Preskočiť na obsah

Polyanilín

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Štruktúrny vzorec polyanilínu

Polyanilín (ďalej PANI) je π- konjugovaný organický polymér. Je to zároveň najstarší známy vodivý polymér.

Vlastnosti

[upraviť | upraviť zdroj]

Môže byť pripravený pre rôzne špecifické aplikácie, ako napríklad v dobíjacích batériách, biosenzoroch alebo antikoróznych povlakoch. Jeho vodivosť a ďalšie charakteristiky veľmi závisia od experimentálnych podmienok, pri ktorých bol pripravený, ako sú teplota, pH roztoku, alebo od koncentrácie anilínu v roztoku. PANI existuje vo viacerých formách, ktoré sa navzájom odlišujú chemickými a fyzikálnymi vlastnosťami.

Modifikácie polyanilínu

[upraviť | upraviť zdroj]

Vo všeobecnosti sa vyskytuje v troch formách, nazvaných permigranilín, leukoemeraldín a emeraldín.[1] Produktom elektrochemickej polymerizácie anilínu z kyslého elektrolytu je zelený emeraldín. Ten môže byť jednoducho prevedený ďalšou oxidáciou na úplne oxidovanú tmavomodrú permigranilínovú soľ, ktorá zase môže byť prevedená pomocou alkalickej bázy na tmavofialový permigranilín. Emeraldínová soľ tiež môže byť redukovaná na transparentný leukoemeraldín, alebo pomocou alkalickej bázy prevedená na nevodivý modrý emeraldín.[2]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. SRINIVAS, CH., D. SRINIVASU2, B. KAVITHA, N. NARSIMLU a K. SIVA KUMAR5. Synthesis and Characterization of Nano Size Conducting Polyaniline. 2012, roč. 1, č. 5. ISSN 2278-4861.9.
  2. J. Stejskal, P. Kratochvil, A. D. Jenkins. Polymer 37, 367 (1996)