Portál:Politika/Odporúčaný článok/17 2006

Demokracia (po grécky δημοκρατíα = vláda ľudu > z gréckeho δημος (demos)=ľud + κρατειν (kratein)= vládnuť) je:

a) forma politického zriadenia, v ktorom je zdrojom všetkej moci ľud. Vo všeobecnej forme demokracie sa menšina v rámci daných politických organizačných štruktúr podriaďuje rozhodnutiam väčšiny a táto väčšina je zároveň zaviazaná k rešpektovaniu neodobrateľných práv menšiny. V dnešnej dobe je demokracia všeobecne považovaná za "najmenej zlý" (Churchill) model vlády.
b) historicky politické zriadenie v starovekom Grécku v väčšine jeho mestských štátov, najmä v Aténach v 6. - 4. storočí pred Kr. majúce isté charakteristiky a)
c) V širšom slova zmysle termín demokracia označuje aj súbor názorov a postojov jednotlivca k okolnému svetu, ku spoločnosti, v súlade s a).

Druhy demokracie

Existujú dva základné druhy demokratického systému:

priama demokracia – ľud rozhoduje o politických otázkach priamo, tzv. referendom, pre ich zástupcov záväzným (napr. Švajčiarsko). Súčasťou právnej úpravy referenda je tiež ľudová iniciatíva – právo predložiť do referenda záväzný návrh, ktorý má stanovený počet podpisov (napr. 100 000 na spolkovej úrovni Švajčiarska, v kantónoch a obciach je počet podpisov nižší, primerane k počtu občanov).
reprezentatívna (tiež nepriama, zastupiteľská) – ľud si volí svojich zástupcov, ktorí potom v jeho mene a v jeho záujme rozhodujú (prevažná väčšina demokratických krajín, napr. Česko). V reprezentatívnych demokraciách je najvyšším zastupiteľským orgánom parlament - hovorí sa potom teda o parlamentnej demokracii.