Portál:História/Odporúčaný článok/9
Dejiny Košíc siahajú do obdobia stredného paleolitu, ako to dokazuje nález pästných klinov v mestskej časti Poľov a blízkej obci Kechnec. Slovanské osídlenie Košickej kotliny je kontinuálne dokázané od 7. storočia. Slovanské kmene si tu vybudovali v 9. a 10. storočí niekoľko hradísk, ktoré kultúrne gravitovali k Veľkej Morave, aj keď nie je dokázané, že pohanské osídlenie Košickej kotliny bolo jej integrálnou súčasťou.
V stredoveku bola Villa Cassa najdôležitejšou osadou v regióne s veľkým farským kostolom, o ktorom prvá písomná zmienka pochádza z roku 1230 (zároveň prvá písomná zmienka mesta). V roku 1290 dostali Košice mestské práva a ako sídlo Kráľovskej komory sa stali najdôležitejším mestom Horného Uhorska. Vďaka podpore kráľa Karola I. v boji proti šľachtickým rodom Omodejovcov v rokoch 1311 – 1312 sa stali oporou kráľovskej moci a boli im udelené mnohé hospodárske a právne výhody. Vrcholom kráľovskej priazne bolo Veľké privilégium Ľudovíta Veľkého pre mesto Košice z roku 1347 a udelenie erbu Košíc z roku 1369 – prvého erbu pre právnickú osobu v Európe vôbec. Košice boli najväčším stredovekým mestom na území Slovenska a druhým slobodným kráľovským mestom v hodnostnom poradí uhorských miest s mestskými výsadami, akými disponoval len Budín.