Pontios z Atén

Pontios (starogr. Πόντιος) bol grécky sochár v 1. storočí.^[1]^[2]

Pontios bol aténsky sochár (neoatickej sochárskej školy) pôsobiaci približne za vlády cisára Augusta.^[3] Jeho autorský podpis je na veľkom rhytone zhotovenom z pentelského mramoru, ktorý sa nachádza v Ríme.^[2]

Πόντιος Ἀθηναῖος ἐποίει.

Pontios z Atén zhotovil^[4]

Objavený bol v roku 1874 v lokalite Auditorium di Mecenate v Ríme.^[5] Rhyton má v dolnej časti podobu okrídleného gryfa a v hornej časti je zdobený reliéfnymi postavami troch mainád (lat. bakchantiek), ktoré sú štylisticky podobné atickým pôvodinám z polovice 5. storočia pred Kr.,^[6]^[2] t. j. dielam vyznačujúcich sa takzvaným „bohatým štýlom“. Tento rhyton v staroveku pravdepodobne slúžil ako fontána „zázračný prameň“. Jeho tvar umocňoval pocit hojnosti (roh hojnosti – symbol bohatstva^[7]) spojený s dionýzskym zlatým vekom (interpretujú to tri tancujúce mainády).^[8]

Referencie a bibliografia

↑ Biographischer Index der Antike. Berlin : Walter de Gruyter, 2012. ISBN 978-31-1095-441-8. S. 768.
↑ ^a ^b ^c Lucia Guerrini: Enciclopedia dell’Arte Antica, Classica e Orientale, Roma 1959, Treccani, Pontios - 1 [1]
↑ Jerome Jordan Pollitt. Art in the Hellenistic Age. Cambridge : Cambridge University Press, 1986. ISBN 978-05-2127-672-6. S. 172.
↑ Inscriptiones Graecae, Regions: Sicily, Italy, and the West (IG XIV): Italy, incl. Magna Graecia IGUR IV 1582 [2]
↑ Auditorium di Mecenate (Rome, Italy). L'Archeologia in Roma capitale tra sterro e scavo. Venezia : Marsilio Editori, 1983. ISBN 978-88-3174-666-3. S. 218.
↑ Lori-Ann Touchette. The Dancing Maenad Reliefs. London : Institute of Classical Studies, University of London, 1995. ISBN 978-09-0058-765-8. S. 12.
↑ Ivan Mrázek. Drahé kameny starověkých civilizací. Brno : Masarykova univerzita, 2014. ISBN 978-80-2107-716-4. S. 261.
↑ Alberto Bernabé, Miguel Herrero de Jáuregui, Ana Isabel Jiménez San Cristóbal, Raquel Martín Hernández. Redefining Dionysos. Berlin : Walter de Gruyter, 2013. ISBN 978-31-1030-132-8. S. 543.

[:768-1] Biographischer Index der Antike. Berlin : Walter de Gruyter, 2012. ISBN 978-31-1095-441-8. S. 768.

[:1-2] Lucia Guerrini: Enciclopedia dell’Arte Antica, Classica e Orientale, Roma 1959, Treccani, Pontios - 1 [1]

[:172-3] Jerome Jordan Pollitt. Art in the Hellenistic Age. Cambridge : Cambridge University Press, 1986. ISBN 978-05-2127-672-6. S. 172.

[:2-4] Inscriptiones Graecae, Regions: Sicily, Italy, and the West (IG XIV): Italy, incl. Magna Graecia IGUR IV 1582 [2]

[:218-5] Auditorium di Mecenate (Rome, Italy). L'Archeologia in Roma capitale tra sterro e scavo. Venezia : Marsilio Editori, 1983. ISBN 978-88-3174-666-3. S. 218.

[:12-6] Lori-Ann Touchette. The Dancing Maenad Reliefs. London : Institute of Classical Studies, University of London, 1995. ISBN 978-09-0058-765-8. S. 12.

[:261-7] Ivan Mrázek. Drahé kameny starověkých civilizací. Brno : Masarykova univerzita, 2014. ISBN 978-80-2107-716-4. S. 261.

[:543-8] Alberto Bernabé, Miguel Herrero de Jáuregui, Ana Isabel Jiménez San Cristóbal, Raquel Martín Hernández. Redefining Dionysos. Berlin : Walter de Gruyter, 2013. ISBN 978-31-1030-132-8. S. 543.

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]

[7]

[8]