Preskočiť na obsah

Pod Benáteckým vrchem

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Pod Benáteckým vrchem
Prírodná rezervácia
Pod Benáteckým vrchem
Štát Česko Česko
Región Stredočeský kraj
Okres Okres Nymburk
Lokalita Milovice
Nadmorská výška 202 - 234 m n. m.
Súradnice 50°14′22″S 14°53′14″V / 50,23944°S 14,88722°V / 50.23944; 14.88722
Rozloha 69,2094 ha
Vznik 1. december 2002[1]
 - Vyhlásil Okresný úrad Nymburk
Správa AOPK ČR
Kód AOPK ČR 2251
Česko: Pod Benáteckým vrchem
Pod Benáteckým vrchem
Poloha na mape Česka
Wikimedia Commons: Pod Benáteckým vrchem
Webová stránka: Biolib.cz
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
Európsky významná lokalita
CZ0214006

Pod Benáteckým vrchem je prírodná rezervácia, založená v roku 2002. Dôvodom ochrany je unikátne územie s bohatým výskytom vzácnych a osobitne chránených druhov živočíchov. Chránené územie s rozlohou 69,21 hektára sa nachádza severne od obce Milovice na území bývalého vojenského priestoru. V roku 2005 bola podľa nariadenia vlády č. 132/2005 Zb. prírodná rezervácia zaradená do Národného zoznamu európsky významných lokalít v celkovej rozlohe 1244,1 ha.[2]

Lokalita

[upraviť | upraviť zdroj]

Prírodná rezervácia leží v nadmorskej výške 202 – 234 m n. m. v teplej, mierne suchej klimatickej oblasti s priemernou ročnou teplotou 8 – 9 °C.[2] Priemerné ročné zrážky sú 500 – 600 mm.[2] Kvôli pohybu vojsk bol v oblasti dlhodobý výrub drevín, čo teraz umožňuje výskyt mnohých typov trávobylinných spoločenstiev.

Pri mapovaní biotopov na účely sústavy Natura 2000 bol v prírodnej rezervácii zistený výskyt mezofilných ovsíkových lúk, širolistých suchých trávnikov, otvorených trávnikov s kyjankou sivou (Corynephorus canescens) a kostravových trávnikov piesčín. Okrem trávnikov tvoria miestny biotop suché vresoviská a vysoké suchomilné a mezofilné kroviny.

História

[upraviť | upraviť zdroj]
Súčasťou ochranného manažmentu je používanie ťažkej vojenskej techniky k rozrušovaniu trávnych spoločenstiev, čo má prospešný vplyv na rast rastlín vyžadujúcich nesúvislý vegetačný povrch

Vďaka dlhodobému využívaniu tejto oblasti rôznymi armádami, od roku 1904 až do roku 1991, sa tu, na rozdiel od okolitej intenzívne poľnohospodársky využívanej krajiny, zachovali unikátne rastlinné a živočíšne spoločenstvá.[2]

Rakúska vláda v roku 1904 zabrala 3464 ha pôdy pre vojenský výcvikový priestor (VVP).[3] Na začiatku 1. svetovej vojny boli v Miloviciach zriadené internačné tábory pre ruských a talianskych zajatcov, ktorými prešlo do roku 1916 na 46 tisíc zajatcov, z ktorých mnohí zomreli hladom a na týfus.[3] Miestny taliansky vojenský cintorín je dodnes významnou pamiatkou. VVP bol intenzívne využívaný tiež za prvej republiky a jeho význam podčiarkuje fakt, že v rokoch 1920 – 1922 ho šesťkrát navštívil prezident T. G. Masaryk.[3] Vo využívaní priestoru pokračovali aj nacisti, ktorí cvičisko rozšírili a vybudovali tu množstvo pevnostných stavieb a šesť strelníc (dopadových plôch).[3] V Miloviciach údajne cvičil svoje vojská pre boj v severnej Afrike aj nemecký generál Erwin Rommel.[3] Od roku 1969 až do 30. júna 1991 sídlila v Miloviciach sovietska vojenská posádka, najpočetnejšia vo vtedajšom Československu.[4]

Stredočeský kraj, ktorý je vlastníkom majetku v oblasti bývalého VVP, zatiaľ nenašiel pre priestor využitie. Hajtman David Rath (ČSSD) hovoril v roku 2009 o.i. o malom športovom letisku, slnečnej elektrárni či športovom areáli.[5] Naopak sa bránil tomu, aby v oblasti vzniklo veľké dopravné letisko alebo priemyselné zóny.[5] Kraj prenajal v roku 2010 vojenské letisko Boží Dar s priľahlými pozemkami konzorciu firiem RP Mladá, ktorá na nich plánuje postaviť vedecko-technický park, malé športové letisko, byty a možno aj hotel. Za prenájom 670 hektárov na 20 rokov získa kraj 20 miliónov korún. Plánovanú obriu slnečnú elektráreň v cene 5 miliárd korún spoločnosť nepostaví.[6]

Prírodná rezervácia bola vyhlásená v roku 2002 na území 69,21 hektára, teda na malej časti bývalého VVP. V roku 2005 bola podľa nariadenia vlády č. 132/2005 Zb. prírodná rezervácia zaradená do Národného zoznamu európsky významných lokalít v celkovej rozlohe 1244,1 ha.[2]

Prírodné pomery

[upraviť | upraviť zdroj]

Geologické podložie tvoria prevažne druhohorný stredný turón, konkrétne vápnité a kaolinitické pieskovce, slienité prachovce, piesčité slieňovce a vápence. Na tomto podloží prevažuje pôdne poschodie hnedozemné, ilimerizovaných pôd, rendziny,[p 1] pôd na pieskoch a štrkopieskoch.[2]

Flóra

[upraviť | upraviť zdroj]

V oblasti bol doložený výskyt rastlín, ktoré figurujú v Červenom zozname cievnatých rastlín Českej republiky, rovnako ako chránené druhy. Podľa výsledkov prieskumu terénu z roku 2003 rastie Pod Benáteckým vrchom silno ohrozený vstavač obyčajný (Orchis morio) a horček horký (Gentianella amarella). Z hľadiska druhovej ochrany je pravdepodobne najvýznamnejší výskyt horca krížatého (Gentiana Cruciat).

Z ďalších vzácnych rastlín sú to vstavačovec bazový (Dactylorhiza sambucina) a vemenník dvojlistý (Platanthera bifolia), čiernohlávok zastrihovaný (Prunella laciniata), čiernohlávok veľkokvetý (Prunella grandiflora), divozel tmavočervený (Verbascum phoeniceum) alebo kozinec dánsky (Astragalus danicus).[2] Iný zdroj uvádza tiež veternicu lesnú (Anemone sylvestris).[7]

Fauna

[upraviť | upraviť zdroj]

Obzvlášť významné sú nálezy vzácnych a osobitne chránených bezstavovcov, predovšetkým motýľov a chrobákov. Z hľadiska množstva bezstavovcov je lokalita výnimočná v rámci celých stredných Čiech.

Najcennejšími druhmi sú kriticky ohrozený modráčik Rebelov (Maculinea alcon Rebeli), ktorý je vývojovo viazaný na tu rastúci horec krížatý. Ďalej potom silno ohrozený chlpáčik obyčajný (Tropinota hirta), ohrozená bystruška menivá (Carabus scheidleri), bystruška zlatomedená (Carabus ullrichi) a ďalšie. Prieskum tu odhalil zatiaľ jediné známe miesto výskytu chrústika Amphimallon ruficorne a obaľovača pouralského (Pelochrista obscura) v Česku a jediné známe miesto výskytu svižníka Cicindela germanica, chrústika Ochodaeus chrysameloides a motýľa Adela violaria v Čechách.

Kriticky ohrození sú tu ropucha krátkonohá (Bufo calamita) a mlok hrebenatý (Triturus cristatus), kriticky ohrozené potom užovka hladká (Coronella austriaca), jašterica krátkohlavá (Lacerta agilis), jašterica živorodá (Lacerta vivipara), mlok obyčajný (Triturus vulgaris) alebo skokan štíhly (Rana dalmatina). Zástupcovia ohrozených druhov sú užovka obojková (Natrix natrix), ropucha bradavičnatá (Bufo bufo) a ropucha zelená (Bufo viridis).[2]

Zo osobitne chránených vtáčích druhov môžeme menovať kriticky ohrozenú strnádku lúčnu (Miliaria calandra), medzi silne ohrozené druhy patrí chrapkáč poľný (Crex crex), myšiarka močiarna (Asio flammeus), prepelica poľná (Coturnix coturnix) a kaňa sivá (Circus cyaneus). Ohrozená je tiež jarabica poľná (Perdix perdix), Pŕhľaviar čiernohlavý (Saxicola torquata), včelár lesný (Pernis apivorus) alebo strakoš veľký (Lanius excubitor).[7]

Veľké bylinožravce

[upraviť | upraviť zdroj]
Exmoorské kone v Miloviciach

V januári a apríli 2015 bolo prevezených 15 exmoorských koní veľmi podobných pôvodným divokým koňom v strednej a západnej Európe, ktorí tu majú spásať agresívne byliny a chrániť tak otvorenú a polootvorenú krajinu a jej rastlinné i živočíšne druhy.[8][9] V októbri 2015 bolo pridaných sedem jedincov pratura, vyhynutého tura spätne vyšľachteného nadáciou Tauros.[10][11]

Poznámky

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ rendziny sú málo úrodný pôdny typ na vápencových horninách.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ Pod Benáteckým vrchem [online]. AOPK ČR, [cit. 2016-09-01]. Dostupné online. (po česky)
  2. ↑ a b c d e f g h Pod Benáteckým vrchem [online]. Mesto Lysá nad Labem, [cit. 2016-09-01]. Dostupné online. Archivované 2016-09-11 z originálu. (po česky)
  3. ↑ a b c d e Vojenský výcvikový prostor Milovice [online]. Vojenstvi.cz, [cit. 2016-09-01]. Dostupné online. (po česky)
  4. ↑ Milovice si připomněly odchod sovětských vojáků [online]. Česká televize, 2011-06-25, [cit. 2016-09-01]. Dostupné online. (po česky)
  5. ↑ a b ČTK. Středočeský kraj hledá využití pro bývalý vojenský prostor Milovice-Mladá [online]. Earch.cz, 2009-09-03, [cit. 2016-09-01]. Dostupné online. Archivované 2020-03-29 z originálu. (po česky)
  6. ↑ Martina Klapalová. Kraj pronajal vojenský prostor Milovice. Vyroste tam sportovní letiště a byty [online]. iDnes.cz, 2010-12-11, [cit. 2016-09-01]. Dostupné online. (po česky)
  7. ↑ a b PR Pod Benáteckým vrchem [online]. Biolib.cz, [cit. 2016-09-01]. Dostupné online. (po česky)
  8. ↑ denik.cz: V Milovicích vypustí do přírody 14 divokých koní, uvažuje se i o zubrech
  9. ↑ Česká Krajina: "Stádo divokých koní je kompletní, hřebec se připojil ke skupině klisen" 6.4.2015
  10. ↑ ekolist.cz: "Milovický vojenský prostor spásají nově i pratuři" 13.10.2015. [online]. [Cit. 2016-09-01]. Dostupné online. Archivované 2015-10-15 z originálu.
  11. ↑ Česká Krajina: "Pratuři z Milovic zaujali New York Times, Washington Post i média v Kanadě, Mexiku, Švýcarsku a na Novém Zélandu" 15.10.2015.

Pozri aj

[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj

[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Pod Benáteckým vrchem na českej Wikipédii.

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Pod_Benáteckým_vrchem&oldid=7660295“