Severná Amerika
| Severná Amerika | |
 | |
| Rozloha | 24 709 000 km2 |
|---|---|
| Počet obyvateľov | 592 296 233 (2021) |
| Počet štátov | 23 zvrchovaných štátov 23 nezvrchovaných teritórií |
| Ďalšie odkazy | |
| Commons | Severná Amerika |
Severná Amerika je kontinent na severnej a západnej pologuli. Severná Amerika hraničí na severe so Severným ľadovým oceánom, na východe s Atlantickým oceánom, na juhovýchode s Južnou Amerikou a Karibským morom a na západe a juhu s Tichým oceánom. Do tohto regiónu patria Bahamy, Bermudy, Kanada, Karibik, Stredná Amerika, Clippertonov ostrov, Grónsko, Mexiko, Saint Pierre a Miquelon, ostrovy Turks a Caicos a Spojené štáty.
Severná Amerika má rozlohu približne 24 709 000 km2, čo predstavuje približne 16,5 % rozlohy Zeme a 4,8 % jej celkového povrchu. Rozlohou je tretím najväčším kontinentom po Ázii a Afrike a štvrtým najväčším kontinentom podľa počtu obyvateľov po Ázii, Afrike a Európe. V roku 2021 sa počet obyvateľov Severnej Ameriky odhadoval na viac ako 592 miliónov ľudí v 23 zvrchovaných štátoch, čo predstavuje približne 7,5% svetovej populácie.
Nie je presne známe, ako a kedy sa prvé ľudské populácie dostali do Severnej Ameriky. Je známe, že ľudia žili v Amerike najmenej pred 20 000 rokmi,[1] ale rôzne dôkazy poukazujú na skoršie dátumy.[2] Paleoindiánske obdobie v Severnej Amerike nasledovalo po poslednom glaciáli a trvalo približne do 8 000 pred Kr., keď sa začalo archaické obdobie. Klasická etapa nasledovala po archaickom období a trvala približne od 6. do 13. storočia. Od roku 1000 n. l. boli Severania prvými Európanmi, ktorí začali objavovať a napokon aj kolonizovať oblasti Severnej Ameriky.
Objaviteľské plavby Krištofa Kolumba v roku 1492 viedli k transatlantickej výmene, ktorá zahŕňala migráciu európskych osadníkov počas doby objavov a raného novoveku. Súčasné kultúrne a etnické vzorce odrážajú interakcie medzi európskymi kolonistami, pôvodnými obyvateľmi, zotročenými Afričanmi, prisťahovalcami z Európy, Ázie a potomkami týchto príslušných skupín.
Kolonizácia Európanov v Severnej Amerike viedla k tomu, že väčšina Severoameričanov hovorí európskymi jazykmi, ako sú angličtina, španielčina a francúzština, a kultúry tohto regiónu bežne odrážajú západné tradície. V relatívne malých častiach Severnej Ameriky v Kanade, Spojených štátoch, Mexiku a Strednej Amerike však žije pôvodné obyvateľstvo, ktoré sa naďalej drží svojich príslušných predeurópskych koloniálnych kultúrnych a jazykových tradícií.
Etymológia
[upraviť | upraviť zdroj]Najširšie akceptovaným názorom na pôvod názvu Severnej a Južnej Ameriky je, že boli pomenované nemeckým kartografom Martinom Waldseemüllerom podľa Ameriga Vespucciho. Vespucci bol prvý Európan, ktorý poukazoval na to, že Amerika nie je západnou Indiou, ale celkom novým kontinentom.
Druhou teóriou je, že kontinenty sú pomenované podľa anglického obchodníka Richarda Amerika z Bristolu, ktorý vraj financoval objavnú plavbu Johna Cabota z Anglicka do Newfoundlandu v roku 1497. Ďalším rozšíreným názorom je, že Amerika bola pomenovaná podľa španielskeho moreplavca, so starým vizigótskym menom „Amairick“. Posledná teória tvrdí, že meno má pôvod v reči amerických indiánov. [1]
Geografia
[upraviť | upraviť zdroj]Severná Amerika zaberá severnú časť zemskej plochy nazývanej Nový svet alebo Amerika. Pobrežie kontinentu je dlhé a nepravidelné. Mimo pobrežia sa nachádza niekoľko ostrovov: hlavne Kanadské arktické ostrovy, Malé a Veľké Antily a Aleutské ostrovy. Grónsko, dánsky autonómny ostrov a súčasne najväčší ostrov sveta, je na rovnakej tektonickej doske a je geograficky časťou Severnej Ameriky. Bermudy nie sú súčasťou Ameriky, ale sú to oceánske polostrovy, ktoré sa utvorily pred viac ako sto miliónmi rokov. Najbližšie k nim je Mys Universe v Južnej Karolíne a preto sú často považované za časť Severnej Ameriky. Pri pobreží Kanady sa rozkladá St. Pierre a Miquelon, posledný z kedysi rozsiahlych francúzskych dŕžav v Severnej Amerike.
Geografické rekordy
[upraviť | upraviť zdroj]- Rozloha: 24 523 800 km² (vrátane Grónska a ostrovov v Karibskom mori)
- Najväčšia vzdialenosť sever-juh: 7 200 km
- Najväčšia vzdialenosť východ-západ: 5 700 km
- Najsevernejší bod: Mys Morrisa Jesupa, severné Grónsko (83° 38' severnej šírky)
- Najzápadnejší bod: Attu, Aleuty, USA (172° 30' východnej dĺžky)
- Najvýchodnejší bod: Nordøstrundingen, severovýchodné Grónsko (12° 08' západnej dĺžky)
- Najjužnejší bod: polostrov de Azuero, juhovýchodná Panama (7° 15' severnej šírky)
- Najvyšší bod: Mount McKinley, Aljaška, USA (6 194 m)
- Najnižší bod: Údolie smrti, Kalifornia, USA (86 m pod hladinou mora)
- Najvyššia zaznamenaná teplota: Dolina smrti, Kalifornia, USA (57 °C)
- Najnižšia zaznamenaná teplota: Northice, Grónsko (−66 °C)
- Najväčšie jazero: Horné jazero, Kanada/USA (83 270 km²)
Obyvateľstvo
[upraviť | upraviť zdroj]Prevažujúce jazyky v Severnej Amerike sú angličtina, španielčina a francúzština. Termín angloamerický je používaný pre anglicky hovoriace krajiny Ameriky, menovite: USA a Kanada (kde sú oficiálne zároveň angličtina a francúzština), ale tiež niekedy Belize a časti Karibiku.
Francúzsky jazyk hral v Severnej Amerike historicky dôležitú úlohu a ponecháva si v niektorých regiónoch značnú prítomnosť. Kanada je oficiálne dvojjazyčná; francúzština je oficiálny jazyk kanadskej provincie Quebec a je spolu s angličtinou oficiálny jazyk v provincii Nový Brunsvik. Ďalšia francúzsky hovoriaca oblasť je tiež štát Louisiana v USA, kde je tiež oficiálnym jazykom.
Sociálne a kultúrne predstavuje Severná Amerika dobre definovaný celok. Kanada a USA zdieľajú kultúru a podobné tradície ako výsledok toho, že obidve krajiny sú bývalé britské kolónie. Kvôli silným ekonomickým a historickým väzbám sa medzi týmito dvoma národmi vyvinul spoločný kultúrny a ekonomický trh. Španielsky hovoriaca časť Severnej Ameriky zdieľa spoločnú minulosť s niekdajšími španielskymi kolóniami.
Finančne sú Kanada a USA najbohatšie a najvyvinutejšie národy na kontinente; krajiny Strednej Ameriky a Karibiku sú rozvinuté omnoho menej, zatiaľ čo Mexiko – novo industrializovaná krajina – leží medzi týmito dvoma extrémami. Najdôležitejšími obchodnými blokmi sú Karibská komunita a spoločný trh (CARICOM), Severoamerická zóna voľného obchodu (NAFTA) a nedávno podpísaná Stredoamerická zóna voľného obchodu (CAFTA) – posledná z nich je príklad ekonomickej integrácie, vyhľadávaný národmi tohoto podregiónu ako cesta ku zlepšeniu ich finančného stavu.
Demograficky je Severná Amerika rasovo a etnicky odlišný kontinent. Jej tri hlavné etnické skupiny sú belosi, černosi a miešanci. Nad ostatnými menej početnými skupinami silne prevažujú americkí Indiáni a Číňania.
Hospodárstvo
[upraviť | upraviť zdroj]| Por. | Krajina alebo
teritórium |
HDP (PKS, vrcholový rok)
v miliónoch USD |
Vrcholový
rok |
|---|---|---|---|
| 1 |  Spojené štáty
|
28 781 083 | 2024 |
| 2 |  Mexiko
|
3 434 224 | 2024 |
| 3 |  Kanada
|
2 472 227 | 2024 |
| 4 |  Dominikánska
|
293 365 | 2024 |
| 5 |  Kuba
|
254 865 | 2015 |
| 6 |  Guatemala
|
247 605 | 2023 |
| 7 |  Panama
|
202 013 | 2024 |
| 8 |  Portoriko
|
152 910 | 2023 |
| 9 |  Kostarika
|
152 141 | 2024 |
Medzinárodný menový fond (MMF) vyhodnotil v októbri 2016 HDP na obyvateľa Severnej Ameriky na 41 830 USD, čo z nej robí najbohatší kontinent na svete,[3] za ktorým nasleduje Oceánia.[4]
Kanada, Mexiko a USA majú významné a mnohostranné hospodárske systémy. USA majú najväčšie hospodárstvo na svete.[4] V roku 2016 mali USA podľa odhadov Svetovej banky hrubý domáci produkt na obyvateľa (PPP) vo výške 57 466 USD a sú technologicky najrozvinutejšou ekonomikou z týchto troch krajín.[5] Sektor služieb v USA tvorí 77 % HDP krajiny (odhad z roku 2010), priemysel 22 % a poľnohospodárstvo 1,2 %.[4] Hospodárstvo USA je zároveň najrýchlejšie rastúcou ekonomikou v Severnej Amerike a v Amerike ako celku,[3][6] pričom má aj najvyšší HDP na obyvateľa v Amerike.[3]
Kanada vykazuje výrazný rast v odvetviach služieb, ťažby a výroby.[7] HDP Kanady na obyvateľa (parita kúpnej sily) sa odhaduje na 44 656 USD a v roku 2014 mala 11. najväčšie HDP (nominálne).[7] Sektor služieb Kanady tvorí 78 % HDP krajiny (odhad z roku 2010), priemysel 20 % a poľnohospodárstvo 2 %.[7] Mexiko má HDP na obyvateľa (parita kúpnej sily) vo výške 16 111 USD a v roku 2014 bolo 15. najväčším HDP (nominálne) na svete. Keďže je Mexiko novoindustrializovanou krajinou, udržiava moderné aj zastarané priemyselné a poľnohospodárske zariadenia a prevádzky.[8] Jeho hlavnými zdrojmi príjmov sú ropa, priemyselný vývoz, priemyselný tovar, elektronika, ťažký priemysel, automobily, stavebníctvo, potravinárstvo, bankové a finančné služby.[9]
| Por. | Krajina alebo
teritórium |
HDP (nominálne, vrcholový rok)
v miliónoch USD |
Vrcholový
rok |
|---|---|---|---|
| 1 | Spojené štáty
|
28 781 083 | 2024 |
| 2 | Kanada
|
2 242 182 | 2024 |
| 3 | Mexiko
|
2 017 025 | 2024 |
| 4 | Kuba
|
545 218 | 2021 |
| 5 | Dominikánska
|
127 356 | 2024 |
| 6 | Portoriko
|
117 902 | 2023 |
| 7 | Guatemala
|
110 035 | 2024 |
| 8 | Kostarika
|
96 058 | 2024 |
| 9 | Panama
|
87 347 | 2024 |
Severoamerické hospodárstvo je dobre definované a štruktúrované v troch hlavných hospodárskych oblastiach. Ide o oblasti v rámci Severoamerickej dohody o voľnom obchode (NAFTA), Karibského spoločenstva a spoločného trhu (CARICOM) a Stredoamerického spoločného trhu (CACM). Z týchto obchodných blokov sa USA zúčastňujú na dvoch. Okrem väčších obchodných blokov existuje okrem mnohých iných vzťahov voľného obchodu aj dohoda o voľnom obchode medzi Kanadou a Kostarikou, často medzi väčšími, rozvinutejšími krajinami a krajinami Strednej Ameriky a Karibiku.
.jpg)
NAFTA vytvorila jeden zo štyroch najväčších obchodných blokov na svete.[10] Jeho realizácia v roku 1994 bola zameraná na hospodársku homogenizáciu s nádejou na odstránenie prekážok obchodu a zahraničných investícií medzi Kanadou, USA a Mexikom.[11] Zatiaľ čo Kanada a USA už viedli - a dodnes vedú - najväčšie bilaterálne obchodné vzťahy na svete a kanadsko-americké obchodné vzťahy už umožňovali obchodovanie bez národných daní a ciel, NAFTA umožnila Mexiku zažiť podobný bezcolný obchod. Dohoda o voľnom obchode umožnila zrušiť clá, ktoré predtým platili v americko-mexickom obchode. Objem obchodu sa každoročne neustále zvyšoval a v roku 2010 dosiahol plošný obchod medzi tromi krajinami NAFTA historický nárast o 24,3 %, teda 791 miliárd USD.[12] HDP obchodného bloku NAFTA (PPP) je so 17,617 biliónov USD najväčší na svete. Čiastočne sa to pripisuje skutočnosti, že hospodárstvo USA je najväčším národným hospodárstvom na svete; v roku 2010 mala krajina nominálny HDP približne 14,7 bilióna USD. Krajiny NAFTA sú zároveň jednými z najväčších vzájomných obchodných partnerov. USA sú najväčším obchodným partnerom Kanady a Mexika, pričom Kanada a Mexiko sú navzájom tretími najväčšími obchodnými partnermi.[13] V roku 2018 bola NAFTA nahradená Dohodou USA–Mexiko–Kanada.
Karibský obchodný blok (CARICOM) vznikol v roku 1973, keď ho podpísalo 15 karibských krajín. V roku 2000 predstavoval objem obchodu CARICOM-u 96 miliárd USD. CARICOM umožnil aj vytvorenie spoločného pasu pre pridružené krajiny. V poslednom desaťročí sa obchodný blok zameral najmä na dohody o voľnom obchode a v rámci Úradu CARICOM pre obchodné rokovania boli podpísané dohody o voľnom obchode, ktoré nadobudli platnosť.
,_2018.jpg)
K integrácii stredoamerických ekonomík došlo v roku 1961 podpísaním dohody o spoločnom stredoamerickom trhu, ktorá bola prvým pokusom o nadviazanie silnejšej finančnej spolupráce medzi krajinami tejto oblasti. Po realizácii Stredoamerickej dohody o voľnom obchode (CAFTA) v roku 2006 zostala budúcnosť CACM nejasná.[14] Stredoamerickú dohodu o voľnom obchode podpísalo päť stredoamerických krajín, Dominikánska republika a USA. ústredným bodom CAFTA je vytvorenie zóny voľného obchodu podobnej zóne NAFTA. Okrem USA má vzťahy v stredoamerických obchodných blokoch aj Kanada.
Tieto krajiny sa zúčastňujú aj na medzikontinentálnych obchodných blokoch. Mexiko sa zúčastňuje na dohode o voľnom obchode G3 s Kolumbiou a Venezuelou a má obchodnú dohodu s EÚ. Spojené štáty navrhli a udržiavajú obchodné dohody v rámci Transatlantickej zóny voľného obchodu medzi sebou a Európskou úniou; Zóny voľného obchodu medzi USA a Blízkym východom medzi mnohými štátmi Blízkeho východu a sebou; a Transpacifického strategického hospodárskeho partnerstva medzi štátmi juhovýchodnej Ázie, Austráliou a Novým Zélandom.
Doprava
[upraviť | upraviť zdroj]
Trasa Panamerickej magistráli v Amerike je časť siete ciest s dĺžkou takmer 48 000 km, ktorá prechádza kontinentálnymi štátmi. Neexistuje žiadna definitívna dĺžka Panamerickej diaľnice, pretože vlády USA a Kanady nikdy oficiálne nedefinovali žiadne konkrétne trasy ako súčasť Panamerickej diaľnice a Mexiko má oficiálne mnoho vetiev spájajúcich sa s hranicami USA. Celková dĺžka časti od Mexika po severný koniec diaľnice je však približne 26 000 km.
Prvá transkontinentálna železnica v USA bola postavená v 60. rokoch 19. storočia a spojila železničnú sieť na východe USA s Kaliforniou na pobreží Tichého oceánu. Dokončená bola 10. mája 1869 pri slávnej udalosti so zlatým hrotom na Promontory Summit v Utahu a vytvorila celoštátnu mechanizovanú dopravnú sieť, ktorá spôsobila revolúciu v obyvateľstve a hospodárstve amerického Západu a stala sa katalyzátorom prechodu od vozových súprav predchádzajúcich desaťročí k modernému dopravnému systému.[15] Hoci išlo o úspech, dosiahla status prvej transkontinentálnej železnice tým, že spojila nespočetné množstvo železníc na východe USA s Tichým oceánom a nešlo o najväčší samostatný železničný systém na svete. Kanadská železnica Grand Trunk Railway už v roku 1867 nazbierala viac ako 2 055 km tratí tým, že cez Sarniu v Ontáriu spojila Ontário s kanadskými atlantickými provinciami na západe až po Port Huron v Michigane.
Kultúra
[upraviť | upraviť zdroj]
Kultúry Severnej Ameriky sú rozmanité. USA a anglická Kanada majú mnoho kultúrnych podobností, zatiaľ čo francúzska Kanada má odlišnú kultúru od anglofónnej Kanady, ktorá je chránená zákonom. Keďže USA vznikli z častí, ktoré boli predtým súčasťou španielskeho impéria a neskôr nezávislého Mexika, a na juh od americko-mexickej hranice sa uskutočňuje značná a pokračujúca imigrácia osôb hovoriacich po španielsky. Na juhozápade USA existuje mnoho hispánskych kultúrnych tradícií a značná dvojjazyčnosť. Mexiko a Stredná Amerika sú súčasťou Latinskej Ameriky a kultúrne sa odlišujú od anglofónnej a frankofónnej Severnej Ameriky. So Spojenými štátmi ich však spája vytvorenie vlád po získaní nezávislosti, ktoré sú federatívnymi zastupiteľskými republikami s písanými ústavami pochádzajúcimi z obdobia ich vzniku ako národov. Kanada je federatívna parlamentná demokracia v rámci konštitučnej monarchie.
Ústava Kanady pochádza z roku 1867, kedy bola prijatá konfederácia, v zákone o Britskej Severnej Amerike, ale až v roku 1982 získala Kanada právomoc meniť svoju vlastnú ústavu. Frankofónne dedičstvo Kanady je v zákone zakotvené od roku 1774, keď britský parlament prijal Quebecký zákon. Na rozdiel od prevažne protestantských angloamerických osadníkov v Severnej Amerike boli francúzsky hovoriaci Kanaďania katolíci a quebeckým zákonom im bola zaručená sloboda vyznávať svoje náboženstvo, obnovené právo katolíckej cirkvi vyberať desiatok na jej podporu a zavedené francúzske občianske právo za väčšiny okolností.
Odlišnosť francúzskeho jazyka a kultúry bola kodifikovaná v kanadskom práve, takže angličtina aj francúzština sú úradnými jazykmi. Spojené štáty nemajú žiadny úradný jazyk, ale ich národným jazykom je angličtina.
Kanadská vláda prijala opatrenia na ochranu kanadskej kultúry tým, že obmedzila nekanadský obsah vo vysielaní a vytvorila Kanadskú rozhlasovú a telekomunikačnú komisiu na monitorovanie kanadského obsahu. V provincii Quebec vláda zriadila Quebecký úrad pre francúzsky jazyk, ktorý anglofóni často nazývajú „jazykovou políciou“ a ktorý nariaďuje používanie francúzskej terminológie a označenia vo francúzštine.[16] Od roku 1968 sa jednokomorový zákonodarný zbor nazýva Quebecké národné zhromaždenie. Deň Saint-Jean-Baptiste, 24. jún, je národným sviatkom Quebecu a oslavujú ho frankofónni Kanaďania v celej Kanade. V Quebecu bol školský systém rozdelený na katolícke a protestantské, tzv. konfesionálne školy. Anglofónne školstvo v Quebecu bolo čoraz viac oslabované.[17]
LGBT kultúra sa výrazne prejavuje v tolerantnejších oblastiach Severnej Ameriky. Najvýraznejšie sa to prejavuje na pochodoch hrdosti v mestách po celom kontinente, pričom dva najväčšie sa konajú v New Yorku a Toronte.
Latinskoamerická kultúra je silná na juhozápade Spojených štátov, ako aj v metropolitnej oblasti New Yorku a na Floride, kam prichádzajú Latinoameričania z mnohých krajín západnej pologule. Severné Mexiko, najmä mestá Monterrey, Tijuana, Ciudad Juárez a Mexicali, je silne ovplyvnené kultúrou a spôsobom života v USA. Monterrey, moderné mesto s významnou priemyselnou spoločnosťou, sa považuje za najviac amerikanizované mesto v Mexiku. Severné Mexiko, západ USA a Alberta v Kanade majú spoločnú kovbojskú kultúru.
Anglofónne karibské štáty boli svedkami a účastníkmi úpadku Britského impéria a jeho vplyvu na región a jeho nahradenia hospodárskym vplyvom Severnej Ameriky v anglofónnom Karibiku. Čiastočne je to spôsobené relatívne malým počtom obyvateľov anglicky hovoriacich karibských krajín a tiež tým, že v mnohých z nich žije v súčasnosti viac ľudí v zahraničí ako tých, ktorí zostali doma.
Grónsko zažilo mnoho prisťahovaleckých vĺn zo severnej Kanady, napr. z kmeňa Thule. Grónsko má preto určité kultúrne väzby s pôvodnými obyvateľmi Kanady. Grónsko sa tiež považuje za severské a má silné dánske väzby v dôsledku stáročnej kolonizácie Dánskom.[18]
Šport
[upraviť | upraviť zdroj]USA a Kanada majú veľké športové tímy, ktoré medzi sebou súťažia, ako sú baseball, basketbal, hokej a futbal. Kanada, Mexiko a USA budú v roku 2026 hostiť majstrovstvá sveta vo futbale.
V nasledujúcej tabuľke sú uvedené najvýznamnejšie športové ligy v Severnej Amerike v poradí podľa priemerného príjmu.[19][20] Kanada má samostatnú kanadskú futbalovú ligu, ktorá je oddelená od amerických tímov.
Americký lakros sa v Kanade považuje za národný šport. Curling je v Kanade dôležitým zimným športom a na zimných olympijských hrách je zaradený na listinu športov. Anglický šport kriket je populárny v niektorých častiach anglofónnej Kanady a veľmi obľúbený v niektorých častiach bývalého britského impéria, ale v Kanade sa považuje za menej významný šport. Box je tiež významným športom v niektorých krajinách, napríklad v Mexiku, Paname a Portoriku, a v USA sa považuje za jeden z hlavných individuálnych športov.
| Liga | Šport | Primárna
krajina |
Založená | Tímy | Príjem v
US$ (v miliardách) |
Priemerná
návštevnosť |
|---|---|---|---|---|---|---|
| National Football League (NFL) | Americký futbal | Spojené štáty | 1920 | 32 | $9 | 67 604 |
| Major League Baseball (MLB) | Bejzbal | Spojené štáty
Kanada |
1869 | 30 | $8 | 30 458 |
| National Basketball Association (NBA) | Basketbal | Spojené štáty
Kanada |
1946 | 30 | $5 | 17 347 |
| National Hockey League (NHL) | Ľadový hokej | Spojené štáty
Kanada |
1917 | 32 | $3,3 | 17 720 |
| Liga MX | Futbal | Mexico | 1943 | 18 | $0,6 | 25 557 |
| Major League Soccer (MLS) | Futbal | Spojené štáty
Kanada |
1994 | 28 | $0,5 | 21 574 |
| Canadian Football League (CFL) | Kanadský futbal | Kanada | 1958 | 9 | $0,3 | 23 890 |
Štáty a závislé územia
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Severná Amerika
Wikislovník ponúka heslo Severná Amerika
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Oficiálne názvy štátov Sev. Ameriky a ich oblastí, stav 1996
- Oficiálne názvy hlav. miest štátov a administratívnych centier Sev. Ameriky, stav 1996
| Milióny rokov dozadu | 1100 – 750 | 600 – 550 | – 200 | |||||||||||||||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| ↗ | Arábia | |||||||||||||||||||||||
| ↗ | Madagaskar | |||||||||||||||||||||||
| ↗ | India | |||||||||||||||||||||||
| ↗ | Kongo | ↓ | ↗ | Afrika | → | Afrika | ||||||||||||||||||
| ↗ | Patagónia | ↓ | ↗ | Sibír | ↓ | ↗ | Atlantika | → | Južná Amerika | |||||||||||||||
| Atlantika | ↘ | ↗ | Západná Arábia | ↓ | ↗ | Baltika | ↘ | ↗ | Austrália | |||||||||||||||
| Ur | → | Rodinia | → | Východná Gondwana | → | Protogondwana | → | Pannotia | → | Laurentia | → | Euramerika (Laurussia) |
→ | Pangea | → | Gondwana | → | Antarktída | → | Antarktída | ||||
| Arktída | → | Nena | ↗ | ↘ | Západná Gondwana | → | Protolaurázia | ↗ | ↘ | Gondwana | ↗ | ↘ | Laurázia | → | Laurentia | → | Severná Amerika | |||||||
| Baltika | ↗ | ↘ | Baltika | ↗ | ↓ | Avalónia | ↘ | Eurázia | ||||||||||||||||
| ↘ | Laurentia | ↗ | ↓ | Severná Čína | ||||||||||||||||||||
| ↘ | Sibír | ↗ | ↓ | Južná Čína | ||||||||||||||||||||
| Oceány | Mirovia | Prototethys, Paleotethys | Panthalassa | Tethys | ||||||||||||||||||||
- vodorovné a šikmé šípky - rozdelenie a spojenie
- zvislé šípky - postupné pripájanie a oddeľovanie
Regióny sveta | |
|---|---|
Pozri tiež svetadiely sveta a kontinenty |
- ↑ PIGATI, Jeffrey S.; SPRINGER, Kathleen B.; HONKE, Jeffrey S.. Independent age estimates resolve the controversy of ancient human footprints at White Sands. Science, 2023-10-06, roč. 382, čís. 6666, s. 73–75. Dostupné online [cit. 2024-11-09]. ISSN 0036-8075. DOI: 10.1126/science.adh5007. (po anglicky)
- ↑ ARDELEAN, Ciprian F.; BECERRA-VALDIVIA, Lorena; PEDERSEN, Mikkel Winther. Evidence of human occupation in Mexico around the Last Glacial Maximum. Nature, 2020-08, roč. 584, čís. 7819, s. 87–92. Dostupné online [cit. 2024-11-09]. ISSN 1476-4687. DOI: 10.1038/s41586-020-2509-0. (po anglicky)
- ↑ a b c GDP per capita of North American countries 2024 - StatisticsTimes.com [online]. statisticstimes.com, [cit. 2024-11-09]. Dostupné online.
- ↑ a b c United States. [s.l.] : Central Intelligence Agency, 2024-10-29. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ World Bank Open Data [online]. World Bank Open Data, [cit. 2024-11-09]. Dostupné online.
- ↑ GDP per capita of South American countries 2024 - StatisticsTimes.com [online]. statisticstimes.com, [cit. 2024-11-09]. Dostupné online.
- ↑ a b c Canada. [s.l.] : Central Intelligence Agency, 2024-10-29. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Mexico. [s.l.] : Central Intelligence Agency, 2024-10-29. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Archivovaná kópia [online]. web.archive.org, [cit. 2024-11-09]. Dostupné online. Archivované 2012-03-07 z originálu.
- ↑ UC Atlas: Trade Blocs [online]. web.archive.org, 2011-07-01, [cit. 2024-11-09]. Dostupné online. Archivované 2011-07-01 z originálu.
- ↑ North American Free Trade Agreement (NAFTA) | Definition, Purpose, Members, Replacement, & Provisions | Britannica [online]. www.britannica.com, 2024-10-29, [cit. 2024-11-09]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Global Trade News | A community index of the latest news in the Global Trade Industry [online]. web.archive.org, 2011-08-08, [cit. 2024-11-09]. Dostupné online. Archivované 2011-08-08 z originálu.
- ↑ Increase bilateral trade between NAFTA countries: CME | Canadian Manufacturing [online]. web.archive.org, 2011-06-04, [cit. 2024-11-09]. Dostupné online. Archivované 2011-06-04 z originálu.
- ↑ Central American Common Market | Infoplease [online]. www.infoplease.com, [cit. 2024-11-09]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ About this Collection | World Digital Library | Digital Collections | Library of Congress [online]. Library of Congress, Washington, D.C. 20540 USA, [cit. 2024-11-09]. Dostupné online.
- ↑ Yes, the Quebec ‘language police’ does serve a purpose. The Globe and Mail, 2017-09-21. Dostupné online [cit. 2024-11-09]. (po anglicky)
- ↑ BOURHIS, Richard. Québec’s Bill 40 further undermines the province’s English-language school system [online]. The Conversation, 2020-02-24, [cit. 2024-11-09]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ BAG OM GRØNLAND [online]. [Cit. 2024-11-09]. Dostupné online. (po dánsky)
- ↑ SILVER, Nate. The ‘Big Five’ in North American Pro Sports [online]. 2014-04-04, [cit. 2024-11-09]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ TURNER, Elliott. MLS vs the major leagues: can soccer compete when it comes to big business?. The Guardian, 2014-03-12. Dostupné online [cit. 2024-11-09]. ISSN 0261-3077. (po anglicky)