zranenia zomrel.
Po bitke sa Chorváti s kráľovnou dohodnú na nových podmienkach a hoci sa im ich snahy o nezávislosť nevydarili, aspoň sa zbavili protivníka.
Keď sa Ivan navráti domov zo snemu, zistí, že Doria sa bez stopy stratila a že Tajana je zdrvená žiaľom. Uvedomí si, že on je zodpovedný za Tajanin žiaľ a prizná sa jej, že po celý čas bol on tajomným rytierom Sokolom. Tajana je šťastná zo správy, že jej milovaný rytier nie je mŕtvy. Keď sa však odhalí Sokolova totožnosť, zhrozí sa, lebo Ivana Okičského nikdy nemala rada. Napokon ale súhlasí s jeho ponukou na sobáš a je s ním šťastná.
Po roku od svadby mladý knieža konečne zistí, kam sa podela jeho milovaná sestra. Zistí, že Doria už nemohla zniesť ťažobu odlúčenia a utiekla k Tomovi na jeho hrad Loborgrad, kde sa za neho tajne vydala a kde s ním žije. Hoci Ivan sprvu veľmi ťažko nesie, že má za švagra bývalého lúpežného rytiera, napokon sa s tým zmieri, keď vidí, že jeho sestra je šťastná a ako sa sám Tomo snaží odčiniť svoje hriechy z mladosti.
Zaujímavosti
[upraviť | upraviť zdroj]V jedinej poznámke pod čiarou, ktorá sa v tejto knihe nachádza, sa píše, že v starých listinách sa uvádza, že Čierny Tomor (lat. Niger Tomo) skutočne žil a zbojníčil, ale neskôr sa polepšil a zvyšok života sa snažil očistiť svoje meno a staral sa o tých, ktorých okradli zbojníci. Jeho vnuk sa dokonca stal mestským konšelom.
V románe sú vyobrazené vzťahy medzi jednotlivými rytierskymi rádmi i intrigy v rade cirkvi. Celková náboženská situácia tejto doby sa odráža v hnutí takzvaných patarénov alebo bogomilov, ktorí hlásali očistenie ducha od svetských záležitostí, žili v úplnej chudobe, dodržiavali mravné zásady a to dokonca natoľko, že sa medzi sebou ani nesobášili, pretože verili, že ľudstvo si nezaslúži ďalej existovať a preto nie je potrebné, aby sa naďalej rodili deti.