Podtatranské múzeum v Poprade
Súradnice: 49°03′13″S 20°17′50″V / 49,0535°S 20,2973°V
| Podtatranské múzeum | |
 | |
| Základné údaje | |
|---|---|
| Adresa | Vajanského 72/4 Poprad, Slovensko |
| Rok založenia | 1876 |
| Typ | historické, vedecké |
| Zbierka | etnografická, archeologická, kultúrno-historická, flóra a fauna |
| Vedenie inštitúcie | |
| Riaditeľ | PhDr. Magdaléna Bekessová |
| Ďalšie odkazy | |
| Web | muzeumpp.sk |
Podtatranské múzeum v Poprade je nadregionálne múzeum, ktorého predchodcami boli Karpatské múzeum v Kežmarku a Tatranské múzeum vo Veľkej. Pôvodné Karpatské múzeum v Kežmarku založil Uhorský karpatský spolok. V roku 1882 bolo presťahované do Popradu a po druhej svetovej vojne vytvorilo základňu pre súčasné Podtatranské múzeum.
Podtatranské múzeum má vo svojich zbierkach unikátne predmety a exponáty z podtatranského regiónu dotýkajúce sa praveku, histórie, prírodných vied, archeológie, ľudového staviteľstva, cechov a remesiel, bývania. poskytuje konzultačnú a prednáškovú činnosť, ponúka štúdium archívnych materiálov, disponuje rozsiahlym knižničným fondom.
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Karpatské múzeum
[upraviť | upraviť zdroj]Valné zhromaždenie Uhorského karpatského spolku 6. augusta 1876 sa uznieslo vytvoriť múzejný stavebný fond na výstavbu nového múzea. Jeho sídlom mal byť Kežmarok. Podľa predstáv vedenia spolku múzeum malo byť záchrancom vzácnych artefaktov, prírodopisných zbierok, archeologických nálezov, vlastivedným múzeom medzinárodného významu prezentujúcim oblasť turistického ruchu, strediskom kultúrnej a vedeckej činnosti spolku. Rozbehla sa zbierková činnosť. Zbierkový fond začali zhromažďovať v Kežmarku. Popradčan Dávid Husz ponúkol dočasné priestory v Huszovom parku a prispel pozemkom i finančným darom na novú budovu. Po provizórnom uskladnení prvých zbierok v roku 1882 v novozriadenom Tatranskom múzeu vo Veľkej presťahovali múzeum v roku 1885 do Popradu, kde preň v roku 1886 postavili v pseudorenesančnom slohu budovu. Na stavbu prospeli občania a členovia spolku, medzi nimi najviac Dávid Husz.[1][2][3]
Tatranské múzeum
[upraviť | upraviť zdroj]Podmienky na umiestnenie múzea ponúkala aj Veľká. Jej predstavitelia dotknutí uprednostnením Kežmarku a potom Popradu založili v roku 1881 z iniciatívy miestneho lekára Eduarda Daitsa Tatranské múzeum, ktoré sa zameralo na tatranskú oblasť. Dňa 11. augusta 1881 skupina nadšencov, miestnej inteligencie a podnikateľov, medzi ktorými boli Aurel Scherfel, Edmund Emericzy, Rudolf Dannhauser, Ján Husz, Eduard Blasy a Dr. Karol Kurminszký založila Velickú múzejnú spoločnosť, ktorej úlohou bolo zbierať prírodno – historické, etnografické a kultúrnohistorické predmety vzťahujúce sa k Vysokým a Nízkym Tatrám. Miestnosti pre múzeum poskytla bezplatne miestna evanjelická a.v. cirkevná obec a 2. júla 1882 bolo múzeum otvorené pre verejnosť. Okrem prírodovednej malo aj kultúrnohistorickú, numizmatickú a etnografickú expozíciou. V roku 1912 evidovalo 18 548 predmetov. Prvým riaditeľom múzea bol lekárnik Aurel Scherfel, ktorý mal najväčší podiel na sústrední botanických zbierok a na publikovaní výsledkov vedeckých výskumov v regionálnych periodikách. Prírodovedecké zbierky sústreďoval a budoval veľčiansky lekár Eduard Daits, ktorý sám zostavil entomologickú kolekciu a tatranský herbár. Činnosť múzea podporovala rodina podnikateľov Krompecherovcov. Ernest Krompecher vytvoril kolekciu modelom tatranských chát, podľa stavu v roku 1930.[1][2][3]
Zbierky
[upraviť | upraviť zdroj]Zbierky Karpatského múzea boli polytematické a podľa dosť nereálnych predstáv mali teritoriálne obsiahnuť celú karpatskú oblasť. V skutočnosti prevládali prírodovedné muzeálie a v podstatne menšej miere kultúrnohistorické exponáty z oblasti Západných Karpát, najviac z Vysokých a Belianskych Tatier s ich spišským predhorím. K nim pribúdali archeologické, kultúrnohistorické, etnografické a turistické fondy. V bohatej knižnici so zvláštnym zameraním na prírodu Karpát boli uložené aj mnohé cenné zväzky staršej tatranskej literatúry. Knižnica v roku 1913 mala 7 933 zväzkov. Na začiatku roku 1909 bolo v múzeu 25 187 jednotiek, za rok pribudlo 684 jednotiek a na konci roka bol stav 25 871 jednotiek. Múzeum, ktoré malo štyroch stálych zamestnancov, navštívilo v roku 1909 3 114 návštevníkov. Múzeum bolo pod kolektívnym vedením muzeálnej komisie Uhorského karpatského spolku.Pred prvou svetovou vojnou bol predsedom muzeálnej komisie popradský evanjelický farár, botanik a publicista Karol Wünschendorfer. Rozhodujúcim mecénom bol Dávid Husz. Na odborných prácach sa väčšinou podieľali kežmarskí, levočskí a spišskonovoveskí profesori.
Prvá svetová vojna znamenala stagnáciu v činnosti múzea. Chýbali finančné prostriedky, neboli zamestnanci a vplyvom vojnových udalostí nezáujem verejnosti o jeho činnosť.[1][2][3]
Nové vedenie múzea
[upraviť | upraviť zdroj]Po vzniku Československa zanikol Uhorský karpatský spolok. Jeho nástupcom sa stal Karpatský spolok. Dr. Michal Guhr, predseda spolku, v roku 1925 v Piešťanoch na Dni spolkov pre cudzinecký ruch prišiel s myšlienkou zjednotenia múzeí v Poprade a vo Veľkej. Uvažovalo sa aj o zriadené nového alpského múzea vo Vysokých Tatrách. Členovia spolku sa rozhodli vyhlásiť zbierku na výstavbu dvoch veľkých miestností Karpatského múzea, ktoré mali byť postavené medzi staršími krídlami pôvodnej budovy. Zozbieralo sa 70 tisíc korún, 12 500 korunami prispelo mesto Poprad. Dňa 13. júna 1926 bola stavba dokončená.[4][1][3]
O správu múzea sa v roku 1922 usiloval novozaložený Klub československých turistov, ktorý chcel pod svoju správu prijať aj Tatranské múzeum a zjednotiť ich do jedného celku do múzea, ktoré by bolo premiestnené do Vysokých Tatier. Zástupcovia oboch múzeí tento návrh odmietli.[1]
Mimoriadne valné zhromaždenie v máji 1924 konštatovalo, že v práci múzea pretrvávajú vážne nedostatky. Chýbalo odborné vedenie, zbierky pribúdali len náhodilo a neboli usporiadané. Bolo treba spracovať celý zbierkový fond. Ten v roku 1925 predstavoval 34 tisíc kusov. Ich finančná hodnota bola približne 2 milióny korún. Najvýznamnejšou udalosťou múzea bola v roku 1926 Lovecká výstava pre Slovensko. Jej príprava si vyžiadala ďalšiu prístavbu budovy múzea. Po jej dokončení múzeum získalo ďalších 242 m² plochy.
V roku 1926 múzeum vydalo Sprievodcu zbierkami Karpatského múzea v Poprade v nemeckom a maďarskom jazyku. V múzeu bolo 35 tisíc exponátov. Boli vystavené v šiestich miestnostiach. V roku 1928 usporiadalo výstavu Spiš v obrazoch, na ktorej sa prezentovali domáci i zahraniční umelci. Cieľom výstavy bola propagácia regiónu. Vystavených bolo 250 obrazov, kresieb a rytín.
V roku 1929 Karpatský spolok vyzval spišských priemyselníkov, aby podporili snahu vedenia múzea vytvoriť stálu expozíciu spišských remesiel a priemyslu. Výzva sa nestretla s očakávaným záujmom. Múzeum sa začiatkom tridsiatych rokov 20. storočia dostávalo do neblahej finančnej situácie. Spolok musel splácať dlžobu za poslednú dostavbu múzea. Múzeum žilo len z ročných príspevkom Krajinského úradu v Bratislave a z príležitostných finančných darov.
O miestnosti prišlo múzeum v roku 1931, kedy prenajalo novú výstavnú miestnosť nemeckej meštianskej škole a potom prišlo ešte o jednu ďalšiu. Koncom tridsiatych rokov mala nemecká meštianska škola prenajaté tri miestnosti. Múzeum malo málo odborných pracovníkov, chýbala systematická vedecko-výskumná práca.
Zlúčenie múzeí
[upraviť | upraviť zdroj]Po skončení druhej svetovej vojny a po zrušení Karpatského spolku a Velickej múzejnej spoločnosti, ktorá riadila Tatranské múzeum, nariadením Slovenskej národnej rady č.51/1945 obe múzeá de iure zanikli. Novozriadený Okresný národný výbor v Poprade 26. júla 1945 uznesením č. 349/1945 zobral do správy opustené múzeum rozpusteného Karpatského spolku a Tatranské múzeum so zámerom spojiť obe múzeá aj so zbierkami. Nové múzeum dostalo názov Tatranské múzeum okresu Popradského, skrátene Tatranské múzeum so sídlom v Poprade. Stalo sa prvým múzeom na Slovensku, ktoré bolo riadené Okresným národným výborom a prvým múzeom s okresnou pôsobnosťou.[1]
Dňa 1. apríla 1957 vzniklo Múzeum Tatranského národného parku s dočasným sídlom v budove múzea v Poprade (do roku 1959). Ten istý deň bolo zriadené Okresné vlastivedné múzeum v Poprade. Po prijatí zákona SNR č. 109/1961 Zb. o múzeách a galériách a v súlade s pripravovanou novou sieťou múzeí, bolo v roku 1961 Okresné vlastivedné múzeum v Poprade, premenované na Podtatranské múzeum v Poprade.[5]
Súčasnosť
[upraviť | upraviť zdroj]V roku 1974 v Spišskej Sobote, v mestskej časti Popradu v objekte bývalého meštianskeho domu (Národná kultúrna pamiatka) bola nainštalovaná nová expozícia Podtatranského múzea.
Od roku 1991 bolo zriaďovateľom múzea Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky (MK SR), v roku 1996 – Podtatranské kultúrne centrum, 1998 – Krajský úrad v Prešove. Od roku 2002 až do súčasnosti je zriaďovateľom múzea Prešovský samosprávny kraj.
Ponuka návštevníkom
[upraviť | upraviť zdroj]V múzeu je sústredných 52 500 kusov zbierkových predmetov a v knižnici múzea viac ako 18 000 zväzkov kníh. Posledná rekonštrukcia budovy múzea sa uskutočnila v rokoch 2015 – 2016. Okrem iného prezentuje sa unikátnym európskym exponátom – hrobkou veľmoža z Matejoviec z konca 4. až začiatku 5. storočia n. l..Druhou stálou expozíciou je Poprad a okolie v zrkadle vekov, ktorá dokumentuje históriu osídlenia podtatranského regiónu od neandertálca po súčasnosť.[5]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c d e f KOLEKTÍV AUTOROV, Bekessová Magdaléna. Vznik Československej republiky a Podtatranské múzeum v Poprade. In: Vznik Československa, Priebeh a vplyv na rozvoj Popradu a jeho okolia: Zborník prác z medzinárodnej konferencie, ktorá sa konala 5.júna 2018 v Poprade. Poprad : Podtatranská knižnica, 2018. 119 s. ISBN 978-80-88692-28-7. S. 74 – 78.
- ↑ a b c HOUDEK, Ivan; BOHUŠ, Ivan. Osudy Tatier. Redakcia Oľga Rázgová. 1.. vyd. Bratislava : Šport, 1976. 244 s. 77-023-76-11-6.
- ↑ a b c d CHALUPECKÝ, Ivan; KOLEKTÍV AUTOROV. Dejiny Popradu. 1.. vyd. Košice : Oriens, 1998. 570 s. ISBN 80-88828-12-0.
- ↑ KOLLÁROVÁ, Zuzana. Karpatský spolok (Karpatheverein). Tatranský dvojtýždenník, roč. 2014, čís. 20.
- ↑ a b História [online]. Podtatranské múzeum v Poprade, [cit. 2019-01-09]. Dostupné online.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Podtatranské múzeum v Poprade
