Portál:Belgicko/Odporúčaný článok
Béguinages (flámsky: begijnhof) sú špecifické architektonické objekty, skupiny menších domov obohnaných múrom, ktoré boli v stredoveku obývané bekyňami. Bekyne ženské náboženské združenie vo vnútri rímskokatolíckej cirkvi, založené v 13. storočí v Nizozemsku pre ženy, ktoré chceli slúžiť Bohu bez toho, aby sa odlúčili od sveta. V roku 1184 založil kňaz Lambert de Begue (prezývaný Kokta) v Lutychu ženské náboženské spolky, ktoré po ňom prijali meno béguines – bekyne. Toto hnutie bolo pôvodne vyvolané veľkým populačným nepomerom mužov a žien v dôsledku križiackych výprav.[chýba zdroj] Voľné združenie osôb sa postupne pretvorilo v rád, ktorý však nebol tak prísny ako iné uzavreté rády. Členovia neskladali rehoľný sľub a svojim členom rád prikazoval síce poslušnosť a pokánie, ale nie chudobu, ako tomu bolo u mníšok. Mnohé členky boli vdovy, či slobodné ženy z bohatých a vážených rodín. Ich cieľom bola modlitba, rozjímanie a charitatívna činnosť. Väčšinou sa starali o chorých a starých ľudí a tiež vyrábali krajky a oblečenie, čo bol jeden zo zdrojov financií. Postupne vznikla i mužská obdoba Rádu – beguini alebo tiež berghardovia.