Portál:Fyzika/Odporúčaný článok/36 2009

Cestovanie v čase je teoretická koncepcia, kedy sa cestovateľ (človek) pohybuje do minulosti či do budúcnosti, väčšinou za pomoci nejakého stroja času.

Už od počiatku vedy si mnohí ľudia kládli otázku, či je možné cestovať do minulosti a zmeniť ju, alebo cestovať do budúcnosti a vyhnúť sa následkom. Napriek tomu, že až do začiatku 20. storočia bolo cestovanie v čase považované za nemožné, fyzik Albert Einstein pomocou špeciálnej teórie relativity ukázal, že do budúcnosti je cestovať možné. Podľa tejto teórie, pokiaľ sa akékoľvek teleso približuje rýchlosti svetla, čas sa pre neho z hľadiska ostatných spomalí, takže vlastne cestuje do budúcnosti. Rovnaký efekt je možný docieliť pobytom v silnom gravitačnom poli, napr. v blízkosti čiernej diery. Pri žiadnom z tých spôsobov nie je možné cesty späť do minulosti, cesta je len jednosmerná.

Cestovanie do minulosti je teoreticky omnoho zložitejšie a aj moderná fyzika ho je schopná len ťažko popísať. Odborníci sa delia na dva tábory, niektorí poukazujú na to, že to možné je, niektorí ho odmietajú.

Odporcovia svoje hlavné argumenty stavajú na existenciu časových paradoxov. Časový paradox je jav, kedy by prípadný pozorovateľ mohol pomocou cesty časom do minulosti zabrániť tomu, aby do nej odcestoval, a vytvoril tak situáciu, ktorá nemá riešenie, stav kedy reakcia zruší akciu (Paradox starého otca).