Portál:História/Odporúčaný článok/17


Mennofer, Mennefer alebo Memfis (starogr. Μέμφις, lat. Memphis, arab. منف) bolo hlavné mesto prvého dolnoegyptského nomu a v období Starej ríše prvé hlavné mesto zjednoteného Egypta, t. j. od jeho založenia až približne po rok 2200 pred Kr. Hlavným mestom bol ešte počas krátkeho obdobia v Novej ríši a správnym mestom počas celého staroveku.
Podľa legendy, ktorú spomína staroegyptský historik Manehto, mesto založil faraón Meni okolo roku 3000 pred Kr. Mennofer bol v staroveku vždy významnou metropolou stredomorskej oblasti. Jeho úpadok a strata ekonomického významu v neskorom staroveku súvisí so vzostupom prímorského mesta Alexandrie. Náboženský význam Mennoferu klesol po Solúnskom edikte východorímskeho cisára Theodósia I. z roku 380, v ktorom bolo kresťanstvo de facto povýšené na jediné štátne náboženstvo. Ruiny mesta sa nachádzajú v okolí dediny Mít Rahína v dnešnom Egypte, južne neďaleko Káhiry. Od roku 1979 sú súčasťou lokality, ktorá je zapísaná do zoznamu Svetového dedičstva UNESCO spolu s nekropolou, rozprestierajúcou sa medzi dedinou Abú Rawáš a Dahšúrom. Areál je prístupný verejnosti ako prírodné múzeum pod šírim nebom.