Portál:Rusko/Odporúčaný článok/21
.jpg)
Solovecké ostrovy (rus. Солове́цкие острова) známe aj ako Solovky je súostrovie v Bielom mori v Onežskom zálive v Archangeľskej oblasti v Rusku. Pobrežie súostrovia je značne členité, krajina mierne kopcovitá (najvyšší bod 86 m nad morom). Väčšina územia ostrovov je pokrytá ihličnatými drevinami, prevažne borovicami a smrekmi. Na ostrovoch je viac ako 200 sladkovodných jazier, ktoré sú bohaté na ryby. Obyvatelia ostrovov postupne pospájali jednotlivé časti cestami, kanálmi pospájali jazerá, vyčistili lúky, vybudovali priehrady, prístavy a doky.
Ľudia navštevovali ostrovy už od 3. tisícročia pred Kr. Vzdialenejšie ostrovy prímorskí obyvatelia využívali na vykonávanie pohanských rituálov. Až do príchodu mníchov neboli ostrovy trvale osídlené. V roku 1429 priplávali na Solovecký ostrov dvaja mnísi a začali tu budovať kláštor. Koncom 15. storočia sa stal centrom šírenia kresťanstva a v 16. storočí centrom duchovného, kultúrneho a hospodárskeho života ruského severu. Postupne vznikajú Uspenský a Preobraženský chrám, desiatky kostolov (medzi najvýznamnejšie patrí kostol Zvestovania Panny Márie), kaplniek a pustovní.