Portál:Rádiológia/Odporúčaný článok
Obsah
[upraviť zdroj]
Röntgenové žiarenie alebo röntgenové lúče alebo lúče X je elektromagnetické žiarenie v rozsahu vlnových dĺžok od 1 nanometra do 100 pikometrov. Vzniká prudkým zabrzdením urýchlených elektrónov (brzdné žiarenie) alebo prechodom elektrónov na nižšie energetické hladiny v atóme (charakteristické žiarenie).
Jeho prirodzeným zdrojom sú najmä hviezdy, umelo sa dá získať v röntgenovej trubici (röntgenke) dopadom zrýchlených elektrónov na anódu (kladne nabitú elektródu). Jeho ďalšími zdrojmi sú niektoré rádionuklidy, z umelých napríklad urýchľovač. V rádiológii používané spektrum má vlnovú dĺžku 1-50 nm. Okrem medicíny sa využíva pri štrukturálnej a spektrálnej analýze látok, v radiačnej chémii, v defektoskopii. Patrí do skupiny tzv. ionizačného žiarenia, ktoré má negatívne účinky na ľudský organizmus.
Jeho objaviteľom bol 8. novembra 1895 Wilhelm Conrad Röntgen, nemecký fyzik, pôsobiaci na univerzite vo Würzburgu, ktorý ich nazval „lúče X“.
Skiagrafia alebo snímkovanie je základná rádiologická zobrazovacia metóda, ktorej podstata je fotografia časti ľudského tela s pomocou röntgenového (rtg) žiarenia. Je metódou, s ktorou sa pacient stretáva najčastejšie, napríklad skiagrafiou je rtg snímka hrudníka.
V porovnaní so skiaskopiou (dynamickým sledovaním rtg obrazu) má výhodu v detailnejšom a podrobnejšom obraze a nižšej radiačnej záťaži, nevýhodou je nemožnosť sledovať dynamické deje – pohyby bránice, pulzácie ciev, črevnú peristaltiku a podobne. Zároveň je trvalým obrazovým záznamom daného nálezu. Obe metódy sa preto bežne kombinujú a pri skiaskopií sa skiagraficky zaznamenávajú dôležité momentálne nálezy.
Ultrasonografia (iné názvy: sonografia, ultrasonoskopia, echografia, USG, hovorovo: ultrazvuk, slangovo sono) je na ultrazvuku postavená diagnostická zobrazovacia technika, využívaná na vizualizáciu svalov a vnútorných orgánov, ich veľkostí, štruktúry, patológii alebo lézií. Všeobecne sa používaná napríklad počas tehotenstva.
Vo fyzike znamená „ultrazvuk“ všetky akustické energie s frekvenciou nad možnosťou ľudského sluchu (20 000 hertzov alebo 20 kilohertzov). Typická diagnostická sonografia využíva frekvencie v rozsahu od 2 do 15 megahertzov, sto až tisíckrát vyššie ako tento limit.
Výpočtová tomografia (angl. computed (axial) tomography, skr. CT) je rádiologická vyšetrovacia metóda, ktorá pomocou röntgenového žiarenia umožňuje zobrazenie vnútra ľudského tela. Metóda sa využíva najmä v oblasti medicíny, kde slúži na diagnostiku širokého spektra poranení a chorôb.
Prístroj, ktorý takéto zobrazenie umožňuje, sa nazýva výpočtový tomograf.
Zobrazovanie magnetickou rezonanciou (skr. MR alebo MRI – z anglického „magnetic resonance imaging“) je moderná rádiologická metóda, ktorá umožňuje diagnostikovať patologické zmeny v ľudskom organizme bez toho, aby bolo nutné narušiť jeho integritu (operáciou či inou invazívnou metódou). Pacient je vložený do veľmi silného a homogénneho magnetického poľa, do jeho tela je vyslaný krátky rádiofrekvenčný impulz a po jeho skončení sa sníma slabý signál, ktorý vytvára pacientovo telo, a ktorý sa následne použije na rekonštrukciu samotného obrazu.