Portál:Fyzika/Odporúčané články/2010
2006 - 2007 - 2008 - 2009 - 2010 - Univerzálne
Toto je archív odporúčaných článkov za rok 2010.
Index
[upraviť zdroj]1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9 | 10 | 11 | 12 | 13 | 14 | 15 | 16 | 17 | 18 | 19 | 20 | 21 | 22 | 23 | 24 | 25 | 26 | 27 | 28 | 29 | 30 | 31 | 32 | 33 | 34 | 35 | 36 | 37 | 38 | 39 | 40 | 41 | 42 | 43 | 44 | 45 | 46 | 47 | 48 | 49 | 50 | 51 | 52
1/2009
[upraviť zdroj]Portál:Fyzika/Odporúčaný článok/1 2010
2/2009
[upraviť zdroj]Portál:Fyzika/Odporúčaný článok/2 2010
3/2009
[upraviť zdroj]Portál:Fyzika/Odporúčaný článok/3 2010
4/2009
[upraviť zdroj]Kerrova metrika je stacionárne, sféricky symetrické, vákuové riešenie Einsteinových rovníc gravitácie a opisuje časopriestor generovaný rotujúcim hmotným telesom. Toto riešenie objavil v roku 1963 novozélandský fyzik Roy Kerr.
Takéto riešenie je jednou z najprirodzenejších interpretácií časopriestoru v okolí kompaktných objektov ako sú neutrónové hviezdy alebo čierne diery. Toto tvrdenie takisto podporuje skutočnosť, že energetické zdroje kvazarov a aktívnych galaktických jadier sú dnes s určitou samozrejmosťou akceptované ako akrečné disky okolo supermasívnych čiernych dier a nenulový moment hybnosti u takýchto čiernych dier je teda zrejmý.
Metrika
[upraviť zdroj]Kerrova metrika zapísaná v Boyerových-Lindquistových súradniciach má tvar
kde
kde
- M je hmotnosť telesa generujúceho tento časopriestor,
- a je špecifický moment hybnosti. Opisuje rotáciu čiernej diery.
- uvažujeme pritom geometrické jednotky v ktorých je c=G=1.
Toto riešenie sa v prípade nulového uhlového momentu hybnosti a redukuje na Schwarzchildovu čiernu dieru. Na druhej strane ak a=M dostávame tzv. extrémnu čiernu dieru, teda čiernu dieru, ktorej rotácia má maximálnu možnú hodnotu. Za touto hranicou a>M teleso prestáva byť čiernou dierou a nazýva sa nahá singularita.
5/2009
[upraviť zdroj]Raoultov zákon vyjadruje vzťah medzi zložením kvapaliny a zložením pár nad ňou. Zákon odvodil francúzsky chemik François-Marie Raoult.
Raoultov zákon hovorí, že parciálny tlak () nasýtenej pary zložky A nad jej roztokom sa rovná tlaku nasýtenej pary zložky A nad čistým rozpúšťadlom (t. j. látka A) násobený molovým zlomkom látky A v roztoku ():
Zo vzťahu vyplýva, že medzi parciálnym tlakom zložky a molovým zlomkom tejto zložky platí priama úmernosť. Konštantou úmernosti je tlak , ktorý je pre každú látku charakteristický a jeho hodnota vyjadruje prchavosť danej zložky. Priama úmernosť platí len pre ideálne roztoky, reálne roztoky vykazujú pozitívne aj negatívne odchýlky od Raoultovho zákona.
Aplikácia Raoultovho zákona
[upraviť zdroj]Zo závislosti tlaku pár od zloženia kvapalnej aj plynnej fázy je vyplýva, že koncentrácia prchavejšej zložky je v plynnej fáze vyššia než v kvapalnej. Práve tento jav je základom separačných metód ako sú destilácia alebo rektifikácia.
6/2009
[upraviť zdroj]Portál:Fyzika/Odporúčaný článok/6 2010
7/2009
[upraviť zdroj]Portál:Fyzika/Odporúčaný článok/7 2010
8/2009
[upraviť zdroj]Portál:Fyzika/Odporúčaný článok/8 2010
9/2009
[upraviť zdroj]Portál:Fyzika/Odporúčaný článok/9 2010
10/2009
[upraviť zdroj]Portál:Fyzika/Odporúčaný článok/10 2010
11/2009
[upraviť zdroj]Portál:Fyzika/Odporúčaný článok/11 2010
12/2009
[upraviť zdroj]Portál:Fyzika/Odporúčaný článok/12 2010
13/2009
[upraviť zdroj]Portál:Fyzika/Odporúčaný článok/13 2010
14/2009
[upraviť zdroj]Portál:Fyzika/Odporúčaný článok/14 2010
15/2009
[upraviť zdroj]Portál:Fyzika/Odporúčaný článok/15 2010
16/2009
[upraviť zdroj]Portál:Fyzika/Odporúčaný článok/16 2010
17/2009
[upraviť zdroj]Portál:Fyzika/Odporúčaný článok/17 2010
18/2009
[upraviť zdroj]Portál:Fyzika/Odporúčaný článok/18 2010
19/2009
[upraviť zdroj]Portál:Fyzika/Odporúčaný článok/19 2010
20/2009
[upraviť zdroj]Portál:Fyzika/Odporúčaný článok/20 2010
21/2009
[upraviť zdroj]Portál:Fyzika/Odporúčaný článok/21 2010
22/2009
[upraviť zdroj]Portál:Fyzika/Odporúčaný článok/22 2010
23/2009
[upraviť zdroj]Portál:Fyzika/Odporúčaný článok/23 2010
24/2009
[upraviť zdroj]Portál:Fyzika/Odporúčaný článok/24 2010
25/2009
[upraviť zdroj]Portál:Fyzika/Odporúčaný článok/25 2010
26/2009
[upraviť zdroj]Portál:Fyzika/Odporúčaný článok/26 2010
27/2009
[upraviť zdroj]Portál:Fyzika/Odporúčaný článok/27 2010
28/2009
[upraviť zdroj]Portál:Fyzika/Odporúčaný článok/28 2010
29/2009
[upraviť zdroj]Portál:Fyzika/Odporúčaný článok/29 2010
30/2009
[upraviť zdroj]Portál:Fyzika/Odporúčaný článok/30 2010
31/2009
[upraviť zdroj]Portál:Fyzika/Odporúčaný článok/31 2010
32/2009
[upraviť zdroj]Portál:Fyzika/Odporúčaný článok/32 2010
33/2009
[upraviť zdroj]Portál:Fyzika/Odporúčaný článok/33 2010
34/2009
[upraviť zdroj]Portál:Fyzika/Odporúčaný článok/34 2010
35/2009
[upraviť zdroj]Portál:Fyzika/Odporúčaný článok/35 2010
36/2009
[upraviť zdroj]Portál:Fyzika/Odporúčaný článok/36 2010
37/2009
[upraviť zdroj]Portál:Fyzika/Odporúčaný článok/37 2010
38/2009
[upraviť zdroj]Portál:Fyzika/Odporúčaný článok/38 2010
39/2009
[upraviť zdroj]Portál:Fyzika/Odporúčaný článok/39 2010
40/2009
[upraviť zdroj]Portál:Fyzika/Odporúčaný článok/40 2010
41/2009
[upraviť zdroj]Portál:Fyzika/Odporúčaný článok/41 2010
42/2009
[upraviť zdroj]Portál:Fyzika/Odporúčaný článok/42 2010
43/2009
[upraviť zdroj]Portál:Fyzika/Odporúčaný článok/43 2010
44/2009
[upraviť zdroj]Portál:Fyzika/Odporúčaný článok/44 2010
45/2009
[upraviť zdroj]Portál:Fyzika/Odporúčaný článok/45 2010
46/2009
[upraviť zdroj]Portál:Fyzika/Odporúčaný článok/46 2010
47/2009
[upraviť zdroj]Portál:Fyzika/Odporúčaný článok/47 2010
48/2009
[upraviť zdroj]Portál:Fyzika/Odporúčaný článok/48 2010
49/2009
[upraviť zdroj]Portál:Fyzika/Odporúčaný článok/49 2010
50/2009
[upraviť zdroj]Portál:Fyzika/Odporúčaný článok/50 2010
51/2009
[upraviť zdroj]Portál:Fyzika/Odporúčaný článok/51 2010