Poľovnícka hudba

Poľovnícka hudba je druh hudobného žánru, ktorý sa používa v poľovníctve. Poľovnícka hudba je neodmysliteľnou súčasťou poľovníckej kultúry a poľovníctva takmer všetkých Európskych krajín. Prostredníctvom nej sa šíria poľovnícke tradície. V minulosti a aj dnes pomáha poľovníkom k dorozumievaniu sa na poľovačkách, dotvára atmosféru na poľovníckych výstavách či plesoch a zároveň sa stáva súčasťou ostatných poľovníckych akcií (omše, dni sv. Huberta , chovateľské prehliadky...). V poľovníckej hudbe je ako hudobný nástroj používaný poľovnícky roh bez strojiva v ladení in B (Es, D, prípadne F) a lesnica – čo je malý poľovnícky roh bez strojiva, v ladení in B s trúbkovým alebo kornetovým nátrubkom. Môžu sa využívať aj iné poľovnícke nástroje (viď nižšie). Hráč na tieto hudobné nástroje je na Slovensku označovaný ako poľovnícky trubač, alebo lesničiar .

Vznik poľovníckej hudby na Slovensku

Ak sa chceme venovať vývoju poľovníckej hudby na Slovensku, musíme si uvedomiť, že územie dnešného Slovenska bolo v minulosti súčasťou Rímskej ríše, Samovej ríše, Veľkej Moravy, Uhorska, Habsburskej ríše, Rakúska-Uhorska a od roku 1918 súčasťou Československa. Samostatné Slovensko (ak opomenieme vojnové roky 1939 - 1945) vzniká až v roku 1993. Je preto možné, že vzhľadom na vzájomné prepojenie kultúr európskych národov sú niektoré popisované skutočnosti a osobnosti súčasťou histórie aj iných krajín.

Pavel Poruban vo svojej publikácii Lesnica, hudobný nástroj poľovníka, uvádza, že predchodcami súčasných poľovníckych nástrojov boli už od doby staroveku turie rohy a v pastierskych oblastiach Považia aj drevené trombity.

Prvé písomné zmienky o výskyte trubačov na území dnešného Slovenska pochádzajú podľa Marianny Bardiovej z 13. storočia. Nešlo však o poľovníckych trubačov, ale o vežových trubačov. Vežoví trubači tvoria pravdepodobne dôležitú úlohu aj vo vývoji poľovníckej hudby na Slovensku. Ich prvoradá úloha síce spočívala v strážení miest a opevnení pred nepriateľom a vyhlásenie poplachu v prípade hroziaceho nebezpečenstva. Predpokladá sa však, že v čase mieru uvedení hráči mohli byť aj dôležitými účastníkmi poľovačiek.

V 13. storočí pôsobili v Bratislave mestskí trubači, ktorých hlavnou úlohou bolo stráženie mesta, ohlasovanie času, vyhlasovanie správ, ale aj hranie koncertov. Trubači slávnostnými fanfárami vítali hostí z veže Starej radnice. Vrcholom ich vystúpení počas 400 ročnej tradície bolo účinkovanie na korunováciách panovníkov. V archívoch nachádzame písomné záznamy o repertoári vežových trubačov. Hrali hudbu známych európskych skladateľov ako Tomaso Cimelo, Hans Leo Hasler, Josquin des Prez, Valentin Hausmann, Melchior Franck, ale aj viacerých neznámych autorov. Je pravdepodobné, že práve medzi anonymnými dielami sú aj skladby vtedajších slovenských skladateľov. V roku 1536 bol v Dóme sv. Martina v Bratislave korunovaný kráľ Maximilián I.. Počas tejto korunovácie hrali vežoví trubači slávnostné fanfáry. Odvtedy sa vytvorila historická tradícia vežových koncertov a kontinuálne sa udržiavala až do 19. storočia.

V 17. storočí sa okrem dovtedy používaných trúbok začali používať aj naturálne rohy. Medzi súpisom inventáru hudobných orchestrov pôsobiacich v sídlach veľmožov nachádzame aj „lesné“ rohy (kaštieľ Lúka, okr. Nové Mesto nad Váhom).

Obdobie hudobného baroka sa na Slovensku výrazne nerozvinulo najmä z dôvodu Tureckých nájazdov. Uhorsko tvorilo takzvaný štít kresťanov a chránilo západnú Európu pred ich vyčíňaním. Hudba sa pestovala najmä v chrámoch a kláštoroch veľkých miest (Bratislava, Košice, Žilina, Banská Bystrica, Trnava, Levoča). V súčasnosti nemáme informácie o slovenských autoroch ani interpretoch poľovníckej hudby z obdobia baroka. Vežoví trubači v mestách si aj naďalej zachovávajú svoju činnosť.

Slovensko, ako súčasť Rakúsko - Uhorskej monarchie, bolo podobne ako Poľsko a Česko pod vplyvom Nemeckej poľovníckej hudby. Spomenúť môžeme meno Leopolda Koželuha, pôvodom českého skladateľa z obdobia klasicizmu, ktorý podľa Nováčka pracovne či obchodne pôsobil aj na Slovensku, či meno Jozefa Schantela, ktorý komponoval fanfáry pre šľachticov so sídlami na Slovensku.

V roku 1920 vzniká na Slovensku prvá poľovnícka organizácia Lovecký ochranný spolok (LOS), ktorý založil generál Ján Červíček. Ani z tohto obdobia sa nám nezachovali žiadne informácie o poľovníckom trúbení a až do roku 1936 sa s veľkou pravdepodobnosťou na Slovensku používali nemecké poľovnícke signály. Po roku 1936 na naše územie prenikajú české Dykove poľovnícke signály. Ujali sa najmä v pohraničnej oblasti.

Obdobie druhej sv. vojny (1936 - 1945) však neprispelo k ich väčšiemu rozšíreniu. Po vojne vznikol Zväz LOS (1947), Zväz poľovníckych ochranných združení (1952) a Československý poľovnícky zväz (1961). Nastupujúci komunistický režim striktne odmietol používanie nemeckej poľovníckej hudby. Aj preto dňa 24. 10. 1970 na zasadnutí Ústredného výboru SPZ v Bratislave boli predstavené prvé slovenské národné poľovnícke signály a fanfáry. Ich autormi sú MVDr. Pavol Poruban (1923 - 1992) – autor textov a Tibor Andrašovan (1917 – 2001) – hudobné prevedenie signálov. Skladby boli napísané pre lesnicu a poľovnícky roh in B bez strojiva v trojhlasnej úprave. Základ tvorilo 10 jednoduchých signálov skomponovaných pre organizáciu spoločnej poľovačky (Uvítanie, Začiatok činnosti, Honci do kruhu, Prestávka, Koniec prestávky, Koniec činnosti, Pozor, Výrad, Lovu zdar, Slávnostné lesnice). Pre poľovnícke rohy in B Andrašovan ešte skomponoval Pochod a Rozlúčku. Pre ventilové lesné rohy in F vytvoril skladby: Slávnostné fanfáry pre lesné rohy F, Poľovníkova rozlúčka, K horám - pochod slovenských poľovníkov. Pre ventilové lesné rohy in B skomponoval ešte jeden Pochod a Rozlúčku. Prvými a v tom období hlavnými interpretmi nových signálov a fanfár boli profesionálni hornisti z Kvarteta Modra. Vedúci tohto kvarteta Vincent Šikula skomponoval pre ventilové rohy in B ďalšie skladby v trojhlasnej úprave (Za priateľom, Gratulačný, Sokoliarom, Budíček, Ozvena, Pochod, Kynológom). Po skončení aktívneho hrania Kvarteta Modra mnohé uvedené skladby upadli do zabudnutia a uchovali sa len vďaka Porubanovej publikácií Lesnica, hudobný nástroj poľovníka.

Významné osobnosti slovenskej poľovníckej hudby po súčasnosť

Medzi významné osobnosti okrem spomínaného Pavla Porubana, Tibora Andrašovana a Vincenta Šikulu môžeme v tomto období zaradiť aj slovenského rodáka Josefa Selementa (1926 - 2003). Rodák zo Solivaru (časť Prešova) pôsobil ako profesionálny hudobník - hráč na trúbku v československej armáde. Väčšinu svojho života prežil v Čechách. Bol vášnivým poľovníkom a v dôchodku pracoval ako kultúrny referent na Českomoravskej mysliveckej jednote. Spoločne s hudobným skladateľom Petrom Vackom a hornistom Petrom Dudom založili Lovecké trio Praha, prostredníctvom ktorého šírili poľovnícku hudbu. V osemdesiatych rokoch dvadsiateho storočia sa intenzívne venoval komponovaniu, vďaka čomu vzniklo množstvo skladieb pre poľovnícke rohy. V roku 2013 mu v Prešove slovenskí a českí trubači spoločne odhalili pamätnú tabuľu.

Nové slovenské signály skomponované v roku 1970 boli neznáme a pre vtedajších trubačov aj pomerne ťažké. Obrovský kus práce pri ich propagácii a uvedení do praktického života poľovníkov vykonal Pavel Poruban, ktorý v tej dobe pôsobil ako redaktor časopisu Poľovníctvo a rybárstvo. Pavel Poruban bol nielen spoluautorom, iniciátorom vzniku a propagátorom Slovenských poľovníckych signálov. Bol aj človekom, ktorý položil základy organizovaného lesničiarstva na Slovensku. V roku 1990 s podporou Milana Húževku založil Klub slovenských lesničiarov pri SPZ.

Od roku 1996 sa začala slovenská poľovnícka hudba postupne obohacovať o nové skladby od slovenských autorov. Prvou takouto skladbou bol úlovok Diviak od Michala Olosa, ktorý skomponoval ako študent Lesníckej fakulty Technickej univerzity vo Zvolene. Povzbudený kladnými ohlasmi zo svojho okolia zhudobnil texty svojich spolužiakov (Edmund Hatiar, Mikuláš Komanický, Marcel Lehotský) a začali vznikať nové skladby (Líška, Sojka, Bažant, Jeleň...). Tie boli vydané spolu s jeho ďalšími skladbami v zbierke Úlovky. V Ďalších rokoch Michal Olos, už ako pedagóg Lesníckej školy v Liptovskom Hrádku, skomponoval pre svojich študentov a trubačov množstvo skladieb. Medzi obľúbené patrí Oravská fanfára, Banskoštiavnická fanfára, Hymna kopoviarov a Prešovský valčík. Doplnil aj ďalšie úlovky Medveď, Srnec a Vlk.

Okrem Michala Olosa komponoval pre slovenských trubačov aj pedagóg Lesníckej školy v Liptovskom Hrádku, zástupca riaditeľa školy, predseda Klubu trubačov, člen osvetovej komisie SPZ a SPK Edmund Hatiar. V roku 2012 vyšla v českom vydavateľstve Thomas music publishing jeho prvá zbierka skladieb pod názvom Z každého rožku trošku. Obsahuje skladby: Hymna slovenských poľovníkov, Hrádocká fanfára, Banskobystrická fanfára, Prešovská fanfára, Daniel, Kamzík, Zajo polka, Návrat z hôr, Ozveny z Považia, Beduet a Poľovnícky prípitok. Doplnil kolekciu úlovkov o skladby Halali, Jeleň, Daniel, Muflón, Jazvec, Kačica, Prepelica, Sluka, Zajac, Kamzík a Sokol. Okrem skladieb pre poľovnícke rohy in B skomponoval niekoľko skladieb pre rohy v ladení in Es (Halali, Gloria). Z ďalšej tvorby pre rohy in B spomenieme skladby Zvolenské halali, Gratulačná fanfára, Jozefovi Dekretovi Matejovie, Posledné zbohom, Znelka Majstovstiev Európy a časti Hubertskej omše Introdukcia, Offertórium, Finále, Credo, Glória, Fanfára na pozdvihovanie, Kyrie, Alleluja, Sanctus, Agnus, Comunio.

Úlovky od M. Olosa a E. Hatiara tvoria základ zbierky Úlovky, ktorá vyšla v tlačenej podobe v roku 2018. Okrem ich skladieb bude zbierka obsahuje skladby od Jozefa Martiša (Jeleň, Diviak, Muflón), Bohuslava Smutného (Jelenica, Muflón, Líška), Jána Smutného (Tetrov) a Lukáša Baluchu (Muflón).

Ján Martiš je významnou osobnosťou slovenskej poľovníckej hudby. Je niekoľkonásobným víťazom celoslovenských súťaží v hre na lesnicu a v súčasnosti najstarším žijúcim aktívnym lesničiarom (84 rokov). Je aktívny aj v oblasti komponovania. Z jeho skladieb spomeňme aspoň Lutilskú fanfáru, či úlovky Jeleň, Muflón a Diviak.

Slovensko má aj novú nádejnú generáciu autorov. Jakub Badrna, člen rady Klubu trubačov SR, je autorom hudobnej publikácie Poľovnícke pasovanie. V Spolupráci s tvorcom textov Mariánom Čížom pripravili pásmo hudby a slova, ktoré je možné použiť pri pasovaní poľovníka za lovca zveri. Odbornú hudobnú spoluprácu poskytol a aranžmán skladieb tejto publikácie zabezpečil Ján Smutný.

Klub trubačov SR v nasledujúcom období pripravil a vydal okrem už uvedených Úlovkov ďalšie publikácie: Poľovnícky pohreb, Slovenské poľovnícke znelky a fanfáry. Pripravovaná bude aj publikácia Hubertská omša, skladby Jozefa Martiša a Michala Olosa.

K rozvoju poľovníckej hudby napomáha aj organizovanie verejných podujatí. Od roku 2016 sa Juraj Beniač, člen rady KT SR, rozhodol založiť tradíciu poľovníckych koncertov s názvom Poľovnícke Vianoce, ktoré sa konajú každoročne v Sobášnom paláci v Bytči.

Organizované poľovnícke trúbenie na Slovensku

V roku 1990 s podporou Milana Húževku založil Pavel Poruban Klub slovenských lesničiarov pri SPZ. Pavel Poruban sa stal prvým predsedom klubu. Po smrti Pavla Porubana v roku 1992 sa stal predsedom klubu Milan Húževka (1940 - 2017). Vyhotovil a viedol evidenciu slovenských trubačov, historicky dokumentoval činnosť klubu zostavovaním buletínov, albumov fotografií i článkami v časopisoch. Vydával poľovnícky magazín, ročenku Lovec a príroda. Činnosť slovenských trubačov však začala od roku 2005 postupne stagnovať a aktivity klubu ustávali až nakoniec zanikli. Dňa 16. 4. 2009 sa uskutočnila ustanovujúca členská schôdza Klubu trubačov SR v Strednej lesníckej škole v Liptovskom Hrádku. Prípravný výbor tvoril Ing. Edmund Hatiar, Ing. Michal Olos, JUDr. Imrich Hronček a Marián Plenta a ďalších 12 zakladajúcich členov, prevažne študentov Lesníckej školy v Liptovskom Hrádku. Klub sa stal organizačnou zložkou SPZ so samostatnou právnou subjektivitou. Dňa 5. 9. 2009 bol klub oficiálne uvedený do poľovníckeho života podpísaním uvádzacej listiny na Dňoch sv. Huberta vo Svätom Antone. Uvádzaciu listinu podpísal prezident SPZ Tibor Lebocký, predseda Klubu trubačov Edmund Hatiar a čestný predseda klubu Milan Húževka.

Poľovnícke hudobné nástroje

Olifant

• Olifant – historický naturálny roh šľachticov vyrobený zo slonoviny s bohatou výzdobou.
• Parfórzny roh - plechový dychový nástroj, poľovnícky roh s veľkým točením a menším korpusom, používaný pri parfórznych lovoch - štvaniciach.
• Roh s ladiacimi krúžkami - plechový dychový nástroj z obdobia baroka, naturálny roh bez strojiva, ktorý na zmenu ladenia využíva ladiace kotúče.
• Invenčný roh - plechový dychový nástroj z obdobia ranného klasicimu, naturálny roh bez strojiva, ktorý na zmenu ladenia používa ladiace ťahy nazývané invencie.

Lesný roh

• Lesný roh - plechový dychový nástroj so strojivom, najčastejšie v ladení in F, alebo F/Bb.
• Lesnica - plechový dychový nástroj, malý poľovnícky roh bez strojiva, v ladení in B s trúbkovým alebo kornetovým nátrubkom.
• Poľovnícky roh - plechový dychový nástroj, veľký poľovnícky roh bez strojiva v ladení in B (Es, D, F).
• Lesnička - plechový dychový nástroj, malý poľovnícky roh bez strojiva, v ladení in B s trúbkovým alebo kornetovým nátrubkom, ktorý má menší kopus aj točenie ako lesnica.
• Poľnica - plechový dychový nástroj, naturálny roh bez strojiva, najčastejšie v ladení in B (Es, C) s trúbkovým alebo kornetovým nátrubkom, s oválnym točením, používaný na vojenské účely.

Zdroje

• Hatiar, Edmund Ing.: Poľovnícka hudba v premenách času, absolventská písomná práca, 2018. 37 s.
• Poruban Pavel: Lesnica, hudobný nástroj poľovníka, Opus Bratislava, 1989, 80 s., ISBN 80-7093-034-9
• Bárdiová Marianna: Vežoví trubači na strednom Slovensku s osobitným zameraním na osobnosť Antona Júliusa Hiraya, Historicko - etnologické štúdie, Inštitút sociálnych a kultúrnych štúdií UMB Banská Bystrica 2000, ISBN 80-8055-324-6
• http://www.pamiatkynaslovensku.sk/hronsek-mladsi-kastiel
• Nováček Zdenko: Hudobné rezidencie na západnom Slovensku, Slavín, Bratislava 1971
• Petr Vacek, Kirschner, Tomáš: Vivat Josef Selement, Thomas music publishing, Prague 2013, ISMN-M-706529-19-6
• Hatiar Edmund: Z každého rožku trošku, Thomas music publishing Prague 2012
• Badrna J., Číž M.: Poľovnícke pasovanie, Klub trubačov SR 2017

Externé odkazy

• Spoločná poľovačka, trubaci.sk