Portál:Fyzika/Odporúčaný článok/52
Hallov jav je vznik potenciáloveho rozdielu na elektródach polovodičovej doštičky, ktorou prechádza elektrický prúd a sučasne sa nachádza v magnetickom poli s magnetickou indukciou neparalelnou (často kolmo pôsobiacou) so smerom vektoru prúdovej hustoty, charakterizovanom tzv. Hallovým napätím.
Hallov jav je proces generovania Hallovho elektrického poľa v polovodiči (existuje i v kovoch, ale vzhľadom ku vysokej koncentrácii vodivostných elektrónov sa takmer neuplatňuje) za súčasného pôsobenia vonkajšieho elektrického a magnetického poľa. Dôsledkom toho sa hromadí na jednej strane látky záporný náboj a na strane druhej náboj kladný. Vďaka tomu, že póly majú rôzny potenciál, vzniká Hallovo napätie. Doštičkou potom preteká prúd o hustote
Pôsobením Lorentzovej sily (Bz je indukcia) sú nosiče vychyľované na jeden pól doštičky.
Hallovo pole vyvolá opačnú silu k Lorentzovej sile
Jav bol objavený Edwinem Hallom v roku 1879 a na počesť nesie jeho meno.
Hallovo napätie[upraviť zdroj]
Následkem Hallovho javu vzniká Hallovo napätie: