Plesy Bratislavského umeleckého spolku

Plesy Bratislavského umeleckého spolku boli reprezentačné plesy rôznych spolkov a záujmových organizácii, ktoré sa konali v medzivojnovom období v Bratislave. Výnimkou nebol ani Bratislavský umelecký spolok, ktorý od roku 1921 až do roku 1929 každoročne taktiež jeden usporadúval.

Prvý z plesov sa konal z noci 26. na 27. februára 1921 v Redute.

• Loď bláznov (1921)
• Chaos (1922)
• Krach (1923)
• Babylon (1924)
• Cirkus (1925)
• Paneuropa (1926)
• Sahara (1927)
• Reclam revue (1928)
• Rakete (1929)

Priestory

Všetky plesy Bratislavského umeleckého spolku sa konali v bratislavskej Redute (dnešnej Slovenskej filharmónii). Plesy sa organizovali hlavne vo Veľkej sále, no zopár z akcií sa konalo aj v Malej sále. O výzore interiéru Reduty počas plesov nebolo zachovaných veľa informácii, no téma plesu bola vždy odzrkadlená na výzore sály a jej dekoráciách . Prvý ples v roku 1921, ktorý niesol názov Narrenschiff (Loď bláznov) bol veľmi kontroverzný, kedže organizátori boli obvinení z krádeže rekvizít patriacich Komisariátu pre ochranu pamiatok. O dekoráciu tohto plesu sa staral umelec Ján Ladvenica. Najviac informácii sa zachovalo o plese nesúcom názov Sahara, ktorý sa konal v obidvoch sálach Reduty. Sály boli dekorované exotickým "tradične africkým" charakterom. Pri vchodoch stáli sochy sfíng a na strope veľkej sály sa vyskytovalo dielo pána Jánosku- africká hviezdna obloha. Koberce poskytla pre plesy firma Fornheim.

Súkromne spolkové plesy

Koncept súkromných spolkových plesov vznikol kvôli nízkemu zisku. Plesy mali síce veľké obraty, no zisk takmer žiadny, preto sa organizátori sa obrátili na magistrát kvôli zníženiu tzv. dane zo zábavy. Svoju prosbu opodstatňovali tým, že sa slávnosťami snažia o zblíženie ľudí a takisto podporujú miestnych podnikateľov ako napríklad kaderníkov, tlačiarov, či obchodníkov s módnym tovarom. Spolok s prosbami nepochodil a tak sa v roku 1926 rozhodol plesy sprístupniť iba jeho členom so vstupným 10 kč. Tento krok sa vyplatil a náborom si Bratislavský umelecký spolok získal mnohých nových členov.

Propagácia udalosti

Náklady na reklamu a propagáciu patrili medzi najväčšie položky. Na propagáciu slúžili aj reklamné filmy, či kinoreklamy. Kinoreklama jedného z plesov sa v roku 1927 dostala aj do kín a zožala medzi ľuďmi úspech. Ples Sahara, o ktorom sa zachovalo najviac informácii, promoval spolok prostredníctvom svojich členov aj v Trnave, Šamoríne, Sv. Jure, Pezinku, Nitre a Komárne a na Hviezdoslavovom námestí stála dokonca dva týždne reklama v tvare sfingy.

Plagáty

Plagáty pre plesy bratislavských umeleckých spolkov vytváral Teodor Jánoska.

Zmienky sú z rokov 1923-25 a 1927 a 1929.

Plesové noviny

Plesové noviny obsahovali karikatúry členov spolku a práve tento exemplár sa zachoval dodnes.

Plesové zástavy

Plesové zástavy zhotovoval Gustáv Schäffer.

Hudobný doprovod

Na prvom plese (Narrenschiff) hrala kapela Stippanitz a tri tzv “šramelovky" (Schrammelkapellen). Schrammelmusik je sumárny názov pre rôzne formy viedenskej inštrumentálnej hudby. Sú pomenované po Johannovi Schrammelovi, ktorý v druhej polovici 19. storočia založil zábavné kvarteto v úplne novom nástrojovom obsadení (husle, gitara, kontrabas, po prípade klarinet alebo akordeón). Repertoár bol najčastejšie zložený z valčíkov, pochodov, poliek alebo inštrumentalizovanej ľudovej hudby. Schrammelkapelle (alebo inak “šramelovka”) bola zložená najmenej z troch členov, najčastejšie však zo štyroch (Schrammelkvartet). Tieto kapely účinkovali najmä vo vinohradníckych podnikoch vo Viedni, kde tento štýl hudby vznikol. Najmä vďaka blízkosti rakúskej metropoly a aj tomu, že Bratislava bola považovaná za vinohradnícke mesto s množstvom vinohradníckych podnikov, sa tešili šramelovky značnej popularite aj tu.

Na plesoch účinkovali okrem “šrameloviek” aj rómske kapely. Rómske kapely tvorili základ zábavnej hudby pred Prvou svetovou vojnou a počas medzivojnového obdobia v Bratislave. Ich repertoár tvorili najmä ľudové skladby a tance, obohatené o menšie koncertné skladby, napríklad výňatky zo známych opier a operiet, alebo iné, rytmicky efektné skladby, ktoré v tomto nástrojovom obsadení vyzneli nevšedne a pôsobivo. Po Prvej svetovej vojne, s nástupom nových hudobných žánrov a tancov (jazz, swing atď.), sa upravil aj repertoár a nástrojové obsadenie kapiel, kedy sa súbory rozširovali o nové hudobné nástroje, napríklad saxofón. Na plesoch Bratislavského umeleckého spolku sa objavili rómske kapely pod vedením primášov Bugu, Sarköziho, Pihíka či Vizváryho. Tieto zoskupenia hrávali nielen na plesoch, ale najmä v kaviarňach a iných Bratislavských podnikoch (napríklad kapela Jožka Pihíka hrávala toho času v “Centrálnej kaviarni” alebo kapela Michala Bugu vo vtedajšej kaviarni “Stahl” na Hviezdoslavovom námestí).

V súvislosti s plesmi Bratislavského umeleckého spolku sa spomínajú aj vojenské a iné kapely, napríklad Stipanitz a Winkler, pričom Winklerova bývala vždy najdrahšia.

Spoločenské odievanie

Bratislavské odvetvie módy sa v dvadsiatych rokoch nevyhla celosvetovej módnej revolúcie. Pokrokom vedy a techniky sa zmenil odevný priemysel. Využívanie látkovej nálože a spracovanie luxusných materiálov sa odevný priemysel posunul o niekoľko priečok ďalej. S technologickým posunom sa vyvíjala aj schopnosť obliekania náležite od spoločenskej udalosti a estetického alebo luxusného vnímania.

V dvadsiatych rokoch, takzvane Prvorepubliková móda, sa ženská móda začala strácať v neforemných šatách s krátkymi pásmi. Po Prvej svetovej vojne sa korzety z dámskeho šatstva úplne vytratili a vďaka Coco Chanel začali prenikať prvky z mužskej módy, napríklad kravaty, saká, cylindre či monokle. Z technologického hľadiska sa ženský formálny odev sa skladal z šiat, ktoré boli skrátene po kolená, pás bol znížený a obvod spodnej šírky rozšírený. Tradičné šperkové súpravy nahradila bižutéria, napríklad dlhé náhrdelníky zo sklenených korálkov.