Poľská brána (Levoča)
| Poľská brána | |
| veža | |
 Pohľad na Poľskú bránu zo Žiackej ulice v Levoči
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Prešov |
| Okres | Levoča |
| Mesto | Levoča |
| Súradnice | 49°01′29″S 20°35′03″V / 49,02485°S 20,58415°V |
| Štýl | gotika |
| Materiál | kameň |
| Vznik | druhá polovica 14. storočia |
| Vlastník | Spišská diecéza |
 Národná kultúrna pamiatka SR
| |
| Pred r. 2002[1] | |
| - súčasť | Kostol Panny Márie Kráľovnej anjelov a svätého Ladislava |
| - dátum vyhlásenia | 1963 |
| ÚZPF[2] | |
| - číslo | 2768/2 |
| - dátum zápisu | 15. 10. 1963 |
   Poloha v rámci Slovenska
| |
  Poloha v rámci kraja
| |
| Wikimedia Commons: Polish Gate (Levoča) | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Poľská brána[3]:192 (iné názvy: Kláštorná brána[4], Kláštorská veža[5], Brána pod jednou vežou[4][5]) je veža z druhej polovice 14. storočia, ktorá sa nachádza medzi západnou stranou Kostola Panny Márie Kráľovnej anjelov a svätého Ladislava vnútorným pásom mestského opevnenia. Ide o trojposchodovú hranolovú vežu s priechodom, horizontálne členenú trojicou kamenných profilovaných ríms. Nárožie veže je spevnené stupňovitým pilierom. Na pilieri je výklenok s kamennou kružbou a v ňom konzola pre plastiku. Na druhom poschodí sa zachovalo gotické lomené okno s kružbou a na jednotlivých poschodiach štrbinové alebo štvorcové strieľne.[3]:192
Vežu pristavili k západnému múru Starého minoritského kostola a vnútornému pásu mestského opevnenia v druhej polovici 14. storočia.[3]:192[6] Veža pravdepodobne slúžila ako prejazd k hospodárskym budovám a ambitu Starého minoritského kláštora.[3]:215 Čiastočne plnila obrannú funkciu, pretože vo veži bola prítomna časť mestskej posádky, trubač a hlásnik, pretože veže kostolov a radnice slúžili ako pozorovateľne.[5] V priebehu 15. storočia po predlžení mesta o dolný cíp stratila svoju obrannú funkciu. Neskôr tu boli umiestnené zvony a plnila funkciu kostolnej veže.[7]
V staršej literatúre bolo pomenovanie Poľská brána spojené s interpretáciou trasy do Poľska, ktorá mala údajne viesť cez túto bránou.[6][8] Označenie brána je mylné, pretože mestskou bránou nikdy nebola.[4] Neďaleko Poľskej brány existovala Kláštorná veža (Kalastrum) s bránou, na mieste dnešného prechodu Žiackej ulice k schodisku a chodníkom v priekope, ktorá tvorila spojnicu k Levočskému potoku a mlynom. V roku 1531 bránu veže z bezpečnostných dôvodov zasypali. Veža ešte stála v roku 1835 a po požiari v roku 1849 na Kláštorskej ulici bola veža zlikvidovaná.[9]
Galéria
[upraviť | upraviť zdroj]-
Pohľad z Baštovej ulice na Poľskú bránu -
Detail Poľskej brány s gotickým lomeným oknom s kružbou a strieľňami -
Gotický priechod pod vežou -
Trojštvrťový pohľad a nárožie veže -
Detail nárožia veže s výklenok s kamennou kružbou a v ňom konzola pre plastiku
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Zoznam vybraných národných kultúrnych pamiatok [online]. Bratislava: Pamiatkový úrad SR, [cit. 2022-11-06]. Dostupné online.
- ↑ Pamiatkový objekt – podrobnosti [online]. Bratislava: Pamiatkový úrad SR, [cit. 2022-11-06]. Dostupné online.
- ↑ a b c d LEVOČA. In: Súpis pamiatok na Slovensku. 1. vyd. Zväzok II. K – P. Bratislava : Obzor, 1968. 584 s. S. 189 – 219.
- ↑ a b c KUCHARÍK, Juraj. Spiš. Bratislava : Dajama, 2018. ISBN 978-80-8136-082-4. S. 130.
- ↑ a b c Potulky mestom s čarovnou vôňou stredoveku [online]. Príprava vydania Gabriela Hudáková, Dana Kristeková. Levoča: Informačná kancelária Levoča, [cit. 2022-11-05]. Dostupné online. Archivované 2021-04-11 z originálu.
- ↑ a b FRICKÝ, Alexander. Mestské pamiatkové rezervácie na Slovensku. Martin : Vydavateľstvo Osveta, 1986. Kapitola LEVOČA, s. 140.
- ↑ FELBER, Róbert, et al. Levoča a okolie v pamiatkach. 3. vyd. Košice : Východoslovenské vydavateľstvo, 1971. (Autostop.) S. 95 – 96.
- ↑ TEREBESIOVÁ, Eva; TEREBESIOVÁ, Drahomíra. Mestá a obce Slovenska. Košice : Donatus, 1999. (Profily.) ISBN 80-967678-2-8. Kapitola Levoča, s. 164 – 165.
- ↑ Štefánia Tóthová, Ľudmila Husovská, Norma Urnabová. Opevnenie mesta. In: HUSOVSKÁ, Ľudmila, et al. Levoča. Ed. Zita Ročkárová. Diel 3. Bratislava : Pamiatkový úrad Slovenskej republiky, Slovart, 2016. (Národné kultúrne pamiatky na Slovensku.) ISBN 978-80-556-2449-5. S. 87 – 88.
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- HROMADOVÁ, Ľudmila. Levoča: pamiatková rezervácia. Bratislava : Tatran, 1979. 189 s. (Pamiatky mestských rezervácii.)