Portál:Slovensko/Odporúčaný článok/34
Štátny znak Slovenskej republiky tvorí na červenom ranogotickom štíte dvojitý strieborný kríž, vztýčený na strednom vyvýšenom vŕšku modrého trojvršia. Driek a ramená kríža sú na koncoch rozšírené a vhĺbené, vrchy sú oblé.
- Strieborný dvojkríž údajne symbolizuje tradíciu Cyrila a Metoda, je to však ešte starší kresťanský symbol pre vzkriesenie Ježiša, ktorý sa používal od 9. storočia v Byzantskej ríši ako symbol náboženský a politický (patriarchálny kríž).
- Trojvršie údajne znázorňuje tri pohoria - Matra, Tatra a Fatra - ktoré vytýčujú oblasť ktorá je obývaná Slovákmi. Súčasťou znaku sa stalo až neskôr, pôvodným erbom uhorského kráľa Bela III. (1172-1196) bol strieborný dvojkríž na červenom poli, bez iných znakov. Neskôr býva dvojkríž na erboch vztýčený na pažiti alebo hline (1291), alebo má v spodnej časti tri či štyri korene. V erboch neskorších kráľov sa už objavuje v podobe trojitej skaly, napríklad na pečati Ladislava V. (1305) (v Čechách ako kráľ Václav III.). Od 14. storočia sa už ustaľuje dnešná podoba trojvršia, pôvodne zlatého alebo strieborného, neskôr zeleného, a od roku 1848 modrého.
- Červený štít bol farbou mnohých heraldických znakov koncom 12. a začiatkom 13. storočia. Nie je to teda krvavá obloha značiaca utrpenie Slovákov počas maďarizácie, ako udávajú niektorí autori.