Preskočiť na obsah

Citrónovníkovec trojlistý

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Poncirus trifoliata)
Citrónovníkovec trojlistý
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Poncirus trifoliata
(L.), Raf., 1838
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Citrónovníkovec trojlistý (iné názvy: citrónovník trojlistý, citrónovec trojlistý, mimo taxonómie: trifoliáta; lat. Poncirus trifoliata (L.) Raf., 1838) je subtropický opadavý ker, alebo nízky strom z čeľade rutovité. Je blízko príbuzný citrusom.

Latinský druhový názov „trifoliata“ je odvodený od slov tres (tri) a folium (list), teda „trojlistý“.

Charakteristika

[upraviť | upraviť zdroj]

Citrónovníkovec trojlistý pochádza zo Strednej Ázie. Je to subtropický, mrazuvzdorný (až do – 25°C), opadavý ker, alebo nízky strom, dorastajúci do výšky 2m. Vetvy má dlhé, s veľkými tŕňmi. Listy sú malé trojpočetné. Kvety sú asi 30 mm veľké, mierne voňavé, biele, na báze ružovkasté. Plody sú spočiatku zelené, po dozretí žlté, guľovité, plstnaté väčšinou hrboľaté asi 30 - 50 mm veľké. Dužina je horko – kyslá, vzhľadom na chuť nejedlá, dá sa použiť ako príchuť do nápojov. Plod má veľký počet semien. Semená sú polyembronické, v reze biele.

Pestovanie

[upraviť | upraviť zdroj]

Citrónovníkovcu trojlistému sa dobre darí v humusovej, priepustnej pôde, no znáša aj ľahké piesčité, stredne ťažké i veľmi ťažké ílovité pôdy s dostatkom vlahy. Hodnoty pH by sa mali pohybovať od 5,5 až 6,0. Rastlina rastie pomaly a rozmnožuje sa semenami, no je možné ju množiť aj odrezkami. Výhodou citrónovníkovca je že nevyžaduje rez, no je možné ho tvarovať. Medzi pestovateľmi citrusov je veľmi obľúbený, keďže je blízko príbuzný citrusom, je hojne využívaný ako mrazuvzdorná podnož pre všetky druhy citrusov. Štepovancom čiastočne prepožičiava svoje vlastnosti a to: mierne zakrslý vzrast a zvyšuje ich odolnosť proti nízkym teplotám, čo býva dôvod, prečo je využívaný aj medzi šľachtiteľmi.[1] Je známych veľa krížencov s trifoliátou [2][3].

Najčastejšie krížence trifoliáty:

Poncirus trifoliata x Citrus sinensis Citranž (citrange)
Poncirus trifoliata x Citrus paradisi Citrumelo (citrumelo)
Poncirus trifoliata x Fortunela japonica Citrumkvat (citrumquat)
Poncirus trifoliata "Flying Dragon" x Citrus unshiu Citsuma (de Prague)

Je do značnej miery vyžívaný ako podnož, hlavne v klimaticky okrajových oblastiach ako je (Japonsko, Čína, Južná Európa, Severná Amerika, ale predovšetkým v krajinách bývalého Sovietskeho zväzu), a to hlavne pre jeho mrazuvzdornosť.

U nás je cenený aj medzi záhradkármi, kde sa pestuje ako solitéra, a to tak pre svoje výrazné kvety na jar, ako aj pre svoje dekoratívne žlté plody, ktoré dlho zostávajú na kre (aj po opadnutí lístia). V niektorých krajinách sa využíva aj na vytváranie živých plotov (dajú sa dobre tvarovať), ktoré sú vzhľadom k nebezpečne vyzerajúcim tŕňom takmer úplne nepriechodné.

Rozšírenie na Slovensku

[upraviť | upraviť zdroj]

Na Slovensku rastie Citrónovníkovec trojlistý v arborétach, parkoch, botanických záhradách. Citrónovníkovec je vysadený aj v Arboréte Mlyňany, kde sa pestuje ako solitéra.

Zaujímavé

[upraviť | upraviť zdroj]

Zaujímavý vzhľad má aj odroda Flying Dragon (poncirus trifoliata var.monstrosus), je o niečo nižšia a je charakteristická svojimi pokrútenými konármi a tŕňmi ohnutými nadol.[1]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b Poncirus trifoliata, Japanese Bitter Orange [online]. [Cit. 2012-08-03]. Dostupné online. (anglicky)
  2. Trifoliate orange and rootstock [online]. [Cit. 2012-08-03]. Dostupné online. Archivované 2012-06-25 z originálu. (anglicky)
  3. ČERNOCH, Zdeněk. Poncirus trifoliáta a jeho hybridy s rodem Citrus [online]. 29.9.2006, [cit. 2012-08-03]. Dostupné online. Archivované 2011-12-29 z originálu. (česky)

Literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]
  • KLOCK, Monika; KLOCK, Thorsten. Citrusy, Najkrajšie druhy a odrody, pestovanie, prezimovanie, rozmnožovanie. [s.l.] : Príroda, 2004. ISBN 80-07-01203-6.
  • HUŠÁK, Stanislav; VALÍČEK, Pavel; TÁBORSKÝ, Vladimír. Tropické a subtropické ovoce, pěstování a využití. [s.l.] : Brázda, 1996. ISBN 80-209-0258-9.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]