Portál:20. storočie/Dokument
Obsah
[upraviť zdroj]1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9 | 10
| „ | O sebe opeť píšem málo. Oj nepovažujte to, drahá moja pani, za nedostatok dôvery. Nie! Práve, že ste mi tak nevýslovne blízka, práve, že s celou dušou Vás milujem, práve preto som tak málo sdielny. Život môj plný je ťažkého zápasu; nuž dovoľte bych len vtedy pootvoril okienko mojej duše, keď ju ožiaruje teplý lúč klidu a radosti. S biedou sa nikdy nedelím so svojimi rodičmi a že Vy vedľa nich ste umiestnená v mojom srdci, to iste cítite.
No nemajte starosť. Energia moja vzrostlá tým postupom, akým sa vyskytujú prekážky. Ja sa prebijem, lebo sa prebiť chcem. Vrele pozdravujem pana profesora a Vaše detičky jako i Vás, milovaná matinko, a snažne Vás prosim, nezapomínajte nikdy na Vašeho Milana |
“ |
| – Milan Rastislav Štefánik v liste Ludmile Vrchlickej, matke jeho bývalej priateľky (Paríž, 3. február 1905) pozri celý dokument | ||
| „ | ...musí byť naprosto jasné a postavené mimo každú pochybnosť, že Slováci a Česi budú budovať svoju novú štátnu jednotu ako rovnocenní a rovnoprávni činitelia. (...) túto zásadu rovnocennosti a rovnoprávnosti prijímame všetci bez rozdielu ako základ o ktorom sa nediskutuje.
Náš nový dom nebude však novým len vo svojom vzťahu medzi Čechmi a Slovákmi, musí byť prebudovaný aj inak – politicky i sociálne, s novou náplňou, novými institúciami a často i novými ľuďmi. To platí tiež o jeho vzťahu k iným národom a najmä k tým Nemcom a Maďarom, ktorí boli pred válkou jeho politicky plnoprávnymi partnermi. Po tejto vojne už niečo takého možné nie je. Náš štát bude štátom národným, štátom len Čechov a Slovákov a nikoho iného! |
“ |
| – Edvard Beneš v príhovore verejnosti po návrate z exilu do ČSR (Košice, 3. apríl 1945) pozri celý dokument | ||
| „ | Od Štetína na Balte po Terst na Jadrane bola cez kontinent spustená železná opona. Za touto líniou ležia všetky hlavné mestá starých štátov strednej a východnej Európy: Varšava, Berlín, Praha, Viedeň, Budapešť, Belehrad, Bukurešť a Sofia, všetky tieto vynikajúce mestá a tam žijúci obyvatelia nachádzajú v niečom, čo musím nazvať sovietskou sférou. Všetko je v tej či onej forme nielen predmetom sovietskeho vplyvu, ale vo veľkej miere a mnohých prípadoch tiež predmetom rastúcich opatrení kontroly Moskvy. (...) Rusmi ovládaná poľská vláda bola povzbudená k ohromným a nespravodlivým zásahom voči Nemecku. Vykonáva sa masové vyháňanie miliónov Nemcov v rozmeroch, o ktorých sa nám ani nesnívalo. Komunistické strany, ktoré boli vo všetkých týchto východných štátoch Európy veľmi malé, dosiahli postavenie a moc, ktorá nezodpovedá počtu ich členov a všade chcú dosiahnuť totalitnú kontrolu. | “ |
| – Winston Churchill v prejave na Westminster College (Fulton, Missouri, 5. marec 1946) pozri celý dokument | ||
| „ | V devätnástom storočí bol problém v tom, že Boh je mŕtvy; v dvadsiatom storočí v tom, že človek je mŕtvy. V devätnástom storočí neľudskosť znamenala krutosť; v dvadsiatom storočí znamená schizoidné odcudzenie človeka samému sebe. Nebezpečenstvom minulosti bolo, že sa ľudia stanú otrokmi. Nebezpečenstvom budúcnosti je, že sa ľudia môžu stať robotmi. | “ |
| – Erich Fromm | ||
| „ | Utópie sú uskutočniteľné, možno ich uskutočniť skôr, ako to, čo bolo predstavované ako "realistická politika" a čo bolo iba racionálnou vypočítavosťou kabinetných politikov. Život smeruje k utópiám a možno, že sa odhaľuje nové storočie snov inteligencie a kultúrnej vrstvy o tom, ako sa vyhnúť utópiám, ako sa vrátiť k neutopickej spoločnosti, k menej "dokonalej" a slobodnejšej spoločnosti. | “ |
| – Nikolaj Alexandrovič Berďajev | ||
| „ | Viem, prosím, že maďarské masy, maďarské sedliactvo, maďarské maloživnostníctvo, maďarský obchodník počas desaťročí a storočí práve toľko trpel od Židov a od židovských rozličných prehmatov, ako od nich trpeli aj Slováci. Ja, prosím, preto opätovne s radosťou pozdravujem, že sa Židia budú zvlášť kvalifikovať. Ale súčasne prosím, aby v týchto časoch všetci tí, ktorí, povedzme, verejnú mienku vedú alebo sa o jej vedenie pokúšajú, nech odhliadnu od toho a nech nás neprivádzajú so Židmi na jedného menovateľa. Lebo my Maďari, ktorí stojíme na kresťanskom a národnom podklade, pripadáme od tej židovskej ideológie aspoň tak ďaleko, ako ďaleko pripadajú Slováci. O pripravovanom sčítaní obyvateľstva počas prebiehajúcich protižidovských perzekúcií. Snem Slovenskej republiky v Bratislave, 8. október 1940. | “ |
| – János Esterházy | ||
| „ | Dnes sa môže zdať ťažké, že nemôžeme osláviť toto výnimočné výročie tak, ako by sme si priali. Namiesto toho si pamätáme z našich domovov a našich prahov. Ale naše ulice nie sú prázdne; sú naplnené láskou a starostlivosťou, ktorú jeden o druhého máme. A keď sa dnes pozerám na našu krajinu a vidím, čo sme ochotní urobiť, aby sme sa navzájom chránili a podporovali, s hrdosťou hovorím, že sme stále národom, ktorého by títo statoční vojaci, námorníci a letci poznali a obdivovali. | “ |
| – Alžbeta II. | ||
| „ | Skutočnosť, že Slováci formulovali novodobú myšlienku slovanskej vzájomnosti a program vzájomného sa poznávania slovanských národov, a to jak v jeho romantickej, tak i realistickej a vedeckej forme - nie je náhodná. ...splývanie povedomia slovanského a slovenského sa názorne odráža aj na pozdnom ustálení pojmu pojmu Slovák, slovenský. Až do XVIII. ba i XIX. storočia stretávame sa v latinských, československých i nemeckých prameňoch s takýmto pojmenovaním Slovákov: Slavi, Pannoni Slavi, Hungariae Slavi, Slowyenin, Slaven oder Venden, atď. ... Boli to predsa len Slováci - najmä Kollár a Šafárik - čo túto myšlienku (vzájomnosti) vypracovali v sústavu. Súvisí to azda so skutočnosťou, že Slováci boli skôr uvedomelými Slovanmi, než uvedomelými Slovákmi. | “ |
| – Vladimír Clementis | ||
| „ | Kultúra existuje iba potiaľ, pokiaľ sa snaží, pokiaľ ustavične zápasí o poľudštenie človeka, o medziľudské porozumenie. Jej vyspelosť sa nemeria iba intelektuálnymi a tvorivými výkonmi, ale práve jej trvalým a nepremenným zmyslom, jej ustavičným dotykom s individuálnym človekom v národnom či nadnárodnom kolektíve - práve ustavičnosť onoho dotyku, jeho vytrvalé trvanie je nádejou ľudstva, dnes už vari jedinou a poslednou. ... Dodatočne - mnohé veci stíhame iba dodatočne - čítam jednu z podôb takejto vzbury, francúzskeho možno význačného a možno iba známeho maliara Jeana Dubuffeta: „Umelecká tvorba, ktorá základným spôsobom neodsúdi kultúru, ktorá neukáže na jej prázdnotu a nezmyselnosť, nám v ničom nepomôže.“ Vždy pri takýchto vzburách, a poznáme ich mnoho v našom i iných storočiach, ide nie o podstatu kultúry, ale práve o jej konkrétnu podobu, o podobu jej obmedzení, ktoré sa uskutočňujú niekedy železnou rukou štátnej moci a inokedy akoby zamatovou rukou trhových vzťahov, a ešte inokedy opätkom univerzálnej ideológie. | “ |
| – Vladimír Mináč | ||
10
[upraviť zdroj]
| „ | V roku 1938 vydal autor používajúci pseudonym Elmar Brugg knihu oslavujúcu Hörbigera ako Kopernika XX. storočia, v ktorej uvádza, že teória večného ľadu vysvetľuje hlboké súvislosti spájajúce pozemské dianie s kozmickými silami, a uzatvára, že mlčanie demokraticko-židovskej vedy vo vzťahu k Höldigerovi je typickým prípadom sprisahania priemerných. | “ |
| – Umberto Eco | ||