Portál:Politika/Odporúčaný článok/43 2016
Maďarské povstanie alebo Maďarské ľudové povstanie alebo Maďarská revolúcia bolo násilne potlačené ľudové povstanie v Maďarsku v roku 1956 proti vláde komunistickej strany a pomerom, ktoré vnucoval Sovietsky zväz. Po východonemeckom povstaní z roku 1953 a povstaní robotníkov v poľskej Poznani v roku 1956 išlo o v poradí tretí veľký a násilne potlačený konflikt ľudu s komunistickým režimom alebo priamo s okupačnými mocnosťami v bývalých európskych satelitoch Sovietskeho zväzu.
Povstanie vypuklo 23. októbra 1956, kedy pokojná demonštrácia solidarity s Poľskom prerástla v spontánny výbuch odporu obyvateľstva proti komunistickému režimu. Vo večerných hodinách padli pri budove rozhlasu prvé výstrely. Od druhej hodiny rannej nasledujúceho dňa vyrazili sovietske vojská do budapeštianskych ulíc. Došlo k prvým bojom medzi maďarskými povstalcami a sovietskymi okupantmi. 25. októbra prebehla pred budovou parlamentu obrovská demonštrácia za odstúpenie Ernő Gera. Príslušníci tajnej polície ÁVH ukrytí na strechách začali strieľať do bezbranného davu. Imre Nagy neskôr predstavil novú vládu, v ktorej figurovali aj niektorí bývalí vodcovia pravicovej FKgP ako Zoltán Tildy a Béla Kovács. O deň neskôr 28. októbra uznal povstanie za národno-demokratické hnutie. 30. októbra sa sovietske jednotky začali sťahovať z hlavného mesta, zároveň sa však sovietske velenie tajne pripravovalo na ďalší ozbrojený útok. 31. októbra vedenie Sovietskeho zväzu rozhodlo o potlačení revolúcie vojenskou cestou. Keď bol Imre Nagy informovaný o aktivizácii sovietskych jednotiek, naliehal na OSN a 1. novembra vyhlásil neutralitu Maďarska a vystúpenie z Varšavskej zmluvy. Za svitania 4. novembra začala ofenzíva proti hlavnému mestu. Zúrivé boje povstalcov pokračovali v Budapešti aj v ďalších mestách asi týždeň. János Kádár pricestoval 7. novembra, na čele svojej promoskovskej vlády, na sovietskych tankoch do Budapešti. Húževnaté boje Maďarov trvali až do 10. alebo 11. novembra.